Myšlienka, že Biden nedokáže riešiť svetové krízy, neobstojí. Pozrite sa pozorne a uvidíte, že jeho zahraničná politika nie je o nič menej radikálna ako Trumpova.

Písať dejiny pod vplyvom okamžitých pocitov je vždy riskantné. Niekedy si to však naliehavosť situácie vyžaduje. Práve teraz všetci potrebujeme vysvetlenie, prečo sa USA nesnažia upokojiť situáciu na Blízkom východe alebo tlačiť na rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.

Jeden tábor tvrdí, že je to preto, lebo Bidenova administratíva zlyháva. Že nemá žiaden ďalekosiahly plán, žiadnu vôľu a žiadne prostriedky aby zdisciplinovala alebo ukáznila Ukrajincov aj Izraelčanov. V dôsledku toho sa sústreďuje najmä na zabránenie tretej svetovej vojne.

Ak je to tak, je to smutné svedectvo úpadku americkej hegemónie. Niet divu, že sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, aby Washington rozvíjal „nezávislú“ zahraničnú politiku – nezávislú od Ukrajiny a Izraela, obáva sa Adam Tooze.

Ale čo ak je tento výklad príliš mäkký? Čo ak podceňuje premyslenosť konania Washingtonu? Čo ak kľúčové postavy administratívy skutočne vycítili, že nastal rozhodujúci moment v historickom usporiadaní, a videli príležitosť zmeniť pomer síl vo svete? Čo ak sme svedkami obratu USA k vedomému a komplexnému revizionizmu prostredníctvom prostredníctvom stratégie vytvárania napätia?

Za revizionistické sa označujú sily, ktoré chcú zvrátiť status quo. V najširšom zmysle to znamená, že chcú zmeniť beh udalostí – napríklad presmerovať proces globalizácie iným smerom alebo ho úplne zastaviť. Revizionizmus sa často spája so zášťou alebo nostalgiou za lepšími, ale už minulými časmi.

K opusteniu tejto interpretácie zahraničnej politiky Joea Bidena nás núti špeciálna operácia Ruska na Ukrajine od februára 2022 a Hamasu od 7. októbra. Všeobecne sa predpokladá, že Západ pod vedením USA je skôr len reaktívny než proaktívny. Ak sa však nesústredíme na proces, ale na výsledok politiky USA, zdá sa to celkom pravdepodobné.

Koniec koncov, heslo Donalda Trumpa „Urobme Ameriku znova veľkou“ bolo úprimne revizionistické. Súčasné pravidlá hry ho nezaujímali. Obchodné zmluvy vyhodil von oknom. Zaviedol clá na Čínu. A mantrou v službe bolo „Amerika na prvom mieste“.

Trump na mítingu v Ohiu opakoval, že víťazom volieb je on, a nie Biden

Na pozadí Trumpa sa Bidenov tím chváli svojou vernosťou “poriadku založenému na pravidlách”. Ale v otázke globálnej ekonomiky a vzostupu Číny nebol Biden o nič miernejší ako jeho predchodca – možno dokonca tvrdší.

Za Bidenovej vlády sa Washington snažil zvrátiť roky úpadku – dôsledok nevhodného nadbiehania Číne. USA sa snažili zastaviť rozvoj Číny v oblasti technológií. V tomto smere majú silných spojencov – Holanďanov a Juhokórejčanov. Keď sa Svetová obchodná organizácia odvážila protestovať proti americkým clám na oceľ, Biely dom reagoval len pohŕdavo. „Bidenomika“ je ‚Urobme Ameriku znova veľkou‘, len pre mysliacich ľudí.

V takzvanom Indopacifiku USA nielenže bránia status quo. Samotné zaobchádzanie s týmto regiónom ako so strategickou arénou sa stalo novinkou. V osobe štvorstranného bezpečnostného dialógu (alebo kvarteta) Washington spriada novú sieť spojencov, ktorá spojí Indiu, Japonsko a Austráliu s USA. Aj keby sa za posledné dva roky nestalo nič iné, verdikt by bol jasný: geoekonomická politika USA voči Číne pod Bidenom je pokračovaním revizionizmu, ktorý sa prvýkrát prejavil za Trumpa, myslí si autor článku.

