Nie je to po prvýkrát, čo bývalý riaditeľ DGSE a bývalý veľvyslanec Pierre Brochand verejne vyzval na úplnú zmenu prisťahovaleckej politiky a zároveň varoval pred tým, aby Francúzsko schudobnelo a možno sa dostalo do občianskej vojny. Počuť ho však takto počas diskusie s najvyšším štátnym úradníkom v osobe riaditeľa francúzskeho Úradu pre prisťahovalectvo a integráciu (OFII) v štátnej rozhlasovej stanici France Culture, ktorá je súčasťou veľmi ľavicovej a proimigračnej siete Radio France, je vo Francúzsku Emmanuela Macrona niečo nezvyčajné.

Pravda, moderátorom rozhlasovej relácie z 1. apríla s názvom “Face à l’immigration” (Tvárou v tvár imigrácii) bol Alain Finkielkraut, filozof, spisovateľ a rozhlasový moderátor, ktorý nie je obzvlášť známy svojou politickou korektnosťou, najmä pokiaľ ide o tému imigrácie.

Didier Leschi, riaditeľ OFII, sa nesnažil zakryť skutočné čísla o imigrácii, ako to zvyčajne robí minister vnútra Générald Darmanin. Takže obaja muži, Didier Leschi aj bývalý šéf spravodajskej služby Pierre Brochand, mohli hovoriť o dohodnutom súbore údajov o úrovni prisťahovalectva: 320 000 nových povolení na pobyt doručených v roku 2022 plus 156 000 žiadateľov o azyl a ďalší počet 400 000 nelegálnych prisťahovalcov, ktorí využívajú bezplatnú zdravotnú starostlivosť, plus niekoľko stotisíc tých, ktorí ešte nepožiadali o program bezplatnej zdravotnej starostlivosti pre migrantov, čo znamená, že ich počet nie je známy. Ako sa Leschi vyjadril v rozhlasovej relácii, takíto nelegálni prisťahovalci zvyčajne dostanú povolenie na pobyt po piatich rokoch nelegálneho pobytu vo Francúzsku. To samozrejme pôsobí ako príťažlivý faktor, ktorý prispieva k rastúcej vlne nelegálnych prisťahovalcov, ktorí v súčasnosti zaplavujú Taliansko.

V reakcii na tieto čísla Brochand charakterizoval druh prisťahovalectva, ktorý Francúzsko zažíva posledných 50 rokov, ako “pretrvávajúci” a nie zvolený, “masívny”, “na vzostupe”, “sústredený v izolovaných zoskupeniach”, “vytvárajúci efekt snehovej gule”, “bez historického precedensu” a “riadený nie politickými činiteľmi ani ekonomickými hráčmi, ale sudcami”. Okrem toho je “kultúrne vzdialený, keďže pochádza takmer výlučne z toho, čo sme zvykli nazývať tretím svetom”, “konfliktný”, “ekonomicky nefunkčný”, “nákladný pre verejné financie”, “podľa prieskumov nepopulárny” a “väčšinou nezvratný”.

V skutočnosti, zdôraznil Brochand, takáto masívna imigrácia nízko kvalifikovaných ľudí zo zlyhávajúcich štátov ťahá Francúzsko ku dnu, robí ho chudobnejším a spôsobuje prudké zhoršenie kvality jeho verejných služieb.

“Pred päťdesiatimi rokmi sme mali najlepšie verejné služby na svete. Boli sme na ne hrdí a celý svet nám ich závidel. Dnes ich všetci očierňujú a my sa na ne sťažujeme. Čo sa teda stalo medzi tým?

35-hodinový pracovný týždeň nemožno ignorovať, skutočne zohral svoju úlohu. Každý rok však prijímame 450 000 ľudí, ktorí neprispeli ani centom na infraštruktúru, ktorú budú používať od prvého dňa. Za posledných päť rokov sme prijali 2,6 milióna ľudí. Ako očakávate, že títo ľudia, ktorí sa potom stanú nadmernými spotrebiteľmi a nedostatočnými prispievateľmi, nebudú vyvíjať neúnosný tlak na verejné služby?”

Prisťahovalectvo nepochybne vedie k nižším mzdám menej kvalifikovaných pracovníkov a jedinými príjemcami medzi pracovníkmi sú samotní prisťahovalci, keďže ich príjem sa mnohonásobne zvyšuje v porovnaní s tým, čo by mohli zarobiť vo svojej domovskej krajine. Zároveň z toho profitujú zamestnávatelia, ktorí platia menej za vykonanú prácu, a krajiny pôvodu sú spokojné s peniazmi, ktoré imigrujúci pracovníci posielajú domov, čo zároveň znamená, že peniaze odtekajú z ich hostiteľskej krajiny. Brochard odhaduje, že tento tok peňazí z Francúzska predstavuje od 70. rokov minulého storočia ohromujúci 1 bilión dolárov.

