Môj profil 
Predplatné
The National Interest zdôrazňuje rozdiel medzi pričlenením Krymu k Rusku a Golanských výšin k Izraelu. Prízvukuje, že Krym vždy bol ruský, žijú tam etnickí Rusi, všetci obyvatelia polostrovu hovoria po rusky, prakticky všetci prijali ruské občianstvo. Na Golanských výšinách je situácia opačná. Nikdy nepatrili Izraelu a tamojší obyvatelia odmietajú prijať izraelské občianstvo.
Podľa autora článku Paula Pillara, jedným z najdôležitejších záverov summitu G7 je to, že Donald Trump vyzval k návratu Ruska do tejto skupiny. Jeho členstvo bolo pozastavené práve po pripojení Krymu v roku 2014. The National Interest pripomína, že po druhej svetovej vojne k obsadeniu cudzieho územia dochádzalo dosť zriedkavo a často podobné pokusy sa naopak stretli s ozbrojenou odpoveďou, ako to bolo v prípade Severnej Kórey alebo irackej invázie do Kuvajtu.
Americký magazín pripomenul, že v júni r. 1967 Izrael zaútočil na Egypt a obsadil časť jeho územia, rovnako ako časť územia Sýrie a Jordánska. V súlade s mierovou dohodou potom síce egyptský polostrov Sinaj vrátil Egyptu, ale západný breh rieky Jordán a sýrske Golanské výšiny si ponechal. Dlhé roky sa hľadali kompromisné dohody a už sa zdalo, že sa ľady pohli, ale v ostatnom čase sa politika Izraela radikálne zmenila a prednedávnom Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Golanské výšiny navždy zostanú izraelským územím.
Paul Pillar tvrdí, že izraelské nároky na Golanské výšiny sa opierajú o oveľa menšie dôvody, než Ruské na Krym. „Krym bol súčasťou Ruska, kým ho Chruščev nedaroval Ukrajine. Vtedy iba málo ľudí prikladalo tomuto presunu dôležitosť, pretože obe republiky boli súčasťou spoločného štátu ZSSR. Väčšina ľudí žijúcich na Kryme sú etnickí Rusi a pričlenenie k Rusku bolo tam prijaté so súhlasom drvivej väčšiny. Ale na rozdiel od Krymu si Izrael podmanil Golanské výšiny brutálnou silou, aj keď toto územie nikdy nebolo súčasťou Izraela ani Palestíny. Pred izraelskou kolonizáciou bola väčšina obyvateľov sýrskymi Druzmi a viacerí z nich odmietli prijať izraelské občianstvo,“ podotýka autor článku.
„Možno, že Trumpov návrh návratu Ruska do „Veľkej sedmičky“ bol zle zvážený, ale má rovnaký význam, ako keď bolo Rusko po prvý raz prijaté do tejto organizácie. Rusko je dôležitým hráčom ako v politickej, tak aj v ekonomickej oblasti. A ostatní členovia „Sedmičky“ by si mali zvyknúť na túto myšlienku, vzhľadom na to, že neexistuje prakticky žiadna šanca, že sa Krym znovu stane súčasťou Ukrajiny,“ zdôraznil Paul Pillar.
„Obnova skupiny G8 by nemala byť uznaním príslušnosti Krymu alebo akýmkoľvek spôsobom súvisieť s postojom k územným sporom. Rovnako ako Trumpova vláda musí prijať to, že štáty nemôžu násilne obsadiť ďalšie územia, nech na to majú hocijaký dôvod. Otázka s Golanskými výšinami v tomto smeru je oveľa jasnejšia, pretože tam ide iba o uznanie alebo neuznanie bez akejkoľvek diplomacie,“ hovorí autor článku.
„Netanjahuova vláda, ktorá sa po presune amerického veľvyslanectva do Jeruzalemu cítila sebavedomá, nalieha, aby Washington uznal pripojenie Golanských výšin k Izraelu. A jeden republikánsky kongresman už podal návrh v tejto veci. Vzhľadom k nedávnej histórii s otázkou veľvyslanectva by nebolo prekvapujúce, keby sa Trump nakoniec v tejto otázke pokúsil vyjsť v ústrety izraelskej vláde,“ domnieva sa americký novinár.
„Trump odmieta predstavu svetového spoločenstva založeného na pravidlách. Takže všetko bude závisieť od toho, či je alebo bude schopný uznať, že nie je v záujme USA a svetového mieru a stability, aby štát mohol používať vojenskú silu, na obsadenie cudzieho územia,“ uzatvára svoj komentár Paul Pillar a americkom magazínu The National Interest.
Eugen Rusnák
.jpg)
