Washington 1. októbra 2022 (HSP/globaltimes/Foto:Pixabay)

Vo Washingtone sa 28. a 29. septembra konal prvý samit USA – tichomorské ostrovné krajiny, na ktorom sa zúčastnili vedúci predstavitelia a zástupcovia 14 tichomorských ostrovných krajín. Je to po prvýkrát, čo tichomorské ostrovné krajiny dostali kolektívne pozvanie z Washingtonu. Spojené štáty uskutočnili propagandu na vysokej úrovni, pričom samit opakovane označili za “míľnik”

Washington preháňal význam tohto samitu. Ide o nový krok zo série akcií, ktoré USA podnikli s cieľom získať si tento región od minulého roka po tom, ako Washington začal brať priateľské výmeny medzi Čínou a tichomorskými ostrovnými krajinami ako tŕň v oku. Podľa Kurta Campbella, koordinátora pre indicko-tichomorské záležitosti Rady pre národnú bezpečnosť, “účelom [samitu] nie je len vypočuť si tichomorských lídrov, ale vyložiť na stôl obrovské prostriedky”. Americký prezident Joe Biden na samite oznámil nové financovanie vo výške 810 miliónov dolárov pre tichomorské ostrovné krajiny na “splnenie priorít”.

Je to dobrá vec, ak Washington skutočne dokáže splniť svoje sľuby. Na základe skúseností z minulosti však majú USA príliš nízku medzinárodnú reputáciu v oblasti dodržiavania záväzkov. Pozornosť si zaslúži skôr to, že k záväzkom USA v oblasti pomoci sa vždy viazali rôzne politické podmienky. Všetkým je známe, že náhla pozornosť, ktorú USA venujú tichomorským ostrovným krajinám, nie je z dôvodu svedomia. USA majú svoj vlastný strategický cieľ. V posledných rokoch sa rýchly rozvoj vzájomne výhodnej spolupráce medzi Čínou a tichomorskými ostrovnými krajinami stal tŕňom v oku USA a tie ho chcú odstrániť.

Inými slovami, získanie pomoci od USA je vždy na úkor dôstojnosti krajiny a časti jej suverenity. V predvečer samitu zverejnil správu think tank financovaný americkým Kongresom. Uvádza sa v nej, že tichomorské ostrovy “sú dôležitým strategickým nárazníkom medzi obrannými prostriedkami USA na Guame a Havaji a východoázijskými pobrežnými vodami”. Podľa správy, ak by sa Pekingu “podarilo dostať jeden z týchto štátov do svojej sféry, ohrozilo by to vojenské kapacity USA v strategicky dôležitej oblasti geografického velenia”. USA chcú dosiahnuť, aby tichomorské ostrovné krajiny boli hlboko vďačné za ich “láskavosť”, klaňali sa im a slúžili ako pešiaci v ich indo-tichomorskej stratégii tým, že im ponúkajú drobné láskavosti, čo je najväčšia neúcta k tichomorským ostrovným krajinám.

Možno podľa názoru Washingtonu “privilégium” “dostať pozvanie do Bieleho domu po prvýkrát”, prijatie s červeným kobercom a v žiari reflektorov a “veľká dolárová” pomoc stačia na to, aby sa tichomorské ostrovné krajiny cítili mimoriadne polichotené a boli poslušní voči USA. Ale tichomorské ostrovné národy sa tešia nezávislosti a suverenite, preto chcú od USA skutočnú úctu, a nie nechať si ju prejaviť symbolicky pomocou prominentných ceremónií, ktoré praktizujú intervencionizmus alebo používajú okázalé nové koncepcie na oživenie modelu hegemónie založeného na podriadenosti malých štátov.

Podobné príklady možno nájsť všade počas samitu. Niektoré médiá napríklad odhalili, že tichomorské ostrovné štáty vypustili z návrhu spoločného vyhlásenia zmienku o potrebe “vzájomne úzko konzultovať bezpečnostné rozhodnutia s regionálnym dosahom”, čo sa považovalo za reakciu na bezpečnostnú dohodu podpísanú Čínou a Šalamúnovými ostrovmi. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu oznámil, že USA poskytnú finančné prostriedky vo výške 4,8 milióna dolárov na podporu činností, ako je udržateľný rybolov. Taktiež uviedol, že vedúci predstavitelia tichomorských ostrovov boli pozvaní na veliteľstvo pobrežnej stráže USA, aby diskutovali o tom, ako zlepšiť informovanosť o námornej oblasti a bojovať proti nezákonným rybolovným činnostiam. Všetky tieto opatrenia sú vraj určené na zabezpečenie obživy obyvateľov tichomorských ostrovov, ale tieto kroky zároveň označujú Čínu za “hrozbu pre rybolov”. V skutočnosti sa používajú ako úchytka na monitorovanie a “očierňovanie” Číny, pričom sa snažia podkopať normálnu a legitímnu spoluprácu tichomorských ostrovných krajín v oblasti rybolovu s inými krajinami. To následne poškodzuje záujmy ľudí z tichomorských ostrovných krajín.

Pre tichomorské ostrovné krajiny je hlavnou požiadavkou regionálna prosperita a stabilita, keďže dúfajú, že USA prijmú ich stratégiu pre modrý tichomorský kontinent do roku 2050, ktorá má riešiť zmenu klímy a podporovať udržateľný rozvoj v regióne. Hoci Washington na samite tvrdil, že prijme “naliehavé opatrenia” v otázkach vrátane klimatickej krízy, obyvatelia tichomorských ostrovov majú vážne obavy, keďže USA sú známe ako študenti, ktorí dostávajú samé päťky, pokiaľ ide o riešenie zmeny klímy. Navyše motívy Washingtonu nie sú čisté. Západné médiá neskrývajú, že USA vyvinuli “bezprecedentné” úsilie získať do svojich radov tichomorské ostrovné krajiny, aby “vyvážili vplyv Číny”.

Postoj USA k tichomorským ostrovným krajinám sa zmenil z dlhodobého zanedbávania počas takmer 80 rokov po druhej svetovej vojne na náhlu pozornosť zameranú na obmedzenie vplyvu Číny. Nezmenilo sa však myslenie, ktoré považuje tento región za svoj “zadný dvor”, a naďalej pretrváva jeho hegemonistická logika. Takúto “hrdosť a predsudky” nemožno zakryť niekoľkými novými misiami, návštevami vysokých úradníkov a vyhláseniami o veľkej dolárovej pomoci. Dúfame, že USA skutočne zmenia svoj pohľad na svet a iné krajiny a budú sa k tichomorským ostrovným krajinám správať s úprimným rešpektom a rovnosťou. To je nielen správne správanie, ktoré by mala mať veľmoc, ale aj minimálna zodpovednosť, ktorú by mala prevziať za mier a stabilitu v regióne.