Bratislava 21. septembra 2023 (HSP/Europeanconservative/Foto:Twitter@Echinanews)
Ciele v oblasti energie na mori by mohli ohroziť morské prostredie a zvýšiť závislosť od Číny v hodnote 800 miliárd eur, píše Tamás Orbán pre The European Conservative
Európsky dvor audítorov zverejnil v pondelok 18. septembra správu, v ktorej varuje, že program EÚ na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov na mori nespĺňa ciele bloku v oblasti klímy, pričom jeho hospodárska a environmentálna udržateľnosť zostáva otázna.
Audítori zdôraznili, že stratégia EÚ na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov na mori (ORE) alebo “modrej energie” – ktorá sa zameriava na výstavbu veterných turbín na mori, elektrární na výrobu energie z prílivu a vlnobitia, ako aj na plávajúce solárne technológie – získala od roku 2007 z rozpočtu EÚ 2,3 miliardy EUR a ďalších 14,4 miliardy EUR vo forme pôžičiek a investičného kapitálu od Európskej investičnej banky (EIB).
Napriek veľkému objemu prostriedkov vyčlenených na modrú energetickú infraštruktúru správa konštatuje, že výsledky sú zatiaľ “nejednoznačné”.
Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie na mori v Európe prináša nejednoznačné výsledky. … Opatrenia a peniaze EÚ prispeli k rozvoju “modrej energie” v rámci plnenia cieľov bloku v oblasti klímy a energetiky. EÚ však môže nesplniť svoje ambície, … pričom je potrebné urobiť oveľa viac, aby sa energia z obnoviteľných zdrojov na mori stala sociálno-ekonomicky a environmentálne udržateľnou.
V správe sa tiež priznáva, že existuje veľká pravdepodobnosť, že rozvoj ORE “môže poškodiť morské prostredie” a že “Európska komisia zatiaľ neodhadla jeho potenciálne environmentálne účinky”, ktoré by mohli zahŕňať vytlačenie celých druhov a narušenie kľúčových morských potravinových reťazcov. Audítori dodali:
Celkovo … by rozšírenie ORE v Európe mohlo byť škodlivé pre morské prostredie, a to tak pod hladinou mora, ako aj nad ňou.
Okrem toho sociálno-ekonomické dôsledky projektov modrej energie “neboli dostatočne preskúmané”. Napríklad konflikty s rybolovom “zostávajú do značnej miery nevyriešené”, krajiny EÚ, ktoré majú spoločné vody, sa zvyčajne zdráhajú plánovať spoločné projekty, čo má za následok ešte väčšie postihnutie územia, a potrebné suroviny a výroba kľúčových komponentov spôsobujú, že väčšina projektov ORE je do značnej miery závislá od Číny, čo vyvoláva obavy “o bezpečnosť a dodávky pri súčasnom geopolitickom napätí”.
A ak by environmentálne, hospodárske a geopolitické dôsledky nestačili, audítori nakoniec poukazujú na to, že možno príliš “ambiciózne” klimatické ciele EÚ – dosiahnuť úroveň 61 GW inštalovaného výkonu do roku 2030 a 340 GW do roku 2050 – “môžu byť ťažko dosiahnuteľné”, a varujú, že ak by Brusel plán aj tak presadil, potreboval by “rýchle a rozsiahle zavedenie” zariadení na výrobu modrej energie (bez času na ďalšie posúdenie rizík) a za cenu “značného priestoru na mori a približne 800 miliárd EUR”.
Situácia je pre Brusel o to nepríjemnejšia, že správa vyšla len niekoľko dní po rozhodnutí Európskeho parlamentu výrazne zvýšiť ciele bloku v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj ďalej dotovať projekty obnoviteľných zdrojov energie, pričom zámerne vynecháva jadrovú energiu, ktorá je najmenej škodlivým komerčne dostupným zdrojom energie pre životné prostredie a biodiverzitu.