Na Ukrajinu prišla tma na dlhý čas

Bratislava 28. novembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Andrew Kravchenko,Evgeniy Maloletka)

Na Slovensku zablokovaný portál RIA novosti sa zamýšľa nad budúcnosťou konfliktu na Ukrajine a faktormi, ktoré ho ovplyvňujú

Dva alebo tri roky bez svetla a tepla je pre občanov Ukrajiny zvládnuteľná úloha, domnieva sa Olena Zelenská. Každému je zrejmé o koho manželku ide. Hejtmanka-konzultantka sa odvoláva na výsledky istého sociologického prieskumu, o ktorom nie je jasné, kto a kde ho vykonal (možno priamo ona na  Bankovej ulici, kde má kanceláriu jej manžel).

Podľa tejto „štúdie“ je viac ako 90 percent občanov Ukrajiny pripravených znášať tmu a chlad, ak budú prijatí do Európskej únie. To znamená, že Európska únia je pre Ukrajincov akýmsi nebeským kráľovstvom. Avšak do oboch týchto ustanovizní boli vždy prísne kritériá vstupu pre tých, ktorí sa do nich chceli prihlásiť. Do nebeského kráľovstva síce môžete vstúpiť prostredníctvom utrpenia a sebaobetovania, ale do Európskej únie sa takto nedostanete. Brusel– to sú ľudia bez duše, ktorí stále trvajú na formálnych kritériách v oblasti hospodárstva, práva, infraštruktúry. To všetko Ukrajina už nemá.

Zelenská, ktorá v rozhovore pre BBC hovorila o tom, že Ukrajinci si zvolili Jóbovu cestu, sa však v tomto prípade ani tak nemodlí za európsku budúcnosť, ako skôr vysiela aktuálnejšiu verziu kyjevskej propagandy, že Rusko sa údermi na ukrajinskú infraštruktúru snaží prinútiť Ukrajinu začať mierové rokovania. Ukrajinci sú však údajne pripravení znášať toto bremeno celé roky, takže žiadne rokovania sa konať nebudú. Emisári Bankovej vysielajú tento názor každý deň rôznymi spôsobmi.

Je pravda, že nie každý na Ukrajine už má možnosť počúvať propagandu. Stropom pre dnešný Kyjev je poskytnúť elektrinu naraz 30 percentám ľudí, ktorí ju potrebujú. Tento týždeň sa už celá krajina na jeden deň ponorila do tmy. Najpesimistickejšie predpovede hovoria, až o hromadnej evakuácii veľkých miest.

Ukrajinská verzia motívov Ruska v tomto všetkom neobstojí a je v rozpore s tým, čo Rusko o Ukrajine vie a denne vysiela: rozhodnutia o osude Ukrajiny sa prijímajú vo Washingtone, kde nie sú problémy s elektrinou a zatiaľ sa nepredpokladajú.

Avšak predpoklad, že by Zelenskyj sám dokázal akceptovať ruské podmienky, je príliš nepravdepodobný na to, aby sa naň mohla spoliehať vojenská veda. Rovnako ako predpoklad, že dokáže sám prežiť aspoň dvadsaťštyri hodín po takomto samostatnom „ťažkom rozhodnutí”. V dôsledku tvrdého umelého výberu sa totiž ukrajinská elita skladá prevažne z jastrabov a radikálov, takže dokonca aj podpora USA je pre nich zdrojom príkoria. Ukrajinská verzia motívov, nech je akokoľvek zlá, je však stále aktuálnou verziou a iná neexistuje. Taktiku ponorenia Ukrajiny do temnoty ruské velenie nevysvetľuje.

Údery na uzly elektrickej siete mnohí spočiatku vnímali ako akt odvety za bombardovanie Krymského mosta. Teraz je jasné, že prekročili hranice vendety a majú zložitejší a praktickejší účel. Kerčský útok bol skôr prekročením červenej čiary zo strany ukrajinského vedenia, po ktorom operácia „Egyptská tma“ posunula ruskú špeciálnu vojenskú operáciu na novú úroveň.

Údery na energetické siete nepriateľa sú z hľadiska vojenskej vedy dobre preskúmanou taktikou. Americká armáda takto konala prinajmenšom v Kórei, Vietname a Iraku a analytici mali čas posúdiť všetky dôsledky. Dôsledky sú rôzne, ale žiadny z nich nie je uznaný za vojensky rozhodujúci, pokiaľ konflikt nie je krátkodobý. Takéto opatrenia sťažujú zásobovanie jednotiek, ale nemajú vplyv na frontovú líniu a veliteľov, pretože priority pri prideľovaní energie sú rovnaké. Podkopáva obranný priemysel, ale strata nie je kritická, ak existujú vojenské dodávky zvonku. Ponára obyvateľstvo do pesimizmu, ale nenúti ho, aby sa vzbúrilo proti vláde a armáde. Preto údery na infraštruktúru nemajú z pohľadu armády jasný taktický zmysel. Nevyžadujú drastické zmeny, ktoré by mohli pomôcť poraziť nepriateľa. Údery sú to síce efektné, ale z vojenského hľadiska väčšinou ide len o ten efekt.

