„Cenu archívneho dokumentu určuje akvizičná komisia ministerstva zložená z odborníkov – archivárov, ktorí majú za úlohu posudzovať hodnotu a význam archívnych dokumentov. Zároveň sa nadväzuje na aplikačnú prax, keď sa množia prípady predloženia nájdených archívnych dokumentov, pri ktorých nie je možné dokladovať ich vlastníctvo,“ uviedol v materiáli predkladateľ návrhu – Ministerstvo vnútra (MV) SR.

Novela zákona by mohla zmeniť aj spôsob vyrubovania správnych poplatkov za vydanie odpisu, výpisu či potvrdenia z archívneho dokumentu. Rezort vnútra v materiáli uviedol, že bádatelia, ktorí informácie v archíve nájdu sami, by mohli platiť iba poplatok súvisiaci s vyhotovením dokladu.

Neuvedenie zdroja archívneho dokumentu by sa po novom mohlo považovať za hrubé porušenie bádateľského poriadku. Dostalo by sa tak na úroveň krádeže či poškodenia dokumentu. Rezort vnútra argumentuje, že neuvedenie zdroja je vážnym akademickým etickým pochybením.

„Zdroje archívnych dokumentov musia byť presne uvedené, aby sa zachovala overiteľnosť výskumu a čitatelia štúdií, odborných a vedeckých článkov neboli uvedení do omylu, čo sa týka vlastníctva, respektíve miesta uloženia príslušného archívneho dokumentu,“ uviedlo ministerstvo.

Cenu archívneho dokumentu pre jeho dočasný vývoz by zároveň mohla určovať akvizičná komisia ministerstva vnútra. Novela zákona tiež rozširuje typy povinných vyhlásení zo strany pôvodcu registratúry. Zmeniť by sa tiež mohla aj výška pokuty za priestupok a správny delikt. Rezort vnútra predpokladá, že novela zákona by účinnosť mohla nadobudnúť 15. októbra 2025.

Vláda predĺžila dočasné obnovenie kontrol na hraniciach s Maďarskom a Rakúskom

Dočasné obnovenie kontrol na hraniciach s Maďarskom a Rakúskou republikou v dôsledku ochorenia slintačky a krívačky sa predlžuje do 7. júla. Rozhodla o tom vláda na stredajšom zasadnutí

Dočasné obnovenie kontroly na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky s Maďarskom a Rakúskou republikou sa zaviedlo v dôsledku výskytu slintačky a krívačky u hovädzieho dobytka vo viacerých lokalitách v Maďarsku s následným prenosom a šírením tohto ochorenia v Slovenskej republike. Vláda o zavedení kontrol rozhodla 7. apríla, lehota opatrenia mala vypršať o polnoci 7. mája.

„Vzhľadom na pretrvávanie výskytu vysoko nákazlivej, akútnej, horúčkovitej vírusovej choroby zvierat slintačky a krívačky u hovädzieho dobytka vo viacerých lokalitách v Maďarsku s následným prenosom tohto ochorenia na Slovensko je nevyhnutné pokračovať v prijatých opatreniach na ďalšie zamedzenie šírenia tejto vírusovej choroby zvierat zo zahraničia,“ uvádza v dôvodovej správe Ministerstvo vnútra (MV) SR.

Dodáva, že hoci výskyt slintačky a krívačky nebol doteraz potvrdený na území Rakúskej republiky, vzhľadom na geografické oblasti výskytu tohto ochorenia je nevyhnutné dočasné obnovenie kontroly aj na vnútorných hraniciach s Rakúskou republikou.

Počas trvania kontrol môže MV určiť miesta, cez ktoré sa hranice nebudú môcť prekračovať motorovými vozidlami. Tieto miesta sa budú určovať na základe opatrení ústredného krízového štábu, resp. hlavného veterinárneho lekára SR, pričom hlavným účelom je sústrediť najmä dezinfekčné a dekontaminačné opatrenia na konkrétne vymedzené miesta. Podľa rezortu to nebude mať vplyv na prekračovanie vnútornej hranice cez tzv. zelenú hranicu, čiže mimo oficiálnych hraničných priechodov, a to napríklad turistami alebo cyklistami.

