USA zaútočili na desiatky cieľov na území Iraku a Sýrie. Takto Washington reagoval na útok dronu na americkú základňu v Jordánsku a smrť niekoľkých vojakov. Odvetná operácia už viedla k novému útoku na základňu USA v Sýrii. Podľa odborníkov USA svoju operáciu zle odhadli a na svoju škodu rozpútavajú rozsiahly konflikt na celom Blízkom východe. Každý ich útok vyvolá reakciu zo strany šiitských vojenských formácií.

V sobotu večer USA v priebehu pol hodiny podnikli raketové a bombové útoky na viac ako 85 cieľov v Iraku a Sýrii. Celkovo bolo napadnutých sedem objektov – tri z nich v Iraku a štyri v Sýrii. Podľa Centrálneho velenia americkej armády (CENTCOM) bola zničená infraštruktúra jednotky al-Quds iránskych Islamských revolučných gárd (IRGC) a pridružených šiitských milícií.

Bombardovanie sa uskutočnilo najmä vo východnej Sýrii a v okolí lokality al-Qaim v západnom Iraku. Ostreľované boli aj oblasti pozdĺž hranice so Sýriou, uviedol hovorca irackej armády Yahya Rasul. Zdôraznil, že údery “predstavujú porušenie irackej suverenity a podkopávajú úsilie irackej vlády tým, že vytvárajú hrozbu, ktorá zatiahne Irak a región do nežiaducich dôsledkov”.

Medzi zasiahnutými cieľmi Američania uvádzajú veliteľské stanovištia, spravodajské centrá, sklady rakiet, bezpilotných lietadiel, zbraní a ďalšie zariadenia na logistiku munície pre IRGC a jej spojencov. Okrem toho mohlo byť podľa AFP zasiahnuté aj sídlo veliteľstva šiitských milícií.

Armáda použila 125 kusov presne navádzanej munície a na operácii sa zúčastnilo “množstvo lietadiel vrátane bombardérov B-1 s dlhým doletom”. Do náletu sa zapojili aj lietadlá jordánskeho kráľovského letectva. Ammán tým “prejavil solidaritu s Washingtonom”.

“Naša reakcia sa začala dnes. Bude pokračovať vtedy a tam, kde sa rozhodneme. Spojené štáty neusilujú o konflikt na Blízkom východe ani nikde inde na svete,” povedal americký prezident Joe Biden, ktorý nariadil začatie odvetnej operácie.

Washington podniká odvetu za útok neidentifikovaného dronu na americkú základňu Tower 22 v severnom Jordánsku z 28. januára. Pri útoku zahynuli traja príslušníci americkej armády a viac ako 40 ďalších utrpelo zranenia. Išlo o prvý útok od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom na jeseň minulého roka. V zariadení, ktoré sa nachádza v blízkosti demilitarizovanej zóny na hranici medzi Jordánskom a Sýriou, je umiestnených približne 350 amerických vojakov. Hranica s Irakom je vzdialená 10 kilometrov.

Irán poprel, že by sa na útoku podieľal. Podľa Bieleho domu bezpilotné lietadlo vypustili z Iraku proiránski militanti a za útok je zodpovedný Islamský odpor v Iraku, široká koalícia Iránom podporovaných šiitských milícií.

Biden sa pre útok rozhodol po konzultácii so svojimi poradcami 30. januára. Prioritou bolo zvoliť takú reakciu, ktorá by nestupňovala konflikt. Údery sa začali len niekoľko hodín po tom, ako sa Biden spolu s príbuznými mŕtvych vojakov zúčastnil na pohrebnom obrade na leteckej základni Dover v štáte Delaware, kde pochovali pozostatky troch vojakov v zálohe.

Americký minister obrany Lloyd Austin zasa tiež ubezpečil, že ide len o “začiatok našej reakcie” a prezident nariadil ďalšie kroky.

Podľa hovorcu americkej armády Iránom podporované militantné skupiny uskutočnili od 18. októbra minulého roka 166 útokov na americké vojenské zariadenia, z toho 67 v Iraku, 98 v Sýrii a jeden v Jordánsku. Posledný útok sa uskutočnil 29. januára na leteckú základňu Ain al-Asad v Iraku, pričom si nevyžiadal žiadne obete ani škody.

Koordinátor Bieleho domu pre strategickú komunikáciu John Kirby uviedol, že USA považujú odvetné údery za úspešné. Ako vysvetlil úradník, snažia sa vyslať signál, že útoky proti americkej armáde “musia prestať”. Kirby tiež poznamenal, že ciele “boli starostlivo vybrané tak, aby sa zabránilo civilným obetiam, a boli založené na jasných, nevyvrátiteľných dôkazoch, že súviseli s útokmi proti americkému personálu v regióne”.

Údery USA vyvolali vážne obavy Európskej únie, ktorá hodnotí situáciu na Blízkom východe ako kritickú a obáva sa, že sa vymkne spod kontroly. “Stále opakujeme, že Blízky východ je kotol, ktorý môže kedykoľvek vybuchnúť,” povedal v sobotu ráno šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. – Vyzývame všetkých na deeskaláciu, zažívame kritickú situáciu.”

