Môj profil 
Predplatné
Debata o čiastočnej dekriminalizácii drog na Slovensku sa rozpútala po návrhu ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, ktorá avizovala uvoľnenie trestov za prechovávanie malého množstva drog na osobnú spotrebu. Podľa jej slov tak chcela zabrániť domu, aby mladý človek po jednej skúsenosti s drogou neskončil vo väzení na niekoľko rokov. “Odstrašujúci efekt nefunguje a zároveň aj podceňujeme prevenciu. Náš návrh v každom prípade bude smerovať vždy aj k tomu, aby predovšetkým mladiství boli smerovaní skôr na diagnostiku a ak sa preukáže závislosť na liečenie a nie na kriminalizáciu,” doplnila ministerka.
“Fenomén drog tu je a netreba si pred ním zakrývať oči, ale nemyslím si, že je správne takýmto smerom mu otvárať dvere,” uviedol na margo Žitňanskej legislatívneho balíka pred zasadnutím vlády minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD). “V prípade, že by sa to malo týkať celej plejády drog, to znamená aj tvrdých, ja budem mať s podporou tohto problém. Keby sa to týkalo len mäkkých drog, to znamená marihuany, tak si viem predstaviť zahlasovať za to,” vysvetlil.
„Pani ministerka nemusí pripravovať žiadny nový návrh, pretože neprejde cez našu stranu,“ odkázal Danko v písomnom stanovisku s názvom Stop drogám. „Hovorím jasné nie akémukoľvek návrhu, ktorý bude legalizovať drogy alebo zľahčovať prístup k ich získaniu, legitimizovať distribúciu či užívanie. Téma legalizácie je pre mňa uzavretá,“ uviedol predseda národniarov.
Zákon Žitňanskej kritizovala aj liberálna SaS. “Návrh ministerstva spravodlivosti ide oveľa ďalej a strana SaS ho v tejto podobe nepodporí. Žiadne množstvo pre nás nie je nepatrné, keď ide o tvrdé drogy. Dekriminalizácia tvrdých drog nie je podľa nášho názoru vo verejnom záujme, lebo sa zoslabuje odstrašujúci účinok a zvyšuje riziko nárastu užívateľov,” uviedla predsedníčka poslaneckého klubu SaS a tímlíderka strany pre osobné slobody Natália Blahová (viac TU).
Nakoniec sa tak zmeny v tejto oblasti odložili. “Vnímam, že dnes materiál nemá podporu koaličných partnerov, tak, samozrejme, nemalo zmysel o tom ani rokovať. Budeme musieť po nejakom čase prísť možno s upraveným návrhom a pokúšať sa znovu o podporu,” odôvodnila po rokovaní vlády stiahnutie legislatívneho balíka Žitňanská.
Hlavné stredisko obchodovania s drogami
Holandsko zaujalo k drogám libarálny prístup. Dnes žne, čo zasialo. Holandská polícia vo svojom tlačovom vyhlásení priznala, že zatiaľ čo štatisticky počet trestných činov spojených s drogami klesá, no je to prevažne v dôsledku toho, že mnoho obetí prestalo tieto zločiny nahlasovať, zatiaľ čo “syndikáty organizovaného zločinu rozšírili svoje pôsobenie”. “So súčasnými zdrojmi a personálnymi kapacitami dokážeme rozložiť len jednu z deviatich zločineckých skupín,” píše sa policajnej správe, ktorú uverejnili noviny De Telegraaf.
Správa holandskej policajnej únie, založená na rozhovoroch s 400 detektívmi, dodáva: “Holandsko spĺňa mnohé charakteristiky drogového štátu. Detektívi bojujú s paralelnou ekonomiku založenou na drogách.”
Kritici holandského gedoogbeleidu (politika tolerancie) voči predaju kanabisu v kaviarňach a legalizácii prostitúcie v krajine tvrdia, že Holandsko bolo neúmyselne povýšené ako hlavné stredisko obchodovania s drogami a ľuďmi na území Európy.
Veľká väčšina extázy distribuovanej v Európe a USA pochádza z laboratórií na juhu krajiny, ktoré sú riadené najmä marockými gangmi. Navyše, približne polovica z celkového obratu 5,7 miliárd eur z obchodu z kokaínom v Európe pochádza podľa Europolu z oblasti Rotterdamu.
Holandská policajná únia požaduje prijatie ďalších 2 000 dôstojníkov a tvrdým vyhlásením o zlej situácii tiež plánuje apelovať na vládu, aby zvýšila výdavky na boj s drogovou trestnou činnosťou.
Starosta Amsterdamuu, miestne policajné sily a prokuratúra holandského hlavného mesta začiatkom februára takisto verejne varovali pred nárastom organizovaného zločinu a posunom k neviditeľným formám trestných činov, ktoré nemôžu byť vyšetrované, pretože ich nikto nenahlási.
Amsterdamský policajný šéf, Pieter-Jaap Aalbersberg, tvrdil, že jeho príslušníci strávia 60% až 70% svojho času nerovným bojom proti gangom.
Mladí ľudia sú údajne ochotní vykonať vraždu za menej ako 3 000 eur, povedal v rozhovore tento mesiac. “V 80. a 90. rokoch tu prišli profesionálni vrahovia zo zahraničia za 50 000 eur,” povedal Aalbersberg. “V posledných rokoch vidíme v tejto pozícii mladých chlapcov z Amsterdamu.”
Holandský minister spravodlivosti a bezpečnosti Ferd Grapperhaus uznal, že dostal policajnú správu upozorňujúcu na “nedostatok kapacít v boji proti organizovanému zločinu”. Povedal: “Je to signál, že musíme tento problém brať vážne. Táto vláda uznáva, že je potrebné investovať do policajných síl. Preto investujeme v nasledujúcich rokoch ďalšie peniaze: v priemere 267 miliónov eur ročne. Máme tiež fond na boj proti organizovanému zločinu (100 miliónov eur).