Vláda Slovenskej republiky 25. marca 2025 od 13.00 h vyhlásila mimoriadnu situáciu v súvislosti s výskytom vysoko nákazlivého vírusu slintačky a krívačky na území Slovenskej republiky a táto situácia naďalej pretrváva.

Vláda schválila digitalizáciu poskytovania sociálnych dávok

Poskytovanie sociálnych dávok má prejsť digitalizáciou. O dávky sociálneho poistenia si budú môcť ľudia požiadať elektronicky, naďalej však zostane zachovaná aj papierová forma. Ide najmä o dávky nemocenského, dôchodkového a garančného poistenia či úrazové dávky. Vyplýva to novely zákona o sociálnom poistení z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorú vláda v stredu schválila.

„Zároveň sa má zabezpečiť aj efektívna výmena údajov medzi jednotlivými subjektmi, ako lekár, zamestnávateľ a Sociálna poisťovňa, aby sa údaje, ktorými už Sociálna poisťovňa disponuje alebo ktoré získa od príslušných inštitúcií na základe novej integrácie medzi Sociálnou poisťovňou a týmito inštitúciami, už nevyžadovali od poistenca,“ uviedlo MPSVR v dôvodovej správe.

Tehotenské a materské dávky sa stanú proaktívnymi, čo znamená, že budú spracovávané a poskytované elektronicky bez podania žiadosti poistencom. Sociálna poisťovňa by ich mohla poskytovať automaticky na základe údajov od lekárov, ako je napríklad očakávaný dátum pôrodu, alebo zamestnávateľa, ako je číslo účtu poistenca. Tento prístup by podľa rezortu zabezpečil rýchlejšie a jednoduchšie získanie dávok.

Digitalizácia by mala odbremeniť aj lekárov, ktorí v súčasnosti potvrdzujú, respektíve zaznamenávajú údaje na listinných žiadostiach. Prechod od papierovej podoby do elektronickej umožní automatický prenos informácií do ďalších systémov a zjednoduší aj urýchli administratívnu prácu lekárov. Novela zákona navrhuje tiež realizovať jednorazový zber údajov o spôsobe výplaty mzdy zamestnanca s cieľom zistenia miesta výplaty dávok.

MPSVR zdôraznilo, že od 1. júna 2022 funguje plne digitalizovaný proces len pri potvrdzovaní dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) od jej vzniku až po ukončenie. Tento proces plne nahradil listinné žiadosti o nemocenské dávky a úrazový príplatok. Ostatné žiadosti o dávky sociálneho poistenia však nie sú plne elektronizované. Poistenci môžu v súčasnosti požiadať o tehotenskú dávku okrem papierového tlačiva aj elektronicky prostredníctvom vyplnenia formulára cez portál slovensko.sk. Pri ostatných dávkach musia zaslať naskenovanú, lekárom potvrdenú žiadosť prostredníctvom všeobecného formulára cez daný portál, avšak v týchto prípadoch nejde o elektronické podanie v pravom zmysle slova. Rezort vysvetlil, že napríklad v procese nemocenských dávok je vo väčšine žiadostí rozhodujúci aj vstup lekára, v súčasnosti tak elektronizácia nie je možná v pravom zmysle.

Projekt infraštruktúry protivzdušnej obrany bude strategickou investíciou

Projekt zabezpečenia infraštruktúry protivzdušnej obrany bude strategickou investíciou. Návrh Ministerstva obrany (MO) SR schválila na svojom stredajšom zasadnutí vláda.

Zároveň uznesením súhlasila s realizáciou, jej financovaním z kapitálových výdavkov, so zabezpečením projektovej činnosti, začatím stavebných prác a úprav a s uskutočnením ďalších potrebných krokov.

Rezort obrany v dôvodovej správe pripomenul, že na konci augusta 2024 vláda schválila postup MO vo veci obstarávania palebných prostriedkov protivzdušnej obrany a výberu najlepšej ponuky.

