Pozostatky spáleného plochého chleba starého 14400 rokov našli výskumníci na archeologickom mieste Shubayqa 1 v Čiernej púšti v severovýchodnom Jordánsku spolu s vedcami z University College v Londýne a z Cambridgeskej univerzity.
Je to najstarší priamy dôkaz chleba, ktorý sa doteraz našiel, a predchádza zrodu poľnohospodárstva najmenej o 4-tisíc rokov. Jeho výroba z divých zŕn bola pravdepodobne vyhradená pre zvláštne príležitosti. “Chlieb zahŕňa spracovanie náročné na pracovnú silu, čiže lúpanie a mletie obilnín a potom hnetenie cesta a pečenie,” vraví profesor Dorian Fuller z archeologického ústavu UCL.
Ľudia, ktorí ho vyrobili, pochádzali zo známej kultúry Natúfien vo východnom Stredomorí. Ich klenuté kosáčikové čepele, ako aj ďalšie nástroje z kameňa, dlho viedli archeológov k podozreniu, že títo ľudia už rastliny spracúvavali a nielen ich jednoducho konzumovali. Nájdený chlieb navyše dokazuje, že zo spracovaných surovín dokázali aj niečo vytvoriť, upiecť chlieb.
“Prítomnosť stoviek spálených jedál v krboch na nálezisku Shubayqa 1 je výnimočným nálezom a dala nám príležitosť charakterizovať 14-tisícročné potravinové praktiky,” vraví archeobotanička Amaia Arranz Otaeguiová z univerzity v Kodani, vedúca autorka štúdie.
“Pozostatky sú veľmi podobné nekvalitným plochám, ktoré boli identifikované na viacerých neolitických a rímskych miestach v Európe a v Turecku. Takže teraz vieme, že chlieb a podobné výrobky boli vyrobené dlho pred rozvojom poľnohospodárstva,” dodáva.