Môj profil 
Predplatné
Givi v rokoch 1998 – 2000 slúžil v ukrajinskej armáde ako veliteľ tanku. V jednom zo svojich interview uviedol, že po dedovi má gruzínske korene a jeho starý otec slúžil v čase Veľkej vlasteneckej vojny.
Výbuch, ktorý vyhasil Giviho život, nastal skoro ráno 8.2.2017. Jedna z prvých informácií hovorila o tom, že budovu zasiahli reaktívnym pechotným plameňometom “Šmeľ” (Čmeliak). Experti sú presvedčení, že atentátnici sa dlhšie pripravovali k atentátu na Giviho a dokonale poznali plán budovy. Je možné, že Givi sám zapol nadránom svetlo v svojom kabinete, čo využili atentátnici. Termobarický projektil vletí do cieľa a jeho účinok je porovnateľný s účinkom 122 mm delostreleckého granáta. Šmeľ v objeme 80 kubickým metrov zlikviduje tlakovou vlnou a vysokou teplotou všetko živé, v Čečensku pomenovali protiruskí teroristi Šmeľ vlastným názvom – Šajtan (Démon).
Tu si môžete pozrieť video so Šmeľom:
Vojaci Donecka a Luhanska nepochybujú o tom, že atentát uskutočnili príslušníci ukrajinských tajných služieb. Givi a Motorola im ležali v žalúdku, nemohli im odpustiť porážku, ktorú títo legendárni velitelia uštedrili ukrajinským jednotkám. Ukrajincov do nepríčetnosti vydráždilo video, keď Givi zajal skupinu ukrajinských Kyborgov v čele s ich plukovníkom. Kyborgovia ani netušili, že ich poslali do oblasti, ktorá je už pod kontrolou doneckých jednotiek. Podľa informácií viacerých Giviho spolubojovníkov, Givi bol impulzívny, niekedy krutý. Uvedených Ukrajincov na videu však nikto nezlikvidoval a neskôr ich vymenili za zajatých príslušníkov doneckých jednotiek.
Tu si môžete pozrieť video, kedy Givi zajal skupinu Kyborgov:
Podľa jedného z Giviho spolubojovníkov vojaci doneckých jednotiek sú zvyknutí na smrť. Vedia, že smrť si nevyberá a zasiahne rovnako aj odvážneho a aj zbabelého. Na vojne je to proste tak zariadené, že ľudia umierajú. Takže smrť Giviho berú stoicky, na jeho miesto proste nastúpi iný veliteľ, ktorý bude pokračovať v bojoch proti Ukrajincom. Čo ich však znechutilo, je skutočnosť, že Ukrajinci nedokázali Giviho a ani Motorolu zabiť v čestnom boji ako chlapi, museli sa uchýliť k zákernému atentátu. Pri Avdejevke dostali poriadne po zuboch a museli si svoju porážku nejako vykompenzovať. Za Giviho a aj Motorolu však budú platiť, rovnako ako za všetkých doneckých vojakov, ktorých týrali, alebo zavraždili v ukrajinskom zajatí.
Ukrajinci budú platiť za všetkých veliteľov, ktorých zlikvidovali – za Giviho, Motorolu, Anaščenka, Mozgovoja, Dremova. Všetci títo velitelia zahynuli na následky atentátov. Ukrajinci sa ani netaja s tým, že likvidácia vojenských veliteľov separatistov je jedným z ich základných bodov programu v zóne ATO.
Smrť veliteľov neponímajú vojaci Donecka veľmi tragicky – boli to vojaci, mali si dávať väčší pozor. Smrť si nevyberá a Doneck a Luhansk nestojí a ani nepadá na ich veliteľoch. Držia ho vojenské jednotky, ktoré bránia svoje územie pred kyjevským režimom. Čo však vojaci Donecka a Luhanska nikdy Ukrajincom neodpustia, je vraždenie civilného obyvateľstva. Ukrajinskí vojenskí velitelia a vojaci, ktorí ostreľujú civilné štvrte a ktorých mená sú známe, sa nikde na Ukrajine neschovajú, rovnako ako sa neschovajú príslušníci ukrajinskej tajnej služby.
Smrť legendárnych veliteľov určite predstavuje silný psychologický a emocionálny úder. Na pohrebe Motorolu splakali, ktorí bojujú už dva roky a ktorí utrpeli množstvo zranení. Emócie však odídu, dielo ktoré padlí započali, však pokračuje. Smrť jedného človeka, aj keď je to veliteľ, neovplyvní osud a pôsobenie bataliónu. Givi, Motorola, Anaščenko, Mozgovoj, Dremov – to sú už dnes legendy.
Napriek smrti legendárnych veliteľov ďalej v bojoch pokračujú Dremovovi kozáci, Mozgovojov batalión Prizrak, Motorolov batalión “Sparta” či Giviho batalión “Somali”. A za svojích mŕtvych veliteľov sa pomstia.
Alexander Koc.
.jpg)