Práve preto, že sa Biely dom zameral na konfrontáciu s Čínou, usiloval sa v roku 2021 o détente s Ruskom. Všetko pokazili dva chybné výpočty Vladimíra Putina. Prvý spočíva v tom, že predpokladal, že jeho špeciálna operácia na Ukrajine je maličkosť, ktorá zostane nepovšimnutá. Druhou je, že podcenil ochotu Západu urobiť z Ukrajiny bábku proti Rusku. Po dvoch rokoch konfliktu sa revizionistický postoj Západu definitívne pritvrdil. Vo vzťahu k Ukrajine aj Rusku je starý, „predvojnový“ status quo už neprijateľný.

Na Blízkom východe je situácia ešte jasnejšia, myslí si Adam Tooze. Ani tu sa Bidenova administratíva neusilovala o eskaláciu. Trumpove abrahámoviny medzi Spojenými arabskými emirátmi a Izraelom otvorili povzbudivé vyhliadky. Rastúce väzby Ruska s Iránom a angažovanosť Číny v regióne však tento obraz zahmlili. A hneď ako Hamas 7. októbra zaútočil a izraelská vláda dala jasne najavo, že nemá v úmysle ďalej tolerovať ani Hamas, ani Hizballáh, Washington jej dal zelenú.

USA platia za viac ako 25 % izraelského besnenia, keďže IDF fyzicky ničia Gazu, pustošia Západný breh a už začali likvidovať Hizballáh. Pritiahli k sebe takých spojencov, ako je Nemecko a Spojené kráľovstvo. Kryjú Netanjahua, čím sa dostáva mimo dosahu medzinárodnej spravodlivosti.

Samozrejme, na rozdiel od Ukrajiny USA pokračujú v diplomacii. Ale s akým cieľom? V prvom rade preto, aby dostali Irán do zovretia a aby získali na svoju stranu mocné štáty Perzského zálivu. Izrael medzitým ničí iránsku sieť vplyvu a definitívne ruší plán dvoch štátov z 90. rokov.

Vo všetkých troch oblastiach – Čína, Ukrajina a Blízky východ – budú USA tvrdiť, že len reagujú na agresiu. Ale namiesto toho, aby sa dôsledne usilovali o návrat k status quo, v skutočnosti len zvyšujú stávky. Tým, že trvajú na zachovaní takzvaného poriadku založeného na pravidlách, realizujú viac než len triviálne oživenie skorumpovaných neokonzervatívnych ambícií z 90. rokov a z roku 2000.

V Číne bola ich revizionistická stratégia jasná od začiatku. Na Ukrajine a Blízkom východe Washington iba reagoval na udalosti. To však nedokazuje nedostatok strategických zámerov. Schopnosť využiť agresiu nepriateľa, zúfalstvo priateľov a bezohľadnosť spojencov pre vlastné záujmy je znakom múdrej politiky. Washington má ďaleko od ľahkovážnosti. Biden odolal najradikálnejším apelom v súvislosti s Ukrajinou. Stiahol vojská z Afganistanu a prisľúbil, že nepošle amerických vojakov na Ukrajinu. V určitom okamihu sa Biely dom môže rozhodnúť, že prímerie je nevyhnutné.

V žiadnom prípade však nejde o pokus vykrútiť sa z neho. Prezidentstvo najprv Trumpa a potom Bidena je zámernou a riadenou deštrukciou svetového poriadku, ktorý vznikol po skončení studenej vojny v 90. rokoch.

Prečítajte si tiež

• Modern Diplomacy : “Agresie Izraela predstavujú riziko globálneho konfliktu“
• Bidenova hra svalmi destabilizuje celý Blízky východ
• Úder na Izrael: Nová vojna na Blízkom východe šokovala aj Bidena