Bratislava 14. apríla 2024 (HSP/Svpressa/Foto:Twitter,TASR/AP-Brynn Anderson)
CSIS: Iránske proxy armády by mohli na Izrael vystreliť viac ako 200 000 rakiet, píše Konstantin Olšanskij pre noviny Svobodnaja Pressa
Irán masívne zaútočil na Izrael. Bol to logický vývoj niekoľko mesiacov trvajúcej konfrontácie na Blízkom východe. Masívny útok Iránu a jeho zástupných síl na izraelské územie v nedeľu večer bol najväčší od úderov dronov na saudskoarabské rafinérie v roku 2019 a úderov na iracké letecké základne, kde boli umiestnené americké jednotky, v roku 2020.
Vtedy Irán zaútočil na americkú armádu v reakcii na zavraždenie generála Qassema Suleimaniho. Tentoraz Irán uviedol, že jeho raketové a dronové útoky na izraelské územie boli “vynútenou reakciou” na útok na diplomatickú misiu v Damasku.
Defence News píše, že izraelský úder zničil konzulárnu prístavbu veľvyslanectva a zabil dvoch brigádnych generálov Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), Mohammada Rezu Zahediho a Mohammada Hadiho Hajiho Rahimiho. Pri izraelskom útoku na Damask zahynulo celkovo 16 príslušníkov armády – občanov Iránu, Sýrie a Libanonu. Zahynuli aj dvaja civilisti, žena a jej syn.
Izraelský útok na konzulát v Damasku odsúdila OSN. Defense News píše, že Izrael bombardoval iránsku diplomatickú misiu len niekoľko dní po najkrvavejšom nálete v histórii – 5. apríla izraelské rakety zabili v Sýrii 53 ľudí.
Iránsky minister zahraničných vecí uviedol, že za oba útoky sú priamo zodpovedné USA – hlavný patrón Izraela.
Emile Hokayem z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) tvrdí, že posledné izraelské útoky pretiekli iránsky pohár trpezlivosti. Predtým Irán prejavoval vypočítavú zdržanlivosť a zdržiaval sa otvoreného a priameho vstupu do vojny. A proti Izraelu konal prostredníctvom svojich zástupcov – polovojenských skupín z Iraku, Libanonu, Sýrie a Jemenu.
Pre samotný Irán je ťažké konať priamo proti Izraelu, pretože tieto krajiny nemajú spoločnú hranicu. Iránske rakety a drony musia preletieť cez Sýriu alebo Jordánsko, aby sa dostali do izraelského vzdušného priestoru. A zatiaľ čo Sýria je najbližším spojencom Iránu, píše Defense News, Jordánsko je americkým spojencom a zaviazalo sa zostreľovať iránske vzdušné ciele.
Spomedzi iránskych spojencov bola doteraz najúčinnejšia protiizraelská kampaň Húsíov. Ani Jemen však nemá spoločnú hranicu s Izraelom a rakety a bezpilotné lietadlá Húsíov musia preletieť cez Saudskú Arábiu (regionálneho protivníka Iránu, ktorý zostreľuje vzdušné ciele Húsíov). Jemenskí povstalci však využili svoju kontrolu nad Červeným morom a podarilo sa im použitím rakiet a dronov zablokovať pohyb izraelských lodí. Izrael sa v podstate ocitol v námornej blokáde.
Podľa Setha Jonesa z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) najintenzívnejšie proti Izraelu pôsobili povstalci z libanonského Hizballáhu.
Libanon priamo hraničí s Izraelom, takže Hizballáh má možnosť bombardovať celú krajinu. A v prípade potreby dokonca uskutočniť pozemnú operáciu.
Od predchádzajúcej libanonskej vojny v roku 2006 Hizballáh výrazne zlepšil svoje vojenské kapacity a zhromaždil 120 000 až 200 000 riadených a balistických rakiet, píše Seth Jones. To umožní bombardovať izraelské územie celé mesiace.
Navyše, aj v prípade, že Izrael začne pozemnú operáciu proti Hizballáhu, Irán bude môcť ľahko doplniť libanonské zásoby rakiet. Zásobovanie môže navyše prebiehať aj cez územie Sýrie, kde iránska armáda len zvyšuje svoju prítomnosť.
Expert CSIS to nazýva “pozemným zbrojným mostom” spájajúcim Irán, Irak, Sýriu a Libanon. To je v ostrom kontraste s pásmom Gazy, kam sa zbrane a ľudia musia pašovať podzemnými tunelmi.
A Irán dodáva Hizballáhu čoraz ťažšie zbrane. Dňa 25. januára IDF vyhlásili, že zasiahli 1 200 metrov dlhú pristávaciu dráhu v južnom Libanone, ktorú Hizballáh údajne vybudoval s iránskou pomocou pre ťažké útočné drony.