„Zabezpečenie tejto infraštruktúry je prioritnou úlohou Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom obrany SR,“ odôvodnilo ministerstvo svoj návrh na vyhlásenie strategickej investície.

Verejný záujem na realizácii odôvodňuje tým, že investícia zabezpečuje a chráni základný bezpečnostný záujem štátu a predstavuje činnosť prípravy na obranu štátu.

V dôvodovej správe dodáva, že územie investície tvoria najmä pozemky vo vlastníctve štátu, primárne v správe MO SR, očakávané kapitálové výdavky sa odhadujú na úrovni presahujúcej 50 miliónov eur bez DPH.

„Tieto výdavky zahŕňajú tak výdavky na výstavbu samotnú, ako aj výdavky na dobudovanie inžinierskych stavieb, terénnych prác a vonkajších úprav, ako aj soft nákladov spojených s výstavbou,“ dodáva rezort.

Minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) po rokovaní vlády pripomenul, že v priebehu roka 2026 príde na Slovensko šesť batérií protivzdušnej obrany Barak MX. „Potrebujeme vybudovať infraštruktúru pre rakety, odpaľovacie zariadenia a pre všetko, čo skladujete, využívate, trénujete. To, ako má tá infraštruktúra vyzerať, je súčasťou zmluvy a vzhľadom na dôvernosť jej častí potrebujeme túto infraštruktúru vybudovať relatívne rýchlo,“ dodal.

Vláda odobrila zmenu financovania projektu na udržateľnú odolnosť miest

Vláda na svojom stredajšom zasadnutí odobrila zmenu financovania projektu Udržateľná odolnosť miest pre ďalšiu generáciu (SURGe). Jeho účelom je zriadenie oficiálneho centra OSN UN-Habitat na území Slovenska, ktoré má koordinovať a presadzovať hlavné ciele projektu, ktoré sa týkajú zmeny klímy. Projekt predkladá Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Stáť má milión eur ročne v rokoch 2025 až 2029.
Víziou OSN UN-Habitat a MŽP je byť koordinátorom spoločných globálnych cieľov v oblasti zmeny klímy. Klimatické ciele chcú dosiahnuť predovšetkým transformáciou miest na „zdravé, udržateľné, nízkoemisné a odolné mestské systémy“.

Zriadenie regionálneho centra OSN UN-Habitat na našom území je podľa MŽP príležitosťou pre Slovensko byť koordinátorom významnej aktivity na úrovni OSN.

„Predstavuje príležitosť pre slovenských odborníkov a akademickú obec, ako aj vedecké inštitúcie, pričom súčasne znamená podporu a možnosť spolupráce so slovenskými univerzitami a v neposlednom rade aj významné možnosti pre podnikateľské prostredie,“ píše sa vo vládnom materiáli.

Vláda vzala na vedomie správu o činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za vlaňajšok

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) vlani uložil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti viacero sankcií. Udelil 76 priamych pokút a 35 opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. Vyplýva to zo správy o činnosti ÚDZS za minulý rok, ktorú v stredu vláda vzala na vedomie.

Úrad v roku 2024 celkovo riešil 2152 podaní na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Z toho bolo 1660 prijatých minulý rok a 492 prenesených z predchádzajúcich rokov. V priebehu minulého roka ich ukončil 1584.

„Zvyšných 568 podaní je v riešení,“ dodal úrad.

Podania sa týkali najmä nespokojnosti s postupom pri liečbe.

Úrad vlády i orgány štátnej správy prijali vlani 65 petícií a 3085 sťažností

V roku 2024 všetky orgány štátnej správy prijali celkovo 65 petícií a 3085 sťažností. V porovnaní s rokom 2023 počet doručených petícií poklesol o 20 (23,5 percenta), počet doručených sťažností poklesol o 203 (6,2 percenta). Vyplýva to z informácie o vybavovaní petícií a sťažností za rok 2024 Úradom vlády (ÚV) SR a orgánmi štátnej správy, ktorú v stredu vzala vláda na vedomie.

ÚV v materiáli ďalej uvádza, že v roku 2024 vybavili 64 petícií a 3098 sťažností.

