Môj profil 
Predplatné
Dotazník bol dostupný od 18. do 26. marca a do záverečného spracovania bolo zahrnutých 2 357 odpovedí. Agentúre SITA o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková. Výskumníčka Ľubica Voľanská upresnila, že výsledky prieskumu nemožno zovšeobecniť na populáciu Slovenska, keďže zachytáva názory a nálady ľudí, ktorá k nemu mali prístup na internete.
Najčastejšie zmieňovanú zmenu – prácu z domu – uviedlo v dotazníku 31 percent respondentov. Týkala sa najmä ľudí, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie a sú z Bratislavského kraja. Osoby so základným a stredným vzdelaním a opýtaní z ostatných krajov uvádzali najmä zotrvávanie doma (28 percent) na OČR, dovolenke, neplatenom voľne či pre stratu zamestnania. Výskumníčky z UESA priblížili, že oveľa častejšie o strate svojej práce či zárobku hovorili podnikatelia, hoci tí oceňovali väčšie trávenie času s rodinou. Zmeny nastali aj v spôsobe trávenia voľného času. Takmer 30 percent opýtaných opisovalo zásadné obmedzenie sociálnych kontaktov a 20 percent zníženie množstva času stráveného vonku. Z respondentov sa vo vyššej miere venovalo starostlivosti o deti 17 percent.
Zhruba desatina respondentov (13 percent) popísala v dotazníku spontánne zmeny vo svojom dennom režime aj v spotrebnom správaní. Rovnaký počet opýtaných uviedlo, že sa im zvýšilo množstvo domácich prác a deväť percent zmienilo stratu voľnočasových záujmov. Ľudia žijúci bez detí v mladšom (18 až 29 rokov) a staršom veku (50 až 59 rokov) uvádzali, že majú možnosť dopriať si viac času na oddych a spánok a voľnejší denný režim. Zorganizovať si čas podľa vlastnej potreby si mohlo 13 percent ľudí.
Z hľadiska dĺžky izolácie respondenti, ktorí boli doma kratší čas, hovorili častejšie o práci z domu a možnosti oddýchnuť si. Naproti tomu tí, ktorí strávili v izolácii 11 a viac dní, zdôrazňovali minimalizovaný sociálny kontakt a obmedzený čas strávený vonku. Vo svojich spontánnych odpovediach reflektovali zvýšenú starostlivosť o deti, ako aj viac domácich prác. „Väčšina respondentov popísala atmosféru vo svojej domácnosti ako pozitívnu a konštruktívnu (59 percent). Z hľadiska optiky počtu strávených dní v izolácii sa takto skôr vyjadrovali ľudia, ktorí sa začali izolovať len nedávno (jeden až päť dní),“ priblížili výskumníčky. Podľa nich tak možno predpokladať, že na viacerých z nich ešte nedoľahol tlak okolností a obavy, respektíve ich nepripúšťali. Z ekonomického hľadiska pozitívnu atmosféru v domácnosti charakterizovali najmä podnikatelia a živnostníci. Mnohí oceňovali priestor na spoločné trávenie času s rodinou a utuženie vzťahov či možnosť oddychu a spomalenia životného tempa bez výčitiek svedomia.
Približne desať percent respondentov hovorilo o neutrálnej, prípadne nezmenenej atmosfére v domácnosti. Išlo najmä o respondentov, ktorí boli v izolácii šesť a viac dní. Z nich to boli prevažne muži, ľudia bez detí, ale aj tí, ktorí neboli počas sledovaného obdobia v izolácii. Z opýtaných označilo atmosféru za skôr či jednoznačne negatívnu 30 percent. Negatívne hodnotenie nálady v rodine podľa výskumníčok prevládalo skôr u respondentov vo veku od 18 do 29 rokov. Práve títo zrejme intenzívnejšie pociťovali náhlu stratu bezprostredných sociálnych kontaktov, respektíve sa výrazne zmenili ich životné okolnosti. „V spontánnych popisoch nálady v domácnostiach bol často zastúpený strach – z neznámeho, budúcnosti alebo špecificky strach o blízkych (14 percent) či obavy z vývoja atmosféry medzi ich členmi (10 percent),“ uviedli.
Vo verejnej debate prevláda názor, že dôvodom správania sa ľudí bol v prvom rade strach z toho, ako epidémiu zvládne podfinancovaný a nedostatočne fungujúci zdravotný systém. „Podobnú interpretáciu ponúkajú aj výpovede našich respondentov, avšak škála spontánne uvádzaných emócií je podstatne rozmanitejšia,“ poznamenala jedna z výskumníčok UESA Soňa G. Lutherová. V škále spontánne uvádzaných emócií v súvislosti s vypuknutím nákazy dominuje strach. Ten uviedol každý druhý respondent (51 percent). S výrazným odstupom nasledujú opisy pocitov ako bezmocnosť, neistota a nedôvera (16 percent). Tieto pocity viac charakterizovali ženy ako muži a ľudia žijúci v rodine. V konkrétnych výpovediach dominoval strach o blízkych, obavy z vlastnej nákazy, ekonomických dôsledkov či z ďalšieho vývoja udalostí v krajine a z následnej závislosti na zdravotníckej opatere na Slovensku.
Výskumníčky UESA priblížili, že 13 percent respondentov deklarovala pragmatické nastavenie až odstup. Rovnaké percento označilo pokoru, rešpekt aj potrebu zmeny hodnôt. Poznamenali, že v prvom rade respondenti vyjadrovali rešpekt voči prírode a jej silám od racionálnej argumentácie až po prejavy fatalizmu. Opýtaní taktiež prejavovali úctu k Bohu, ale aj k ľuďom v prvých líniách. Medzi týmito respondentmi prevažovali ľudia vo veku 60 a viac rokov. Tí vyjadrili aj pocit nádeje, optimizmu či prekvapenia ale aj zmierenia a vyrovnanosti. V podobnom počte odpovedí (13 percent) bol uvádzaný zmätok, teda premenlivé a rozporuplné pocity. Takto charakterizovali svoje pocity zväčša ľudia vo veku 18 až 29 rokov, ktorí na jednej strane vyzdvihli pocity nádeje a optimizmu, ale zároveň pripustili napätie a stres.
Ľudia v skúmanom období reflektovali aj pozitívne pocity (8 percent). Tie sa opierali o radosť zo „spomalenia“, zníženia každodenného stresu a spoločného času s rodinou. Pozitívne pocity mali aj pre životné prostredie, ktoré podľa respondentov dostalo možnosť si „vydýchnuť“. Z opýtaných spomínalo smútok či depresiu osem percent. Hnev a nespokojnosť uviedlo sedem percent opýtaných a rovnaké množstvo uviedlo nádej a vieru. Neurčité či skôr neutrálne pocity malo šesť percent. Napätie, stres či nervozitu pociťovalo päť percent a rovnaký podiel opýtaných uviedol prekvapenie a šok.
.JPG)
.jpg)
