Niekoľko rokov dozadu mi navrhol môj priateľ Roman Dvorčák možnosť zrealizovať vlastný muzikál. Mnohé sa od toho času zmenilo, no nie téma, „Móric Beňovský“. Móric Beňovský prišiel znenazdania. Nosil som ho v hlave dlhší čas, dokonca v tajnosti, mysliac si naivne, že o ňom viem len ja. Až čas a štúdium témy ukázal, ako významne, a nie raz, od svojej smrti Móric Beňovský ovplyvnil svojím životom tvorbu umelcov na celom svete. Vďaka nemu boli zrealizované mnohé významné diela. Vo Vŕbovskej ročenke z tohto roka sa dočítame, že prvým umeleckým dielom, ktoré sa inšpirovalo Beňovského „Pamäťami a cestami“, je dráma pripisovaná Christianovi Augustovi Vulpiusovi, Goetheho švagrovi, s názvom Gróf Beňovský, ktorá vyšla anonymne roku 1792 v Lipsku, teda už dva roky po vydaní inšpiračného zdroja („Pamäti a cesty“ Mórica Beňovského, vyšli v knižnej podobe štyri roky po smrti autora v roku 1790). Neskôr tému spracovali Józef Gvadáni, August Von Kotzebue, Francois – Adrien Boieldieu, podľa libreta Alexandra Vincenta Pineux Duvala, skomponoval operu v troch dejstvách (uviedli ju v Liege, Hamburgu, Braunschwiegu, Bruseli, Viedni, Varšave, Paríži), najväčší poľský romantický básnik Július Slowacki napísal rozsiahlu poému Beniowski a vzniklo aj množstvo iných diel inšpirovaných naším hrdinom.

Pre mňa je Beňovský človek spätý s prírodou a významne rebelujúci voči „vtedajšiemu“ systému moci. Nájdu sa odborníci, ktorí spochybňujú dôveryhodnosť jeho informácií o sebe, ale mnohé fakty sú neodškriepiteľné, medzi iným aj to, že bol kráľom (ampansakabem) na Madagaskare, kde ho pripomína knižnica, ulica či ľudia, ktorí dodnes veria, že ich ochráni. V čase, keď sa dalo po svete len plaviť, navštívil na lodi 4 kontinenty. Bol moreplavec, objaviteľ, spisovateľ, ktorý sa poznal s Casanovom, Benjaminom Franklinom, viedol korešpondenciu s Georgom Washingtonom, prvým americkým prezidentom, vedela o ňom Mária Terézia, Ľudovít XV., Jozef II., Ľudovít XVI. a možno aj Mária Antoinetta.

K muzikálovému žanru mám blízko, čoho dôkazom je mnoho hudobných projektov, ktoré som pomáhal realizovať alebo realizoval ( Vlci, Spevák Peter, Na skle maľované, Pokrvní bratia, Sweet Charity, Oliver, Modrá ruža a i.). Muzikál považujem, dovolím si citovať, žiaľ už zosnulého divadelného mága Jožka Bednárika, za výživné divadlo a zároveň za žáner, ktorým sa dá v našom prípade pestrejšie a zároveň vernejšie sprítomniť putovanie Mórica Beňovského pestrofarebným svetom.

Ako dlho sa rodila konečná podoba muzikálu?

Prvý nápad prišiel niekedy pred viac ako šiestimi rokmi. Od toho času som sa začal intenzívne venovať štúdiu života Mórica Beňovského. Prečítal som o ňom, čo bolo dostupné. Od internetových správ, cez knihy, články a samozrejme aj „Pamäti a cesty“ Mórica Beňovského, ktoré sa stali bestsellerom skoro na celom svete. Boli preložené do mnohých jazykov.

Na začiatku som mal, ale aj v procese práce stále mám, veľa priateľov, spolupracovníkov, konzultantov – Ľudo Petraško, Vlado Krausz, Adrián Harvan, Peter Himič, Štefan Fejko, Edo Gürtler, Ivana Kučerová, Vlado Dudlák, Natália Antolová a množstvo ďalších, ktorí mi pomáhali pripraviť muzikál tak, aby sme ho mohli dnes študovať.

Vďaka vedeniu Štátneho divadla za možnosť uviesť muzikál. Veľmi dlho som bol „ťarchavý“ témou Móric Beňovský, už sa „pýtala von“, bolo naozaj načase začať, pretože neustále vracanie sa k libretu a k hudbe prinášalo aj rad nekončiacich sa zmien.

Chcem poďakovať Ministerstvu kultúry SR a projektu EHMK 2013, Romanovi Dvorčákovi, Veľvyslanectvu USA, Občianskému združeniu Móric Beňovský, ktorí mi pomohli v tažkých ekonomických chvíľach pri príprave. A samozrejme celému Štátnemu divadlu Košice.

Okrem členov všetkých súborov Štátneho divadla sa v produkcii predstavia aj zaujímaví hostia, dovedna viac ako 70 účinkujúcich. Nie je náročné skĺbiť proces skúšok pri riadnej prevádzke divadla?

