Môj profil 
Predplatné
Drgonec si myslí, že možnosť ústavného súdu posudzovať ústavné zákony by mohla mať zmysel. Tvrdí tiež, že previerky sudcov, o ktorých sa momentálne diskutuje, nie sú zázračným riešením. Ak by sa zaviedli pre úradujúcich sudcov, znamenalo by to retroaktivitu. Ak sa zavedú iba pre budúcich sudcov, tí zase podľa neho nemôžu za to, v akom stave sa justícia nachádza. Zároveň si myslí, že jednorazové previerky zmysel nemajú, ale museli by sa opakovať. Drgonec už pôsobil ako ústavný sudca. Do tejto funkcie ho znovu navrhol dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Jaroslav Ivor.
Kandidátom predsedníctva Slovenskej advokátskej komory je advokát Peter Filip, ktorý sa stal prokurátorom v roku 1987. Na prokuratúre skončil v roku 1999, odvtedy pôsobí ako advokát. “Myslím si, že je to skôr česť a dosiahnutie odborného vrcholu, ktorým je možnosť byť sudcom ústavného súdu,” odpovedal na otázku o motivácii Filip. Na otázku poslanca Gábora Gála (Most-Híd), čo si myslí o dotváraní práva ústavným súdom, odpovedal, že právny systém nemôže vystihnúť všetky nuansy, ktoré život prinesenie a dotváranie práva je preto namieste. Filip na zasadnutí výbor vyhlásil, že nie je a ani nikdy nebol obhajcom skupiny piťovcov, je však pravdou, že v jeho klientele sa takýto ľudia objavili. Dodal, že z prokuratúry si do advokácie nepreniesol žiadnych klientov a nikdy by o svojich klientoch nerozhodoval ani vtedy, ak by sa stal sudcom ústavného súdu. “Určite je hranicou to, keby niekto povedal, že niekoho usmrtil a povedal, aby som ho zastupoval. Tam by som s tým určite mentálny problém mal,” odpovedal Filip na otázku, či existuje hranica, ktorú pri výbere klientov neprekročí.
ru
.jpeg)
.JPG)
