Najnovšia jadrová hrozba Ruska nie je určená Ukrajine, ale Poľsku!

Moskva 27. marca 2023 (HSP/tfiglobalnews/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)

Prebiehajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou je už roky hlavným zdrojom napätia vo východnej Európe. Situácia sa vyostrila v roku 2022, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu v plnom rozsahu. V reakcii na to sa medzinárodné spoločenstvo zjednotilo na podporu Ukrajiny, pričom Poľsko zohráva rozhodujúcu úlohu pri poskytovaní pomoci a podpory Ukrajine a jej spojencom na Západe

Poľsko je od začiatku konfliktu neochvejným podporovateľom Ukrajiny a ponúka politickú a diplomatickú podporu ukrajinskej vláde a jej úsiliu vzdorovať ruskej agresii. Poľskí predstavitelia hlasno odsúdili ruské konanie, vyzvali na okamžité ukončenie násilia a vyslovili sa za sankcie voči Kremľu.

Okrem politickej podpory je Poľsko aj kľúčovým poskytovateľom humanitárnej pomoci Ukrajine. V prvých dňoch konfliktu Poľsko rýchlo zmobilizovalo zdroje na poskytovanie potravín, prístrešia a lekárskej pomoci Ukrajincom postihnutým násilím. Poľské mimovládne organizácie boli aktívne aj pri poskytovaní pomoci ukrajinským utečencom, ktorí vo veľkom počte utekali pred konfliktom.

Okrem humanitárnej pomoci je Poľsko významným vojenským partnerom Ukrajiny. V roku 2014 Poľsko podpísalo dohodu o poskytovaní výcviku a podpory ukrajinským ozbrojeným silám vrátane poskytovania vojenského vybavenia a personálu. Od vypuknutia konfliktu Poľsko pokračuje v poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine, pričom poľské jednotky sa zúčastňujú na spoločných vojenských cvičeniach s ukrajinskými silami a ponúkajú strategické usmernenia o tom, ako sa brániť proti ruskej akcii.

Poľsko bolo tiež kľúčovým hráčom pri získavaní podpory svojich spojencov na Západe. V roku 2022 sa poľskí predstavitelia podieľali na organizácii stretnutia aliancie NATO vo Varšave, na ktorom vedúci predstavitelia Spojených štátov, Kanady a Európy prisľúbili podporu Ukrajine a odsúdili ruskú agresiu. Poľskí predstavitelia tiež aktívne lobovali za zvýšenie sankcií voči Rusku na úrovni Európskej únie aj Organizácie Spojených národov. Okrem týchto snáh sa Poľsko hlasno zasadzovalo aj za integráciu Ukrajiny do európskych inštitúcií. Poľskí predstavitelia vyzvali, aby sa Ukrajine udelil bezvízový styk s Európskou úniou, ako aj na zintenzívnenie hospodárskej spolupráce medzi Ukrajinou a jej európskymi susedmi. Poľsko bolo tiež hlavným podporovateľom ukrajinskej snahy o vstup do NATO s argumentom, že členstvo v aliancii by bolo kľúčovým faktorom pri odradzovaní budúcej ruskej akcie.

Úloha Poľska v prebiehajúcom konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou je celkovo kritická. Od poskytovania humanitárnej pomoci a vojenskej podpory až po presadzovanie zvýšených sankcií voči Rusku bolo Poľsko pevným spojencom Ukrajiny a kľúčovým hráčom pri zhromažďovaní podpory jej spojencov na Západe. Vzhľadom na ďalší vývoj konfliktu je pravdepodobné, že Poľsko bude naďalej zohrávať rozhodujúcu úlohu pri podpore Ukrajiny a presadzovaní mieru a stability vo východnej Európe. Význam Poľska v pomaly sa rozhorievajúcej kríze však môže ešte vzrásť. Poľsko sa nachádza medzi postsovietskou sférou Ruska a západnou Európou a konfrontácia veľkých mocností mu nie je cudzia. Ako cieľ a zároveň hlasný odporca ruských ambícií má najväčší člen NATO vo východnej Európe predpoklady zohrávať kľúčovú úlohu v bezpečnostných vzťahoch Európy s Ruskom a stať sa oporou západných snáh o projektovanie moci vo východnej Európe.

Poľsko má v súčasnosti najväčšie výdavky na obranu vo východnej Európe hneď po samotnom Rusku a jeho kritická poloha v regióne z neho robí kľúčovú súčasť odstrašujúcej siete NATO proti Moskve. Poľsko sa nachádza na okraji najvzdialenejších západných rozšírení ruskej prítomnosti v Európe: Bielorusko, ktoré sa fakticky stalo ruským zastupiteľským štátom, odkedy bieloruský líder Alexander Lukašenko požiadal o ruskú podporu proti celonárodným protestom spochybňujúcim jeho znovuzvolenie v roku 2020.

