Môj profil 
Predplatné
Plukovník Petrenko bol veliteľom 40 brigády taktického letectva, ktorá sa smutne preslávila leteckými útokmi na Doneck, kde zasahovala podľa amerických tradícií, až priveľmi často civilné ciele. Dňa 7.8.2014 Mig-29 z tejto brigády útočil na Jenakijevo, no zostrelili ho opolčenci. Pilot sa katapultoval a podarilo sa mu dostať sa k ukrajinským vojakom. Ukrajinci vtedy útočili na obytné štvrte v Donecku na Petrovský a Kirovský obvod. V tom čase boli aj ukrajinské masmédia zaskočené brutalitou ukrajinských pilotov.
Mig-29 nie je určený na útok voči pozemným cieľom, na to sú určené Su-24 a Su-25, ktoré mali Ukrajinci takisto k dispozícii. Ukrajinci sa však obávali opolčenskej PVO a v nízkych výškach, z ktorých útočia tieto bombardéry nelietali, pretože v júli a v auguste 2014 už stratili viacero bombardérov a vrtuľníkov. Pritom koncepcia použiť Mig-29 k útokom na pozemné ciele je približne rovnaká ako koncepcia pri ktorej sa rozhodnete zapriahnuť za svoj šporťák-kabriolet nákladný vozík a ísť do lesa stiahnuť si drevo na zimu.
Dňa 15.7.2014 ukrajinské lietadlá útočili na mesto Snežnoje v Donecku, zahynulo vtedy 9 civilistov. Vojenské lietadlo vystrelilo 10 rakiet na mesto, potom lietadlo odletelo smerom na Saur Mogilu. 40. Brigáda ostreľovala aj oblasti Fedorovkiy, Zugresa, dňa 13.8.2014 sa ukrajinským “leteckým esám” podarilo zabiť ďalších 13 civilistov, medzi ktorými boli aj malé deti.
Po Debalcevskej operácii v roku 2015, kedy opolčenci rozdrvili ukrajinské dobrovoľnícke trestné batalióny a Porošenko zúfalo žiadal o pomoc Obamu i Merkelovú, aby zastavili ofenzívu opolčencov, dostal Ivan Petrenko ukrajinské vyznamenanie a povýšili ho spoločne s 20 ďalšími ukrajinskými dôstojníkmi. Ivan Petrenko sa stal plukovníkom a veliteľom 40 brigády.
Ivan Petrenko mal podľa veku a výzoru na fotografii evidentne svoj profesionálny zenit vojenského pilota za sebou. Možno je tradíciou v ukrajinskej armáde, že plukovník sa musí podobať na Porošenka a takisto ako ukrajinský prezident, aj plukovník ukrajinskej armády musia mať nadváhu. Pre vojenského pilota je však značná nadváha určite handicapom. Ak bol Petrenko ukrajinským leteckým esom, a aktívne lietal ako bojový pilot, možno považovať bojovú úroveň ukrajinského vojenského letectva minimálne za diskutabilnú. Ak sa Ivan Petrenko rozhodol “povoziť na Su-27B” amerického kolegu ako pozorný hostiteľ a veliteľ letky napriek tomu, že už nemal lietať, smrť Američana spadá na jeho hlavu.
Len na porovnanie – Roman Filipov, takisto ukrajinský pilot, ktorý vstúpil do radov ruského letectva a ako pilot Su-25 padol hrdinskou smrťou v Sýrii vo februári 2018 (jeho lietadlo podbili teroristi americkou raketou zem vzduch, Filipov sa katapultoval a na zemi bojoval s teroristami, keď bolo zrejmé, že ho teroristi zajmú, odpálil sa s ručným granátom, aby sa nedostal do zajatia) bol skutočným aktívnym a skúseným bojovým pilotom a ozajstným dôstojníkom.
Dvaja odlišní Ukrajinci, dvaja odlišní vojenskí piloti, dva odlišné životné osudy a dve odlišné úmrtia.
Na Romana Filipova nezabudne nikto, na Ivana Petrenka si okrem najbližšej rodiny a známych čoskoro nespomenie nikto.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
