Môj profil 
Predplatné
Ako píše Dawn Raffel vo svojej knihe podľa The Vintage News, výstava Dr. Martina Arthura Couneyho bola verejnou ukážkou živých predčasne narodených detí v inkubátoroch. Vo svojej existencii vydržala ďalších 40 rokov a zúčastnila sa aj veľkých svetových veľtrhov v Chicagu, New Yorku, San Franciscu, Buffale a v Omahe. Okrem toho boli vytvorené “satelitné” pobočky v zábavných parkoch v Minneapolise, Denveri, Chicagu a inde. Postupom času sláva takejto nezvyčajnej výstavy rástla.
Samotný Couney o sebe tvrdil, že sa narodil v Alsasku, získal lekárske tituly v Lipsku a v Berlíne a slúžil ako pomocný chránenec svetoznámeho francúzskeho pediatra Pierra Constanta Budina. Údajne on poslal Couneyho prvýkrát vystavovať predčasne narodené deti na Berlínsku priemyselnú výstavu v roku 1896.
Nazvala sa “Kinderbrutanstalt” (doslovne “detská liaheň”) a účelom výstavy bolo preukázať technologickú novinku v podobe inkubátora. V tomto smere dosiahla senzačný úspech, ale záhadnou zostávala Couneyho minulosť a prečo odišiel z Európy do amerického prostredia.
V skutočnosti šlo o osobu Michaela Cohna pochádzajúceho z vtedy pruského Krotoschinu (dnešné Poľsko), ktorý ako 18-ročný odišiel do New Yorku. Pravdou je, že na výstave v Berlíne bol verejnosti ukázaný inkubátor, ale Dr. Martin Couney nemal s tým nič spoločné a dokonca ani Dr. Pierre Budin, ale inžinier Alexandre Lion.
Couney si vyfabrikoval o sebe takmer všetko, vrátane celého svojho mena aj s titulom. Nemal dokončené štúdium medicíny, ale napriek takémuto nedostatku sa podujal zhotoviť rovnaký typ inkubátora, aký ukázal Alexandre Lion v Berlíne. Najal si “pomocníkov”, ktorí boli vyučení medici a spoliehal sa na vysoko kvalifikované zdravotné sestry vrátane svojej manželky.
Jeho inkubátory na výstave zachraňovali predčasne narodené deti, ktorým už údajne lekári nedávali žiadnu šancu. Boli to deti z rôznych prostredí a rodičom platil z peňazí, ktoré sa nazbierali v rámci verejnej prehliadky. Pre tých chudobných to bola aspoň taká útecha, keďže si nemohli dovoliť lepšiu starostlivosť pre svoje dieťa. Lekári časom posielali predčasne narodené deti so súhlasom rodičov rovno za Couneym, aby mali aspoň akú-takú šancu na prežitie.
Couney to však robil skôr zo zištného dôvodu. V mnohom po odbornej stránke mu pomohol chicagský lekár Julius Hess, ktorý sa chytil myšlienky postarať sa o predčasne narodené deti a tejto snahe venoval celý svoj život.
V roku 1933 preto obaja vystavujú na svetovom veľtrhu v Chicagu, na základe čoho sa potom Chicago stalo prvým americkým mestom s komplexnou starostlivosťou o predčasne narodené deti s podporou štátu. Bol to nakoniec príklad aj ďalšie mestá v USA, aby venovali pozornosť aj takýmto deťom.
Príbeh Martina Couneyho mal napriek všetkému šťastný koniec. Aj keď prvotné úmysly neboli príliš čisté, svojím počínaním zachránil životy takmer 7 tisícom detí a niektoré z nich sú stále nažive.
.jpg)
.JPG)
