Zatiaľ čo Harabin sa naplno sústreďuje na svoju prezidentskú kampaň, v kuloároch politických strán sa už začína špekulovať, čo bude, ak na post prezidenta štátu nedosiahne.

Keďže dnes sa predpokladá, že Harabin sa dostane do druhého kola a to buď so Šefčovičom alebo s Mistríkom, s najväčšou pravdepodobnosťou, aj keby mu kampaň z nejakého dôvodu nevyšla, neskončí horšie ako tretí. Každopádne bude Harabin po prezidentských voľbách disponovať silným politickým kapitálom. Ako s ním naloží, zatiaľ nie je jasné.

Harabin zatiaľ nevysiela signály, že by chcel po prezidentských voľbách, ak nedosiahne najvyššiu métu, pokračovať v straníckej politike. Koncentruje sa momentálne naplno na súboj o prezidentský palác ale mimoparlamentné strany, pre ktoré by bol Harabin na čele stopercentný výťah do parlamentu, už stoja v rade.

Zatiaľ sa nevie, aké plány ma Harabin pre prípad, že prezidentské kreslo nezíska. Nevie sa, či sa vráti do svojho senátu na Najvyššom súde a bude ďalej vykonávať svoje povolanie, alebo či sa predsa len pokúsi zúročiť svoj politický kapitál v parlamentných voľbách, ktoré sa budú konať po prezidentských presne o rok.

Ak by sa rozhodol ísť do straníckej politiky, bude potrebovať nejakú stranu, na čelo ktorej by sa postavil. A tu má na výber hneď niekoľko zatiaľ mimoparlamentných strán.

Jeho líderstvo by napríklad určite neodmietla Národná koalícia, ktorá samu seba prezentuje ako národnú, kresťanskú a sociálnu stranu a Harabina aj najhlasnejšie podporuje v prezidentských voľbách. Táto strana, ktorá sa začala aktivizovať minulý rok a postupne naberá na sile, vznikla v roku 2014, keď ju vtedy založil bývalý dôležitý a exponovaný člen Mečiarovho HZDS Sergej Kozlík. Stranu v roku 2016 premenoval na súčasnú Národnú koalíciu a dodnes je v strane podpredsedom. Národná koalícia, na to, že je aktívna len krátko, zaznamenala veľmi dobré výsledky v komunálnych voľbách, dokonca lepšie ako niektoré parlamentné strany.

Kvôli osobe zakladateľa strany Sergeja Kozlíka prirodzene vyvstávajú otázky, do akej miery starí členovia HZDS majú vplyv na túto stranu. Či môžu do jej činnosti zasahovať napríklad Mečiar alebo Lexa. Na Lexu ukazuje aj právnik, ktorý ho zastupuje v prípade amnestií, Marek Para, ktorý bol po oživení strany jej podpredsedom, ale pre pracovnú zaneprázdnenosť sa tohto straníckeho postu vzdal a teraz, zdá sa, smeruje úplne von zo strany.

Reálnejší vplyv na stranu však môže mať Jozef Brhel, podnikateľ spájaný so Smerom. Nielen členská základňa Smeru sa totiž pomaly rozchádza, ale aj ľudia biznisu stojaci za touto stranou. Smer po otrasoch zo začiatku minulého roka opúšťajú nielen hlavní predstavitelia ako Kaliňák či Fico, ktorý sa snaží spratať na ústavný súd, ale aj oligarchovia, ktorí túto stranu vytvorili, si hľadajú nové pole pôsobnosti a Jozef Brhel spolu s prvým podpredsedom Národnej koalície Petrom Sokolom sa dlhé roky poznajú a spolupracujú v nadáciách Európska kultúrna spoločnosť a Múzeum Milana Dobeša. Toto prepojenie sa preto mohlo oživiť.

Naopak, o Petrovi Tomečkovi, ktorý vystriedal Mareka Paru na poste podpredsedu Národnej koalície, sa hovorí, že ho v jeho kandidatúre na post šéfa VÚC podporoval Vladimír Poor, ktorý svoj majetok nadobudol počas divokej privatizácie za Mečiara.

Ďalšou stranou, ktorá by možno nepohrdla Harabinom ako svojím volebným lídrom, je novovzniknutá autentická kresťanská strana Kresťanská demokracia – život a prosperita. Stranu založili odídenci z KDH, ktorí sa už nemohli pozerať, kam hodnotovo stranu ťahá jej súčasný predseda Alojz Hlina maskujúc sa symbolmi kresťanstva.

Strana za necelé dva zimné mesiace vyzbierala 16 000 podpisov a hovorí sa, že vznikla za výdatnej podpory známeho katolíckeho kňaza Mariana Kuffu, pričom do jej čela by sa mal dočasne postaviť práve jeho brat, bývalý poslanec NR SR za OĽaNO Štefan Kuffa.

Treťou stranou, ktorá by mohla mať záujem o lídra typu Harabin, je Práca slovenského národa reprezentovaná Romanom Stopkom a generálom Emilom Vestenickým. Strana zatiaľ hybernuje, ale je známe, že má záujem tento stav zmeniť a v najbližších voľbách do Národnej rady zabojovať. Jej pozadie zatiaľ nie je známe a o samotnej strane je známych zatiaľ minimum informácií.

Štvrtou stranou, ktorá má ambície, ktoré by Štefan Harabin mohol posilniť, je strana Vladimíra Chovana Doma Dobre, ktorá sa zatiaľ prezentuje ako strana agrárna a strana vidieka. Vladimír Chovan sa v deväťdesiatych rokoch pohyboval v poľnohospodárstve. Bol riaditeľom roľníckeho družstva a štátneho majetku. Pôsobí aj v samosprávnych a odborných poľnohospodárskych organizáciách. Vladimír Chovan bol členom SNS, s ktorým sa rátalo na post ministra pôdohospodárstva. Danko však Chovana po voľbách hodil cez palubu a ten následne na jar roku 2016 z SNS odišiel.

Štefanom Harabinom by asi nepohrdla ani strana Petra Marčeka, súčasného poslanca Národnej rady, Hlas ľudu. Alebo strana Anny Belousovovej Národ a spravodlivosť.

Okrem týchto, je ešte minimálne desiatka ďalších malých strán, ktoré by dali všetko za to, aby sa na ich čelo postavil Štefan Harabin a dostal ich do parlamentu. Situácia je totiž veľmi priaznivá stranám, ktoré zastupujú národne, kresťanské a sociálne hodnoty.

Smer dosiaľ viazal veľkú časť týchto voličov, ale ak Robert Fico odíde na ústavný súd a žezlo predsedu prevezme Peter Pellegrini, predpokladá sa, že sa strana posunie slniečkarskym a eurohujerským smerom a o väčšinu národne cítiacich voličov príde.

Samozrejme, o týchto voličov sa bude uchádzať veľa strán, ale strana na čele so Štefanom Harabinom by mala jasnú výhodu.

Ľuboš Macko