Preto by sme v nich mali hľadať skôr strategický než taktický význam. Aj keď by si mnohí radi mysleli, že tento konflikt má rýchle a jednoduché riešenie, zdá sa, že takéto riešenie neexistuje. Ani pre ruskú, ani pre ukrajinskú stranu, ako radi hovoria diplomati, „nie sú vhodné podmienky”. Na ruskej strane je na ozbrojených silách úloha vytvoriť takéto podmienky, ale v konečnom dôsledku bude na politických silách, aby ich definitívne dohodli. Odpojenie Ukrajiny od elektriny im má pomôcť, ale nie teraz, až neskoršom štádiu.

Zdá sa, že ukrajinské obyvateľstvo, zovreté v pazúroch propagandy a represií, je naozaj odhodlané strpieť čokoľvek pre sladkosť „blížiaceho sa víťazstva“, ktoré mu vykresľujú Zelenskyj a spol. Vieme, že takéto víťazstvo – s návratom Krymu a reparáciami – je prelud, ale na rozdiel od snahy o prelud, mier Ukrajinci teraz vôbec nevnímajú ako niečo hodnotné.

Život bez elektriny umožňuje uvedomiť si jej hodnotu na dennej báze a takmer každému: vojnový chlad zasiahol aj haličské divízie „divánových oddielov“. Nebude to fungovať okamžite a nepovedie to k revolúcii, ale postupne svet začnú vnímať ako niečo, pre čo možno obetovať hrdosť a prijímať „nepopulárne rozhodnutia“.

Ak ruská armáda vytvorí ukrajinským politikom podmienky na prijatie týchto „nepopulárnych rozhodnutí“, budú sa môcť oprieť o časť spoločnosti, ktorá je ochotná zaplatiť za mier. Na Ukrajine zatiaľ takáto  skupina neexistuje.

Pokiaľ ide o kurátorov a sponzorov zo západných krajín, tí budú znášať svoje vlastné náklady, ale neskôr: keď Európa zažije ďalšiu migračnú vlnu tých Ukrajincov, ktorí v skutočnosti nie sú pripravení žiť bez tepla a svetla dva alebo tri roky, a ak aj áno, tak radšej v Európe. To znamená, že pre Ukrajincov je jedinou reálnou stratégiou vstupu do EÚ –vstup vlastnými nohami.

Je to, samozrejme, len predpoklad, ale potvrdzuje ho historická prax. Pred Ukrajinou sa na území Sýrie odohrávala zástupná vojna medzi Ruskom a Západom, ktorú Západ usilovne predlžoval dodávkami zbraní rôznym bandám. Intenzita konfliktu sa znížila až po ukončení dodávok. Tie sa skončili, čiastočne preto, že Európa čelila migračnej kríze a USA videli, že ich vplyv v regióne prudko klesá a nedokážu dosiahnuť svoje ciele.

Západ prehral túto zástupnú vojnu. A Sergej Surovikin velil ruskej skupine vojsk v Sýrii dlhšie ako ktorýkoľvek iný generál v tom čase. Po jeho vymenovaní za veliteľa vojenskej skupiny na Ukrajine sa začali údery na jej energetickú sieť, pričom použil taktiku, ktorú v Sýrii používali ruskí spojenci z Iránu. Či už je to náhoda alebo nie, Západu trvalo roky, kým sa stiahol zo sýrskej kampane a pokoril miestnych lídrov. To je časový rámec, v ktorom by sme mali uvažovať aj teraz.

Neexistuje žiadna stratégia, žiadna taktika, žiadne zaklínadlo, ktoré by mohlo ukončiť vojenský konflikt na Ukrajine rýchlo, spontánne, tu a teraz. Predstava, že „toto je konečne ono“, bude trvať dlho, je ťažká pre Ukrajincov aj Rusov. Preto zostáva viera v bleskovú stratégiu, spornú taktiku, čarovný prútik. Ale už neexistujú rýchle riešenia, iba dlhé, ťažké a náročné, na ktoré si musia oni aj my zvyknúť.

Z tohto pohľadu nie je naratív hejtmanky Zelenskej taký hlúpy, ako sa na prvý pohľad zdá. Zdá sa, že jeho hlavným motívom je hrozivo dlhý interval dvoch alebo troch rokov komunálneho pekla. Nahradil tradičný naratív „rozprášime Rusákov najneskôr do jari“.

Následne možno budeme musieť uznať, že dva alebo tri roky tiež nie sú príliš dlhý čas. Donbas bude v tom čase žiť v približne takýchto podmienkach už desiaty rok. Rád by som veril, že to bude naozaj posledný rok, ale zatiaľ „nie sú vhodné podmienky“. Na ukrajinskej strane musia ešte dozrieť.