Najvyšší ruskí lídri nereagujú na primitívnu agresivitu amerického admirála Richardsona

Moskva 10. februára 2019 (HSP/vzgljad/Foto:Wikimedia, Screenshot YouTube)

Portál vzgljad sa vracia k agresívnemu prejavu amerického admirála Richardsona, ktorý vyzýva, aby USA ako prvé zaútočili na Rusko a Čínu, pretože aj v šachu má biela strana, ktorá začína partiu, výhodu nad čiernou stranou. Dôvodov, prečo Richardson navrhuje zaútočiť na Rusko a Čínu, je niekoľko: obľuba hollywoodskych filmov v americkej spoločnosti, či uvedomenie si skutočnosti, že Američania už nie sú jedinou veľmocou, pretože jednopolárny svet je minulosťou

Richardson sa možno s uvedenými skutočnosťami nedokáže zmieriť a za jeho reakciou možno vidieť aj frustráciu a obavy Richardsona z ruského a čínskeho vojenského potenciálu. Podľa Richardsona Američania musia ukázať svoju silu a znova začať dominovať na svetových moriach.

Richardson počas svojho vystúpenia obvinil Rusko z blokovania Azovského mora a zvyšovania vojenskej prítomnosti vo východnom Stredomorí. Admirál vyzval Washington, aby sa prikročilo k činom a takisto uviedol, “že by bolo veľmi vhodné prinútiť Rusov reagovať na americké prvé kroky”.

Ak si pozrieme vyhlásenia Richardsona podrobnejšie, tak vidíme, že Američania podľa admirála Richardsona strácajú kontrolu nad kľúčovými vodnými cestami, kontroly sa zmocňuje Rusko a Čína. Podľa kovbojskej logiky teda prišla doba, kedy musia Američania zaútočiť ako prví, aby brzdili ruské a čínske aktivity vo svetových moriach.

K tomu ešte zazneli v americkom prostredí aj hlasy, ktoré požadujú kontrolovať, zastavovať a zabavovať ruské nákladné lode v medzinárodných vodách. Koncom minulého roka sa navyše 40 amerických senátorov obrátilo na Trumpa s výzvou aby sa USA postavili aktívne do čela mohutno medzinárodného tlaku s cieľom obnoviť slobodu námornej plavby v Čiernom mori, demonštrovať podporu Ukrajine a zosilniť tlak na Rusko.

Vyjadrenia ruských expertov

Na slová Richardsona reagovali aj niektorí ruskí novinári a experti. Ruskí najvyšší predstavitelia však Richardsonove vyhlásenia nijako nekomentovali, čo je dôkazom, že neprikladajú veľký dôraz hystérii nejakého amerického vojenského veliteľa.

Podľa ruského experta Olega Morozova už možno rétoriku Richardsona vnímať ako klasický prípad vojnovej rétoriky. Podobné veľkohubé prejavy boli charakteristické aj krátko pred vypuknutím 2. svetovej vojny u niektorých nacistických vojenských veliteľov, presvedčených o vojenskej moci nacistického Nemecka.

Podľa Morozova konflikt oboch veľmocí Ruska a USA však veľmi rýchlo môže skĺznuť do jadrového konfliktu. Existuje reálna možnosť, že Richardsonovou úlohou je vyvinúť tlak na Trumpa, ktorý zápasí s protitrumpovskou opozíciou v USA a maximálne sťažiť Trumpovi možnosti avizovaného stretnutia s Putinom.

Morozov verí, že Richardsonov agresívny prejav neovplyvní tých, kto reálne drží vo svojích rukách americký vojenský potenciál. Ruský vojenský expert Alexander Perendžiev vníma Richardsonove slová ako frustráciu z toho, že Američania stratili svoju geopolitickú dominanciu a teraz sa snažia prinútiť všetkých váhavých spojencov zvoliť si stranu. Admirál Richardson sa snaží v spojencoch vyvolať dojem, že Rusi nedisponujú žiadnym vojenským potenciálom, ktorý by predstavoval pre USA hrozbu, a že prišiel čas ukázať v plnej paráde “fejkové klamstvá kremeľských propagandistov o ruskej vojenskej moci”.

Alexander Perendžiev uvádza, že Richardson sa snaží predviesť psychologický útok na Rusko v mediálnom priestranstve. Vojenskí odborníci však chápu, že získaním Sevastopoľa sa stali Novorosijsk, Sevastopoľ a Tartúz kontrolnými bodmi, ktorými Rusko získalo pod svoju kontrolu nielen Čierne more, ale aj východnú časť Stredomoria. Rusi sú pripravení vytvoriť nové námorné základne aj v Egypte a Líbyi, čo predstavuje pre Američanov nočnú moru. Takisto Rusko vedie konzultácie o vytvorení námorných vojenských základní vo Vietname a na Kube. Washington sa takéhoto scenára obáva, pretože ruské základne s Kalibrami budú znamenať koniec amerického námorného komfortu.

Na Richardsonove slová reagoval aj ruský novinár Igor Korotčenko, ktorý uviedol, že v prípade, ak americké lode zaútočia v Čiernom mori na ruské ciele, Rusi ich nemilosrdne potopia. Nikto z amerických námorníkov by sa v prípade konfliktu nevrátil z Čierneho mora domov.

Podľa Korotčenka by sa americkí vojaci nemali správať ako hlupáci. Americké agresívne vyhlásenia podľa Korotčenka demonštrujú u Richardsona komplex strachu a vnútorných obáv.

“Ak Američania vypustia v Čiernom mori čo len jednu raketu, bude nasledovať ruská odpoveď. Potopíme celú americkú flotilu. Rusko je raketová a jadrová veľmoc. Kalibre v Sýrii už raz vrátili Američanov do reality, vrátia ich aj druhýkrát. Kalibre dokážu dopraviť jadrovú hlavicu na vzdialenosť 2,5-tisíc km, obyčajnú bojovú hlavicu do vzdialenosti 1,5-tisíc km (obyčajná hlavica je ťažšia ako jadrová, preto skrátený dostrel). Kaliber M má dostrel 4,5-tisíc km. V Rusku sa hovorí, že pes ktorý šteká, nehryzie. Človek, ktorý je presvedčený o svojej sile, nebude štekať, ale naozaj udrie. Je na americkú škodu, že majú admirálov ako Richardson, ktorý reaguje rovnako hystericky ako svojho času reagovala Jennifer Psakiová. Disproporcia mysle a rečových prostriedkov je hlavným Richardsonovým problémom,” uviedol doslovne Igor Korotčenko.

Podľa Perendžieva Rusko bude pokračovať aj naďalej vo svojich premyslených krokoch. Američania nemajú výraznejšie možnosti brániť rozširovaniu ruského geopolitického vplyvu.

Ruskí najvyšší predstavitelia nijako nereagujú na slová amerického admirála Richardsona, pretože sa predsa nepatrí skutočným politikom reagovať na hlúposti nejakého nervózneho amerického dôstojníka. Reakcia by znamenala že ruské elity sú na rovnakej úrovni ako uvedený americký dôstojník. Postačujúce je, že na slová amerického vysokého dôstojníka odpovedajú ruskí novinári a vojenskí experti s podstatne nižšou vojenskou hodnosťou ako Richardson.