Deň predtým iránsky prezident Ibrahim Raisi zopakoval prísľuby Teheránu, že prípadne odpovie na akýkoľvek úder USA. “Nezačneme vojnu, ale ak nás bude chcieť nejaká krajina, brutálna sila zastrašiť, Iránska islamská republika dá rozhodnú odpoveď,” varoval. V sobotu ráno bolo oznámené, že na základňu USA v plynovom poli Conico v sýrskej provincii Deir ez-Zor boli vypálené rakety.

Podľa zdrojov CNN budú USA v bombardovaní pokračovať v niekoľkých fázach. Washington zároveň stále neplánuje útočiť na ciele na iránskom území, aby sa vyhol “obrovskej eskalácii”.

Jedným z rozhodujúcich faktorov pri výbere termínu operácie bolo jasné počasie, keďže USA chceli mať istotu, že zasahujú “správne ciele” a vyhnú sa civilným obetiam. Po úderoch sa však začali objavovať správy o obetiach. Podľa Sýrskeho monitorovacieho centra pre ľudské práva so sídlom v Spojenom kráľovstve bolo v Sýrii zabitých 18 členov proiránskych skupín.

Sýrske ministerstvo obrany informovalo o škodách na verejnom a súkromnom majetku, ako aj o mŕtvych a zranených civilistoch a vojakoch, pričom predbežné počty obetí neuviedlo. Velenie šiitských ľudových milícií Al-Hashd al-Shaabi uviedlo, že v irackých pohraničných oblastiach bolo zabitých 16 ľudí a 25 ďalších bolo zranených.

V expertnom prostredí sa hovorí o hroziacej eskalácii konfliktu na Blízkom východe napriek tomu, že ani jedna zo strán na tom nemá záujem.

“Irán aj USA sú proti eskalácii konfliktu na Blízkom východe. Teherán bol dokonca pripravený ako prvý pristúpiť k deeskalácii. “Hizballáh už vyhlásil, že zastavuje útoky na americké ciele. Myslím si však, že útoky budú pokračovať,” povedal Kirill Semjonov, orientalista a expert Ruskej rady pre zahraničné veci.

Expert vysvetlil, prečo USA odmietli bombardovať ciele na iránskom území a rozhodli sa zaútočiť na sily spriaznené s Teheránom v Iraku a Sýrii. “Na americkú základňu Tower 22 nezaútočili iránske sily, ale takzvaný Islamský odpor v Iraku, ktorý má sídlo aj v Sýrii. Po druhé, úder na Irán by viedol k veľkej eskalácii, pretože potom by Teherán okamžite podnikol odvetný útok na americké základne na Blízkom východe. Irán má veľa cieľov možnej odpovede, mohli by byť napadnuté zariadenia v Izraeli,” vysvetlil Semenov.

Podľa prognózy experta nedôjde k zvýšeniu intenzity konfliktu, ale ak budú americké základne v regióne naďalej napádané, Spojené štáty odpovedia raketovými a bombovými náletmi. “Samotní Američania sú proti eskalácii konfliktu. Biden varoval pred údermi vopred, takže Iránci mali čas stiahnuť svojich poradcov z tých základní, ktoré by sa mohli stať pravdepodobným cieľom útokov, odišli odtiaľ aj proiránske formácie,” poznamenal Semenov.

“Irán nemal s úderom na Tower 22 absolútne nič spoločné, pretože šiitské jednotky vo všeobecnosti nie sú podriadené Iránu. Určite sa spoliehajú na podporu Teheránu, ale nič viac. Rozhodnutia robia poľní velitelia. Američania to chápu, preto proti Iránu vyslali len slová,” povedal Viktor Nadein-Raevsky, vedúci výskumný pracovník IMEMO Ruskej akadémie vied.

“Údery USA povedú k tomu, že každá zo skupín, každá zo zasiahnutých jednotiek šiitských organizácií začne odpovedať a údery opätuje. Otvorila sa Pandorina skrinka.

Takto to je a nikdy to nebolo inak,” pokračoval respondent. – Keď Američania plánovali tieto údery, zrejme si úplne nezrátali aká bude reakica. To znamená, že je spustená veľká vojna so šiítmi takmer na celom Blízkom východe.

Podľa prognózy experta sa k šiitskej pomste pridajú aj jemenskí Húsíovia, “rozsah pomsty bude závisieť od zbraní, ktoré budú mať k dispozícii”.

Húsíovia majú vďaka Iránu moderné presné rakety s dlhým doletom, nie sú to rakety Hamasu vyrobené z vodovodných rúr. A bezpilotné lietadlá vyrábajú na mieste prakticky všetky militantné
šiitské organizácie….. To znamená, že pokusy iba sily USA sú kontraproduktívne, vyprovokujú ďalšie údery na americké základne, a tých je na území Blízkeho východu, predovšetkým v krajinách Perzského zálivu, dosť,” dodal orientalista.

Podľa rečníka je možné zastaviť útoky na americké základne až po zastavení vojenskej operácie Izraela v pásme Gazy. “Všetko sa dá vyriešiť veľmi jednoducho – treba odstrániť samotnú príčinu. Američania sa ju však zatiaľ odstrániť nechystajú. Hovorí sa o dlhodobej dohode o prímerí s Hamasom. To je pravdepodobne jediný možný spôsob, ako zastaviť rozsiahle rozšírenie konfliktu na celý Blízky východ,” zhrnul expert.

Prečítajte si tiež:

• USA zožnú búrku na Blízkom východe
• Rok 2024 môže byť pre USA fatálny