Áno, priznávam sa, že je to, takpovediac „fuška“. Moji priatelia ma pred časom prehovárali, aby som tam nenechával veľa postáv, alebo aby hudba znela z CD-čka. Realizácia podľa rád mojich priateľov by bola na jednej strane ľahšia, avšak dielo by bolo menej farebné. Na scéne v našej inscenácii sa stretne „svet“ opery (28 členný zbor a sólista opery Marián Lukáč, živý orchester), „svet“ činohry (väčšina súboru, spomeniem Michala Soltésza, Tatianu Polákovú, Ivana Krúpu, Danu Košickú, Aďku Ballovú a ďalší), zo „sveta“ baletu pritancuje 20 špičkových tanečníkov a v neposlednom rade „svet“ hostí, Igor Timko, Juraj Bernáth, Tomáš Palonder, Maroš Goga, Natália Puklušová, Kristína Greppelová, ale aj Jožko Úradník, ktorý je v súčasnosti tiež už hosťom. Teda to je divadelný svet, cez ktorý sa náš Móric Beňovský preplaví. V divadle dnes pracujú interpreti niekoľkých národov, čo nám v prípade nášho muzikálu tiež „hrá do karát“ , teda využijeme aj túto danosť. Som veľmi rád, že do procesu prípravy a realizácie je zapojených toľko živých ľudí so „živou“ hudbou. Príprava muzikálu so živým orchestrom je vo svete štandardom a na Slovensku si to môžeme dovoliť len v niekoľkých divadlách a ŠD medzi ne patrí. Hurá na to!

Beňovský v Košiciach bude z viacerých hľadísk výnimočný. Predstavenia bude sprevádzať živý orchester, ale aj historická budova nie je práve ideálnym priestorom pre muzikál, ktorý sa v očiach divákov spája s okázalosťou a veľkou výpravou. Ako ste sa s realizačným tímom popasovali s týmto problémom?

Áno, muzikál by mal priniesť „pastvu“ pre uši, cit, dušu, um aj pre oči diváka. Samotná budova divadla a jeho interiér sú nádherné, ale to samozrejme nestačí. V inscenácii je množstvo prostredí – Kamčatka, Macao, Madagaskar, Paríž, Beckovská Vieska, Spišská Sobota, Amerika a i. Rýchle striedanie prostredí so striedaním množstva ľudí na scéne si vyžiadali originálne scénické riešenia a tie museli byť s dispozíciami historickej budovy zladené. Prezradím len niečo, obložíme bočné „šály“ na javisku , aby sa aj oni rozsvietili rôznymi svetlami a obrázkami. Scéna je viac funkcionalistická, podporuje našu výpoveď o Móricovi a ľuďoch rôznych kultúr.

Beňovský precestoval takmer celý svet… Ponúkne aj muzikál divákom akýsi prierez rôznymi svetmi a ich kultúrami?

Samozrejme! Bez cestovania to ani v našom muzikáli nepôjde. Vyštartujeme z Kamčatky, kde sme sa popasovali s ruskou kultúrou v hudbe, charakteroch a aj v odievaní, ten istý prístup ku špecifike kultúr nás stretne v Číne, na Madagaskare, v Paríži, na Slovensku, v Amerike.

V centre diania sú vzťahy štyroch hlavných postáv Beňovského, Stepanova, Afanázie a Zuzany. Do akej miery odráža dianie na javisku skutočné vzťahy týchto ľudí?

V knihe „Pamäti a cesty“ Móric Beňovský spomína reálne osoby s ktorými putoval a žil a aj Stepanov je človekom, ktorý sa nalodil na Kamčatke, avšak jeho pôsobenie v našom príbehu je naša autorská licencia. Chcel som vytvoriť nielen akýsi cestovateľský bedeker či náučnu hru o tom, kto Móric Beňovský bol a čo precestoval, ale aj divadelnú hru, v ktorej ožije náš príbeh a postavy v ňom. Preto som sa rozhodol priniesť na javisko hlavné postavy so vzťahmi a samozrejme napätím medzi nimi. V živote sa častejšie stretávame s pojmom trojuholník. My ponúkame štvoruholník vzájomne sa ovplyvňujúcich postáv v našej hre. Afanázia a Zuzana sú tiež reálne historické postavy, u nás s podfarbením už spomímanej autorskej licencie. Móric Beňovský vo svojej knihe opisuje poslednú rozlúčku s Afanáziou v Číne, citujem: „ „U slávneho portugalského sochára som objednal sochu na pekný pomník s urnou a lakrimatórium s týmto nápisom: AFANÁZIA, najdrahšia dcéra a šľachetná osloboditeľka Mórica Beňovského , zomrela 25. septembra 1771.“. V našom príbehu je Afanázia s Móricom Beňovským až do konca…

Muzikál sa na javisko Štátneho divadla Košice vracia po dlhej odmlke. Čo by ste Beňovskému ako tvorca a režisér zaželali?

Dodnes mám v živej pamäti veľkú divácku odozvu a úspech muzikálov na javisku ŠD. S veľkou pokorou a túžbou si v kútiku srdca želám, aby sme našim Móricom Beňovským dôstojne nadviazali na úspechy muzikálov a hudobných divadiel na scéne ŠD Košice.

Svjatoslav Dohovič, tlačový tajomník ŠD Košice