Na východe nič nie je. Východná Európa nedostala ani jednu z piatich top pozícií v štruktúrach Európskej únie

Bratislava 6. júla 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Jean-Francois Badias)

Skrátka, východná Európa prišla opäť skrátka. V EÚ síce platí dohoda, že pri zložitých dohodách o tom, kto bude v ktorej funkcii, sa musia brať do úvahy nielen faktory politické a pohlavie kandidáta, ale aj geografická príslušnosť – lenže opäť sa to akosi nepodarilo

V Bruseli sa rozdávali top funkcie. Krajiny východnej a strednej Európy si robili nádeje, že by im mohla pripadnúť aspoň jedna z najvyšších piatich pozícií, keďže pri výbere by sa malo prihliadať aj na geografickú vyváženosť pôvodu kandidátov. Nádeje východu boli o to väčšie, že rovnováha bola doposiaľ výrazne nachýlená v prospech „starých členských krajín“ zo západnej Európy.

Podstatná časť „nových“, čiže východoeurópskych členských krajín sa k EÚ pripojila v dvoch vlnách pred pätnástimi, resp. dvanástimi rokmi, teda hovoriť o nich ako o nových dnes už nie je príliš namieste. Napriek tomu ich podiel na vrcholových pozíciách EÚ bol doteraz vždy zanedbateľný – hoci týchto štátov je až 12, čo nemá ďaleko k polovici z celkového počtu 28 členských krajín.

A aký je výsledok novej deľby vrcholových eurofunkcií? Na najbližšie obdobie sú tieto pozície rozdelené nasledovne: na čele Európskej komisie je Nemka Ursula von der Leyenová, predsedom Európskej rady je Belgičan Charles Michel, šéfom zahraničnej politiky EÚ je Španiel Josep Borrell, predsedom Európskeho parlamentu je Talian David-Maria Sassoli a Európsku centrálnu banku bude viesť Francúzka Christine Lagardeová.

Ako to bolo doteraz? V uplynulom období zastávali týchto top päť pozícií Luxemburčan Jean-Claude Juncker, Poliak Donald Tusk, Talianka Federica Mogheriniová, Talian Antonio Tajani a Talian Mario Draghi. Ešte pred nimi to boli Portugalčan José Manuel Barroso, Belgičan Herman Van Rompuy, Angličanka Catherine Ashtonová, Nemec Martin Schultz, Francúz Jean-Claude Trichet.

Nuž, nemožno povedať, že tam žiadni východoeurópania nie sú: veď sme tam predsa mali nášho Donalda Tuska. Ono to jednoducho vždy tak vyjde, tí západoeurópania skrátka majú asi lepšie kádre. Teda kto by v tom azda hľadal diskrimináciu alebo videl akýsi obraz reálneho podielu východoeurópskych krajín na politickej moci v EÚ, a kto by prípadne pochyboval o tom, že EÚ je hlboko demokratická a hlboko od podlahy ľudovo zastupiteľská inštitúcia konajúca v záujme nás všetkých, tak ten by sa mal zamyslieť, či náhodou nepodlieha vplyvu Putinových rafinovaných trolov.

Povedzme si úprimne, síce tam nemáme nášho človeka „z východu“, ale na druhej strane, kádre, ktoré si EÚ vybrala do svojho čela, sú mimoriadne schopné a určite budú dobre bojovať za záujmy každého východoeurópana. O tom, že nie je náhoda, že boli vybraní práve títo ľudia, svedčí aj ich naozaj kvalitná príprava, ktorú potvrdzuje aj ich účasť na prestížnych podujatiach, ako je napríklad konferencia Bilderberg, kde sa van der Leyenová, Michel a Lagardeová náhodou stretli v roku 2016. Pre pocit, že sme naozaj v dobrých rukách, takpovediac na upokojenie, si sem dajme niekoľko ich citátov.

Ursula von der Leyenová v staršom rozhovore pre Der Spiegel povedala: „Cieľom sú Spojené štáty európske na spôsob federálnych štátov ako Švajčiarsko, Nemecko či USA.“

Charles Michel na summite EÚ, december 2018: „Krajiny V4 svojím tvrdohlavým postojom k migračnej otázke otvárajú debatu o tom, či by mali zostať v schengenskom priestore.“

Christine Lagardeová v rozhovore pre Le Parisien, november 2008: „Som odhodlaná z Paríža urobiť dôležité finančné centrum islámskeho bankovníctva.“

Ivan Lehotský