Tajomstvo západných ekonomík. Dobehneme ich vôbec niekedy?

Úspech ekonomiky jednotlivých štátov EÚ možno merať z rôznych hľadísk. Ak ide čisto o veľkosť z hľadiska HDP, potom nájdeme tabuľky, ktorým výrazne dominujú Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Z pohľadu výšky ročného platu zamestnanca sú však na prvých miestach Luxembursko, Dánsko a Írsko či Holandsko (o tomto aspekte sme písali samostatný článok TU).

A Slovensko „gde”?

Práve z hľadiska ročného príjmu zamestnanca sme piaty odspodu (pod nami je napr. Maďarsko). Avšak ani po stránke HDP na tom nie sme slávne so 143 miliardami: náš podiel na európskej ekonomike je 0,7%, čím sme na 18. mieste z 27. A teraz paradox: Luxembursko je o dve priečky nižšie, a predsa ponúka rozprávkové výplaty (ročný príjem tam vychádza spriemerovane na cca. 80 tisíc eur)…

Zaujímavé je, že sama Európska únia eviduje svoje HDP v zložení 74% služby (predovšetkým v oblastiach ako telekomunikácie, informatika, právo, finančníctvo či transport) a iba zvyšok priemysel. Podľa dát Medzinárodného menového fondu už Európu (aj štáty G7) predbehlo zoskupenie BRICS – podieľa sa na svetovej ekonomike podielom 40%. Isteže, ide o veľmi rôznorodú zmes krajín, takže sa stretávajú s veľkými výzvami. To však nemôže spochybniť potenciál BRICS do budúcna. Aj preto by sme mali hovoriť nielen o tom, že nás predbieha Západ, ale aj o tom, ako je Západ predbiehaný vybranými štátmi globálnej majority…

Pôvod dobrých platov

Keď pátrame po peňažnom úspechu v krajinách typu Luxembursko či Írsko, dospejeme k niekoľkým zisteniam. Vezmime si najprv Írsko. Najlacnejšia fľaša vína tam má stáť 8 eur (oproti tomu je napr. v Portugalsku o polovicu lacnejšie). Náklady na život sú všeobecne veľmi vysoké, no také sú aj platy. Kým ceny sú od európskeho priemeru vyššie o 38%, tak platy až o 55%. Hlavnou príčinou dobrého zárobku je fakt, že v krajine pôsobia v zásadnej miere nadnárodné spoločnosti. Až jedna tretina príjmov obyvateľstva pochádza z kasičiek korporátov. Krajina totiž hostí farmaceutických i technologických gigantov typu Meta, Pfizer, Microsoft, alebo Google.

Americká ekonomika podľa šéfa newyorského Fedu "obracia trend", budúci rok porastie

Luxembursko je na tom trochu ináč – a nielen kvôli strategicky výhodnej geografickej pozícii. Uprednostnilo totiž – popri technológiách – oblasť finančníctva, poisťovníctva a privátneho bankovníctva. Stavilo tiež na zahraničných profesionálov, ktorých priťahuje okrem vysokých platov aj nízkym zdaňovaním (podľa štatistík bolo v krajine za rok 2024 až 75% imigrantov, resp. zahraničných pracujúcich). To sa týka aj samotných korporátov.

Čo z toho vyplýva pre nás

Všeobecné faktory ekonomického úspechu sú rôzne: geografická poloha, príťažlivý daňový systém, príťažlivý systém odmeňovania, a prirodzene, využívanie dobových trendov. Írsko vystúpilo z vlastného tieňa agrárnej ekonomiky koncom 90. rokov, keď ponúklo korporátom bezkonkurenčne najnižšie dane (12,5% oproti nemeckým 29,9%). Predbehlo tak v raste HDP aj Veľkú Britániu.

Luxembursko zas prešlo zo svojich tradičných priemyselných odvetví oceliarstva, sklárstva či strojárstva a chemického priemyslu k už spomínaným oblastiam správy finančného kapitálu (avšak aj z hľadiska vedy napredujú napríklad v oblasti vesmírneho výskumu).

Inými slovami – žiadaná je diverzifikovaná, vzdelanostná ekonomika s ohľadom na aktuálne trendy, prihliadajúc na regionálne osobitosti. To všetko dokopy si ešte vyžaduje vybudovanú infraštruktúru, stabilitu v riadení štátu, ako aj cielenú národnú politiku s dlhodobým plánovaním – teda nielen na najbližšie štyri roky, ako tomu niekedy býva u nás…

Kto to hrá odlišne

A napokon „čierny kôň” pomyselnej veľkej európskej trojky (z hľadiska výšky výplat) Luxembursko-Írsko-Dánsko. Severská krajina má HDP na obyvateľa vyššie, než giganti Nemecko či Veľká Británia. Tí Vikingovia musia niečo vedieť, poviete si možno. Pritom na rozdiel od takého Nórska nemajú významné ropné zdroje, a pozor – ani výhodný írsky daňový systém! Práve naopak, v rámci OECD majú jedno z najvyšších daňových zaťažení (a tým aj príjmy do štátneho rozpočtu).

Podľa prieskumu verejnej mienky však až 88% percent obyvateľov súhlasí aj s vysokým zdanením príjmov. Vnímajú ho totiž ako investíciu – do lepších sociálnych služieb, či už ide o zdravotníctvo, starostlivosť o dieťa, poplatky za vysokoškolské štúdium alebo lacnejšie cestovné lístky na vlak.

Hovoríme teda o silnom sociálnom štáte, a to pri nízkom zadlžení. Opäť však treba pripomenúť prítomnosť významných hráčov v privátnom sektore: prácu tu dávajú firmy ako Novo Nordisk (farmaceutiká), Maersk (globálna logistika), alebo aj známy výrobca hračiek LEGO.

Zaujímal by ma názor vás, čitateľov – z ktorých prvkov úspešných štátov si Slovensko reálne môže zobrať príklad tak, aby fungoval u nás v praxi a podieľal sa na zvyšovaní životného štandardu?