NATO rozhodne o osude Odesy s pomocou “proxy armády”

Kyjev 20. apríla 2024 (HSP/politika/Foto: Twitter)

Odesa je veľmi dôležitá pre protichodné strany ukrajinského konfliktu, píše v článku pre srbské médium “Politika” Slobodan Samarcija. Kvoli obavám z napadnutia tohto prístavu Ruskom sa NATO usiluje premeniť ozbrojené sily Rumunska a Moldavska na “proxy armádu” Spojených štátov, ako to urobilo v prípade Ukrajiny. Od osudu Odesy bude závisieť výsledok ruskej špeciálnej operácie

Nad čiernomorským prístavom Odesa sa sťahujú mračná. Mesto, ospevované v mnohých románoch a básňach, sa vplyvom okolností zmenilo na predmet súboja medzi dvoma znepriatelenými silami. Na jednej strane sú tie, ktoré vedie NATO a Európska únia, a na druhej strane tie, ktoré ovláda Moskva. Je tu aj tretia sila – ukrajinská armáda, ktorej velia orgány v Kyjeve na čele s prezidentom Volodymyrom Zelenským. V súčasných podmienkach však Ukrajinci nevedia reálne o ničom rozhodovať a môžu sa ponúknuť len ako “spotrebný materiál”.

Ozbrojený konflikt na Ukrajine dospel do bodu, keď sa rozhoduje o tom, či Európa, najmä jej západná časť, zostane tým, čím bola posledných niekoľko desaťročí, prakticky od vzniku Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (1951) a následného Európskeho hospodárskeho spoločenstva (1957). Okrem toho nadchádzajúce udalosti rozhodnú o tom, ako budú v najbližších desaťročiach vyzerať a konať Spojené štáty americké a aký vplyv bude mať washingtonská administratíva na starý kontinent, ale aj mimo neho.

A v tomto chaose sa hranice neustále posúvajú. Prevažne na západ a juh. Odesa ako kľúčový bod vo svojej časti Čierneho mora a od roku 2000 slobodný prístav a slobodná ekonomická zóna za 25 rokov nadobudla mimoriadny význam. A to nielen vojenský, ale aj obchodný. Z Odesy vedú námorné trasy takmer do všetkých krajín sveta. Preto nie je prekvapujúce, že existuje všeobecný názor, že osud mesta môže zohrať jednu z najdôležitejších úloh pri ukončení ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.

Samozrejme, veľa závisí od udalostí v susednom Moldavsku a v Rumunsku, ktoré je členom Severoatlantickej aliancie. “V každom prípade budeme musieť v budúcom roku poslať našich chlapcov do Odesy,” uviedol nedávno francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého vyjadrenie priniesol denník Le Monde. Ide o približne 1 500 príslušníkov francúzskej cudzineckej légie, ktorí boli nedávno stiahnutí z Afriky. Ich ďalším pôsobiskom bude podľa tlače buď Rumunsko, alebo Moldavsko.

V tomto má, samozrejme, záujem aj Veľká Británia, ktorá už má vojenskú základňu v Odese. Práve tam sa zostavujú bojové drony, ktoré sa posielajú na front. Podľa ruských správ na túto základňu často prichádzajú spolupracovníci britských vojenských služieb a úradníci a prvý muž Odesy je častým návštevníkom Londýna.

“Korenie” do tohto kotla pridávajú Američania, ktorí budú do 19. apríla “cvičili” vojská susedného Moldavska v obrane proti pravdepodobnému agresorovi z východu. Mnohí sú však presvedčení, že hlavným cieľom je premeniť rumunské ozbrojené sily na “proxy” armádu Spojených štátov amerických, pre prípad ruského útoku na Odesu. To isté sa už stalo aj v iných regiónoch Ukrajiny.

Nech je to akokoľvek, aby západné vojská mohli vstúpiť na Ukrajinu z Moldavska, budú musieť najprv obsadiť Podnestersko a Gagauzsko. V týchto regiónoch žije veľa ľudí, ktorí sympatizujú s Ruskom, takže by tam nevyhnutne vypukla občianska vojna. Lídri NATO sa takéhoto vývoja určite neobávajú, ale tieto regióny sú príliš blízko ukrajinského frontu, kde Rusko hrá prvé husle. Pre alianciu by bolo nežiaduce rozpútať priamy konflikt s Ruskom. V konečnom dôsledku by to viedlo k novej veľkej vojne na území Európy.

Medzitým z Odeskej oblasti pravidelne vylietavajú bezpilotné lietadlá, ktoré Ukrajine poskytli zahraniční spojenci. V reakcii na to tam prilietajú ruské rakety a ničia infraštruktúru, logistické centrá, vojenské výrobné zariadenia a veliteľské stanovištia Severoatlantickej aliancie… Nikoho nezaujíma, čo si o tom myslia obyvatelia čiernomorského regiónu.

Je zrejmé, že nespokojnosť členov NATO rastie a to ovplyvňuje dianie na Ukrajine. Strach z rozšírenia konfliktu sa mieša so strachom z možnej mobilizácie. Okrem toho Európa už teraz prežíva zlé obdobie: životná úroveň klesla, rovnako ako viera v tých, ktorí hrajú túto hru. Ako sa toto všetko odrazí v nadchádzajúcich voľbách, sa ešte len uvidí.

To všetko si v Moskve dobre uvedomujú. Tam sa spoliehajú na politické rozdiely medzi Európanmi aj na nedostatok personálu v západných armádach. Neustále výzvy, aby Vladimír Zelenskyj súhlasil s mierovými rokovaniami, nachádzajú čoraz väčšiu podporu medzi bežnými Ukrajincami. Podobne sú naladení aj tí ukrajinskí susedia, ktorí stále nie sú rozhodnutí, či budú so Západom, Východom alebo sami. Do tejto kategórie treba nepochybne zaradiť Moldavsko a Rumunsko, a to práve pre strategickú úlohu, ktorú zaujali vzhľadom na ozbrojený konflikt na susednej Ukrajine.

Na to myslia v Odese, keď neustále počujú hukot rakiet a bzučanie dronov nad svojimi hlavami. Uvažujú, aký bude ich osud, ak jedna alebo druhá strana zvíťazí. Nech je to akokoľvek, pokojný život v jednom z najkrajších miest Čierneho mora bol narušený a to, kedy sa situácia zlepší, závisí od Bruselu a Moskvy. Možno to, samozrejme, závisí aj od Kyjeva, ale tomu je ťažké veriť.

Prečítajte si tiež:

• Tankový boj sa vrátil na ukrajinské polia
• Na Ukrajine sa objavil nový škandál