Môj profil 
Predplatné
Bratislava 14. decembra (TASR) – Národná kriminálna agentúra eviduje od 1. januára 2011 do 11. decembra 2013 celkovo 128 podnetov, ktoré prišli v súvislosti so zákonom o preukazovaní majetku. Obsahujú podozrenia, ktoré nasvedčujú nadobudnutie majetku z nelegálnych príjmov. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Prezídia policajného zboru (PPZ) Andrea Dobiášová.
Dodala, že 44 oznámení nespĺňalo náležitosti zákona. "V 45 prípadoch boli podnety po preskúmaní ukončené, keďže zistený majetok preverovaných subjektov nedosiahol 1500-násobok minimálnej mzdy, resp. rozdiel celkovej hodnoty majetku a preukázateľných príjmov zistených v rámci majetkového preverovania nepresiahol 1500-násobok minimálnej mzdy," uviedla Dobiášová.
Dva podnety sú podľa jej slov u prokurátorov príslušných prokuratúr a v ostatných prípadoch naďalej pokračuje preverovanie. Na koho prišli podnety a či sú medzi nimi verejní funkcionári, hovorkyňa neprezradila. "K preskúmaniu podnetov na konkrétne osoby polícia informácie nezverejňuje," uviedla.
Generálna prokuratúra, ktorá dostala 36 oznámení, nevedie podľa svojej hovorkyne Andrey Predajňovej špeciálnu evidenciu oznámení vo vzťahu k verejným funkcionárom. "Písomné oznámenia, ktoré sú Generálnej prokuratúre doručené od fyzických alebo právnických osôb v zmysle tohto zákona, bezodkladne odstupuje Finančnej spravodajskej jednotke PPZ," doplnila Predajňová.
Súčasný zákon o preukazovaní pôvodu majetku prijala prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD). Hlasoval zaň Smer-SD a SNS (Ján Slota nie), ich vtedajší koaličný partner ĽS-HZDS nie. Zákon podporili aj vtedajšie opozičné strany SDKÚ-DS, SMK a KDH. Účinnosť nadobudla právna norma 1. januára 2011. V médiách sa v súvislosti s podaniami objavili mená ako Ivan Mikloš, Ján Slota, Zsolt Simon či Vladimír Mečiar.
Prvú právnu normu z dielne Smeru-SD schválil parlament ešte v roku 2005, Ústavný súd SR ju však vyhlásil za protiústavnú. Ďalší návrh, čo je dnešný zákon, schválil parlament v marci 2010. Opozícia ho označovala za bezzubý.
Podľa zákona osobám alebo firmám hrozí prepadnutie nelegálne nadobudnutého majetku v prospech štátu. Finančná polícia podáva návrh prokurátorovi na začatie konania o podozrivom majetku, ktorý presiahne preukázateľné príjmy o 1500-násobok minimálnej mzdy. Prokurátor má potom podozrivého vyzvať, aby do 30 dní vysvetlil, alebo dokázal, ako majetok získal. O jeho prípadnom prepadnutí napokon rozhodne súd.
.JPG)
.jpg)