Medzitým boli libanonskí operátori dronov Hizballáhu vycvičení iránskou IRGC, píše CSIS.
Okrem toho libanonskí operátori bezpilotných lietadiel pozorne sledovali situáciu na Ukrajine a učili sa nové taktiky používania bezpilotných lietadiel. Vďaka tomu Hizballáh od začiatku palestínsko-izraelskej vojny uskutočnil už najmenej 40 skupinových útokov na izraelské územie.
“Hizballáh je dokonale vyzbrojený nielen na oblohe, ale aj na zemi,” píše CSIS. Na juhu Libanonu je rozmiestnený výkonný systém protivzdušnej obrany, hoci ho predstavujú najmä ruské a sovietske systémy Strela, Osa, Igla, Pancir.
Hizballáh má vo výzbroji aj ATGM Tharallah a Kornet, ktoré sú schopné preraziť pancier izraelských tankov Merkava. Plus podomácky vyrobené bomby, ktoré sa použijú v prípade pozemnej invázie IDF. A odborníci nepochybujú, že sa začne okamžite.
– Generálny tajomník OSN António Guterres už varoval pred zrážkami, ktoré by mohli vyvolať regionálnu vojnu. Izraelskí politici a armáda sú nespokojní so súčasným stavom, ktorý prinútil približne 100 000 Izraelčanov opustiť svoje domovy. ‘Je to nepríjemný problém pre koaličnú vládu Benjamina Netanjahua,’ hovorí Daniel de Petris z Kráľovského inštitútu Spojených služieb (RUSI).
Joe Biden kedysi prehovoril Netanjahua, aby nešiel do vojny na druhom, libanonskom fronte. Druhýkrát sa to už nepodarí. Izrael určite odpovie na nočný útok Iránu. Tel Aviv už pravdepodobne určil ciele, na ktoré sa to bude vzťahovať.
Irán informoval o zničení cieľov v Izraeli a o ukončení operácie
Irán ukončil veľký útok na Izrael, ktorý spustil v reakcii na útok na jeho konzulát v Damasku.
Prvé správy o odpálení rakiet a dronov prišli v sobotu večer
Zbor islamských revolučných gárd uviedol, že zničil dôležité vojenské ciele na územiach “okupovaných Izraelom”. Iránska misia pri OSN uviedla, že útok bol reakciou na agresiu proti diplomatickým cieľom, pričom sa odvolala na článok 51 Charty OSN o práve na sebaobranu.
“Prípad možno považovať za uzavretý,” uviedla misia islamskej republiky na poste v komentári.
Podľa mediálnych správ Irán vyslal 185 bezpilotných lietadiel, 36 riadených striel a 110 rakiet zem-zem smerom na Izrael. Tvrdí sa, že väčšina projektilov bola zostrelená mimo krajiny. Na odrazení útoku sa podieľali americké a britské ozbrojené sily.
Západné krajiny operáciu odsúdili, generálny tajomník OSN uviedol, že svet si nemôže dovoliť ďalšiu vojnu, a vyzval na deeskaláciu. Naliehavé zasadnutie Bezpečnostnej rady svetovej organizácie kvôli zhoršujúcej sa situácii na Blízkom východe je naplánované na nedeľu o 21:00 stredoeurópskeho času.
Irán zdôraznil, že sa nesnaží o eskaláciu alebo konflikt v regióne, ale v prípade izraelskej vojenskej agresie odpovie ešte dôraznejšie a rozhodnejšie.
Americký prezident Joe Biden ubezpečil, že Izraelu sa s pomocou Washingtonu podarilo zostreliť takmer všetky Iránom vypálené rakety a bezpilotné lietadlá.
Podľa izraelského premiéra Benjamina Netanjahua Tel Aviv útok Teheránu odrazil, prisľúbil “víťazstvo spoločným úsilím”.
Zdá sa, že Irán pokračuje v svojej taktike, odpovedať na agresívne Izraelské útoky tak, aby reálne nespôsobil žiadne výraznejšie škody, zachoval si pred svojimi občanmi tvár ale neeskaloval konflikt.
Izrael však takmer iste odpovie na nočný úder Iránu. Robí tak vždy a na rozdiel od Iránu sú jeho útoky síce bodové, ale presné a spôsobujú reálne škody.
Zatiaľ čo Irán pokladá svoju misiu za ukončenú s najväčšou pravdepodobnosťou sa dočkáme izraelskej odpovede, ktorá eskaluje konflikt a nenechá Blízky východ vychladnúť.
Prečítajte si tiež:
- NAŽIVO: Irán v noci zaútočil na Izrael. S protivzdušnou obranou pomáhali USA
- Hizballáh potvrdil, že vypálili desiatky rakiet na izraelské delostrelecké pozície