„Do tohto počtu boli zahrnuté aj podania, ktoré k 31. decembru 2023 zostali nevybavené a ktorých vybavovanie prešlo do roku 2024,“ dodal predkladateľ informatívnej správy.

V priebehu roka bolo prešetrených 36 petícií a 1468 sťažností, opodstatnenosť bola zistená u dvoch petícií a 347 sťažností.

„Z celkového počtu prijatých petícií (64) bolo odložením vybavených 11 a postúpených na vybavenie vecne príslušným orgánom verejnej moci bolo 17 petícií. Z celkového počtu prijatých sťažností (3098) bolo vybavených odložením 1095 sťažností, vrátené boli tri sťažnosti a postúpených vecne príslušným orgánom verejnej správy bolo 532 sťažností,“ priblížil ÚV.

Samotný úrad prijal vlani tri petície (o šesť menej ako v roku 2023) a 76 sťažností (medziročne o 17 viac). V roku 2024 úrad vybavil tri petície a 84 sťažností. Do tohto počtu bolo zahrnutých aj osem sťažností, ktoré ku koncu roka 2023 zostali nevybavené.

„Celkový priemerný ukazovateľ percentuálneho vyjadrenia opodstatnenosti prešetrených podaní (petícií charakteru sťažností a sťažností) je 5,9 percenta,“ dodal ÚV.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny priebežne plní ciele z oblasti sociálnych služieb

Desať strednodobých cieľov z oblasti sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti sa priebežne plní. Patrí medzi nich zefektívnenie financovania komunitných služieb, prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti pre seniorov a ľudí so zdravotným znevýhodnením vrátane psychiatrických diagnóz či zavedenie systému monitorovania a hodnotenia kvality v oblasti náhradnej starostlivosti. Vyplýva to z informácie o plnení opatrení Národnej stratégie deinštitucionalizácie (DI) systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti, ktorú vzala v stredu vláda na vedomie.

„Národná stratégia určila popri základných dlhodobých cieľoch desať strednodobých cieľov, ktorých splnenie sa predpokladá v horizonte roku 2025,“ uviedlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.

Jedným z nich, ktoré sa pribežne plní, je zvýšenie informovanosti v oblasti sociálnych tém o práve osôb so zdravotným postihnutím žiť nezávislým spôsobom života a začleniť sa do spoločnosti. Ďalej je to prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti o seniorov a ľudí so zdravotným znevýhodnením vrátane psychiatrických diagnóz, ktoré nadväzuje napríklad na reformu posudkovej činnosti. Tá zavádza lepšiu koordináciu procesov posudzovania obyvateľov Slovenska.

K strednodobým cieľom, ktoré sa rovnako priebežne plnia, patrí tiež rozvoj služieb na komunitnej úrovni a zefektívnenie systému viaczdrojového financovania. S tým súvisí aj reforma financovania sociálnych služieb, ktorú rezort práce v súčasnosti pripravuje. V rámci skvalitňovania podmienok na výkon profesionálnej náhradnej starostlivosti pracovalo vlani MPSVR aj na zavedení systému monitorovania a hodnotenia kvality v tejto oblasti.

Postupne sa napĺňa aj cieľ debarierizácie centier pre deti a rodiny (CDR), a to realizovaním priestorových a stavebných úprav exteriéru aj interiéru či zakúpením odľahčovacích prvkov, ktoré majú uľahčiť život deťom so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú umiestnené v centrách. Rovnako rezort buduje odbornú pomoc pre rodiny so zdravotne znevýhodnením dieťaťom alebo rodičom. Minulý rok pripravil aj výzvu na podporu rodín s deťmi prostredníctvom služby včasnej intervencie.

„Cieľom tejto výzvy je podpora personálnych kapacít v službe včasnej intervencie a navýšenie časového fondu na túto službu do 30 %. Týmto sa zabezpečí poskytovanie individualizovaných intervencií poskytovaných cieľovej skupine vo väčšom rozsahu a pomôže pokryť dopyt po tejto službe, ktorá je žiadaná. Vyhlásenie výzvy sa predpokladá na druhý kvartál roku 2025,“ uzavrel rezort.