Sám Leschi musel počas diskusie v relácii France Culture priznať, že vo Francúzsku nikdy nebolo toľko prisťahovalcov, keďže 7 miliónov ľudí (zo 68 miliónov obyvateľov) sa narodilo v zahraničí, z toho 2,5 milióna získalo občianstvo.

V tejto súvislosti nedávny článok v denníku Le Figaro priniesol ďalšie čísla na základe najnovších údajov zverejnených francúzskym Národným inštitútom pre štatistiku a ekonomické štúdie (INSEE): Týchto 7 miliónov prisťahovalcov prvej generácie v súčasnosti tvorí 10,3 % francúzskej populácie, čo je viac ako 7,4 % na konci 80. rokov a 6,5 % v roku 1968. Druhá generácia prisťahovalcov tvorí ďalších 10,9 % francúzskej populácie a tretia generácia prisťahovalcov 10,2 %. Prisťahovalci tak spolu tvoria približne tretinu obyvateľstva Francúzska a približne polovica prisťahovalcov prvej generácie je afrického pôvodu.

Riaditeľ OFII 1. apríla vysvetlil, že “v 80. rokoch 20. storočia došlo k zmene v prisťahovalectve, ktoré sa čoraz viac prejavovalo ako migrácia z juhu sveta, pričom čoraz väčší podiel mali Severoafričania a najmä v posledných rokoch Subsaharčania. (…) V roku 1964 tvorili dve tretiny prisťahovalcov Európania, dnes je to len jedna tretina.”

Zaujímavé je, že 9. apríla hlava francúzskeho katolíckeho episkopátu, arcibiskup Éric de Moulins-Beaufort, v televíznej stanici KTO o prisťahovalectve povedal, že “bludári sú tí, ktorí sa nás snažia presvedčiť, že ho možno zastaviť”.

Zdá sa, že jeho poznámka sa vzťahuje na bývalého riaditeľa DGSE Pierra Brochanda, pričom katolícky arcibiskup trvá na tom, že sa musíme pripraviť na lepšie prijatie príchodzích a byť pripravení žiť v inej spoločnosti.

Brochand sa zasa domnieva, že “ak neurobíme nič alebo ak urobíme málo, budeme smerovať buď k postupnej implozii sociálnej dôvery vo Francúzsku, teda k spoločnosti, v ktorej sa zrúti kvalita života a v ktorej sa bude žiť čoraz menej príjemne, alebo postupnými výbuchmi ku konfrontáciám, ktoré z Francúzska urobia krajinu, kde sa nebude dať žiť vôbec.”

“A keď toto všetko hovorím,” dodal Brochand 1. apríla, “myslím na svoje deti, na svoje budúce vnúčatá a na budúcnosť, ktorá je pre ne vyhradená, najmä keď sa prekročí kritický bod, keď počet obyvateľov prisťahovaleckého pôvodu a moslimského vierovyznania prekročí hranicu 50 percent.”

V tom istom rozhovore s Leschim a Finkielkrautom bývalý šéf spravodajskej agentúry povedal, že vo Francúzsku je už 40 percent detí vo veku od 0 do 4 rokov prisťahovaleckého pôvodu.

“Dosiahli sme taký bod,” povedal Brochand, “že reakcia môže byť len extrémna.”

Reakciou môže byť podľa Brochanda len predelenie legálneho prisťahovalectva desiatim, vydeliť prístup k občianstvu desiatimi, rozdelenie víz pre občanov rizikových krajín na násobok 10, zrušenie všetkého, čo robí Francúzsko sociálne atraktívnym, a zrušenie všetkých odmien poskytovaných za podvádzanie – ako napríklad legalizácia pobytu nelegálnych prisťahovalcov alebo ich prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Okrem toho musí Francúzsko znížiť počet diaspór tým, že nebude obnovovať povolenia na pobyt, a musí viesť veľmi cielenú natalistickú politiku na zvýšenie počtu etnických Francúzov.

Na tento účel je podľa Brochanda najdôležitejšie “získať späť kontrolu nad právnymi nástrojmi, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť, ktoré prešli do rúk sudcov a ktoré musia byť rôznymi prostriedkami vrátené zákonodarcom”.

Brochand sa tiež vyslovuje za to, aby sa jednoducho ignoroval “zastrašujúci diskurz, ktorý sa nám vnucuje, a najmä obvinenia z rasizmu a fašizmu”, ktoré považuje za čisté morálne vydieranie odrážajúce určitú ideológiu.

Čo môže byť pre francúzske obyvateľstvo znepokojujúcou správou, bývalý diplomat a bývalý riaditeľ spravodajskej služby si nemyslí, že v súčasnosti je medzi francúzskou politickou triedou dostatok odvahy na to, aby toto všetko urobila, takže zatiaľ sa zdá, že Francúzsko bude pokračovať vo svojom veľmi nebezpečnom kurze a čoraz viac sa stáva imigračným chorým mužom Európy.