Odvtedy ruský prezident Vladimir Putin využíva Bielorusko ako nárazník proti Poľsku. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko navyše nedávno uviedol, že bezpečnostné sily jeho krajiny objavili arzenál zbraní určených na “teroristické” útoky, a to dva dni po tom, ako pri poľských hraniciach zabili podozrivého z terorizmu, čím obvinil Varšavu z ukrývania teroristov.

Poľské kroky tak rozzúrili úrady v Kremli. Rusko podniklo konkrétne kroky na potrestanie Poľska za jeho podporu Ukrajiny. V roku 2022 Rusko pozastavilo všetok dovoz poľských potravinárskych výrobkov s odôvodnením, že nespĺňajú ruské zdravotné a bezpečnostné normy. Hoci Rusko tvrdilo, že toto rozhodnutie vychádza z oprávnených obáv, všeobecne sa považovalo za odvetný krok, ktorého cieľom bolo potrestať Poľsko za jeho podporu Ukrajiny. Okrem toho ruské vedenie opakovane vyslovilo tvrdenie, že Poľsko sa pripravuje na anexiu území na západnej Ukrajine. Riaditeľ Služby zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin nedávno vyslovil toto tvrdenie a nebol prvý, kto tak urobil. V uplynulých mesiacoch ruský prezident Vladimir Putin niekoľkokrát vyhlásil, že myšlienka pohltenia Ukrajiny je v Poľsku stále živá, zatiaľ čo tajomník Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev varoval, že Varšava “už robí kroky na zabratie západoukrajinských území”.

Toto je len niekoľko príkladov z dlhého zoznamu oficiálnych vyhlásení a polooficiálnych úvah ruských politických predstaviteľov, ktorí obviňujú Poľsko – a niekedy aj Maďarsko a Rumunsko – zo snahy získať späť územie Ukrajiny, ktoré im patrilo pred druhou svetovou vojnou. Ruský prezident Vladimir Putin nedávno vyhlásil, že Rusko umiestni taktické jadrové zbrane v Bielorusku, čím vyslal varovanie NATO v súvislosti s jeho vojenskou podporou Ukrajiny a vystupňoval konflikt so Západom.

Hoci to nebolo neočakávané a Putin uviedol, že tento krok neporuší sľuby o nešírení jadrových zbraní, ide o jeden z najvýraznejších jadrových signálov Ruska od začiatku jeho invázie na Ukrajinu pred 13 mesiacmi. Zatiaľ čo väčšina komentárov sa zameriava na následnú hrozbu, ktorú takéto vyhlásenie predstavuje pre Ukrajinu, nebezpečenstvo, ktoré hrozí Varšave po tomto vyhlásení, sa zväčša ignoruje. Vidíte, že ruské jadrové zbrane priamo pri hraniciach predstavujú pre Poľsko existenčnú krízu. Ako už bolo vysvetlené vyššie, Poľsko v posledných mesiacoch dráždilo Rusko aj Bielorusko. Je teda vysoko pravdepodobné, že nedávna eskalácia zo strany Ruska bude určite slúžiť viacerým cieľom, pričom odstrašenie Poľska je jedným z hlavných takýchto dôvodov.

Zdá sa, že Varšava chápe motív Putinovho rozhodnutia. Hneď po oznámení sa objavili správy, že Poľsko zvyšuje výrobné kapacity munície, aby uspokojilo potreby Ukrajiny. Podľa zdrojov poľský výrobca munície Dezamet, ktorý je súčasťou štátnej spoločnosti Polska Grupa Zbrojeniowa (PGZ), drasticky zvýši svoju výrobnú kapacitu munície, aby bol schopný zabezpečiť Ukrajine primerané dodávky. Varšava sa skutočne tvrdo učí, že postavenie sa na stranu rusko-ukrajinského konfliktu sa ukázalo ako priama hrozba pre národnú bezpečnosť Poľska.

Pre východoeurópsky štát však ešte stále nie je všetko stratené. Varšava stále môže korigovať svoj kurz a prijímať opatrenia založené na národných záujmoch, a nie na nejakých nejasných západných ideáloch. Aby bolo jasné, hoci má Poľsko silnú armádu a je členom NATO, stále má obrovskú početnú prevahu Rusko. Ak by sa Poľsko zapojilo do konfliktu na strane Ukrajiny, riskovalo by vyprovokovanie priamej konfrontácie s Ruskom, čo by mohlo mať pre krajinu katastrofálne dôsledky. Okrem toho v Poľsku žije početná ruskojazyčná menšina, ktorá by sa v prípade konfliktu mohla stať terčom obrany zo strany Ruska. Zachovanie neutrality by teda pomohlo minimalizovať tieto riziká a uchrániť Poľsko pred nebezpečenstvom.