Ako je všeobecne známe, v Sýrii sa od 1. 10. 2018 nachádzajú tri úplné komplexy S-300, ide o 24 odpaľovacích zariadení, 8 v komplexe. Každý komplex už dnes má k dispozícii 100 rakiet, čo je pre ochranu kľúčových objektov v Sýrii dostatočné množstvo. Po dodaní systémov S-300 do Sýrie Izrael tvrdil,  že môže zničiť tieto komplexy okamžite po ich dodaní do Sýrie, ešte do doby, kým sa tieto systémy rozvinú do bojovej pohotovosti. Izrael vypustil aj informáciu, že pri útokoch voči S-300 môže použiť svoje najmodernejšie stíhačky F-35A Adir, ktoré by mali byť pre radary S-300 neviditeľné.

Dňa 24. 10. 2018 izraelská firma Image Sat publikovala družicové  snímky na ktorých sa nachádzajú vyobrazenia dislokácie ruských S-300 v Sýrii. Ide o snímky Sýrii dodaných S-300, dislokovaných v blízkosti mesta Masyaf v provincii Hama. Izraelci uviedli, že sýrsky systém S-300 sa nachádza približne 1,3 km od pozícii ruských S-400 a podľa Izraelcov nie je jasné, kto dodané systémy S-300 momentálne obsluhuje – či Sýria, alebo Rusko.

Faktom ostáva, že Izrael však už viac ako mesiac neútočí na sýrskom území, dôvodov môže byť viacero, no S-300 určite patria k dôvodom, ktoré nútia Izrael k zdržanlivosti.

Rusko-izraelské vzťahy po zostrelení IL-20 značne ochladli, Rusi požadujú od Izraelcov promptné a rýchle dodávanie informácii o prípadných izraelských akciách, čo Izrael vníma s krajnou nevôľou. Izrael už vníma ako obrovskú nepríjemnosť skutočnosť, že pri útokoch na územie Sýrie sa jeho lietadlá stanú cieľom ruských systémov S-400 a sýrskych systémov S-300, S-200, S-125 a S-75, Buk M2E, OKA-AK.

Vojna je pokračovaním politiky inými spôsobmi, ide o stret dvoch strán, boj intelektov, vôle i techniky. Samozrejme Rusmi dodané S-300 negarantujú ešte sýrske víťazstvo. Dôležitý je ľudský faktor, v prípade PVO to znamená úroveň sýrskych expertov obsluhujúcich dodané systémy PVO. Ruskí experti už uviedli, že na výcvik sýrskych špecialistov budú potrebné 3 mesiace. V prípade Sýrčanov pochopiteľne nejde o žiadnych nováčikov, ale o sýrskych dôstojníkov, ktorí doteraz obsluhovali existujúce systémy sýrskej PVO.

Proti sýrskej PVO však stojí skúsený a silný súper. Izraelské letectvo patrí medzi 10 najsilnejších vojenských letectiev sveta a môžu sa rovnať USA, Rusku, Číne, Francúzsku i Veľkej Británii. V zostave izraelského letectva slúži okolo 400 lietadiel, vrátene útočných modifikácii F-15, F-16 a už spomenutých F-35A. Strojov F-235 Adir je v Izraeli dosiaľ málo, ide o 8 strojov, pričom každý z nich stojí 125 miliónov USD. Izrael si už objednal 50x F-35 (F-35 však majú viacero nepríjemných problémov a Izrael očakáva, že Američania tieto problémy najprv vyriešia a až potom dodajú F-35 Izraelu). Podľa expertov bude mať Izrael v roku 2030 najsilnejšie letectvo na Blízkom východe.

Dnešné izraelské politické elity sú ochotné ísť do konfliktu, svedčia o tom aj slová izraelského ministra obrany Avigdora Liebermana, ten dňa 25. 10. 2018 uviedol, že Izrael nebude ohraničovať svoje aktivity a bude chrániť so všetkou rozhodnosťou svoju národnú bezpečnosť. Izrael sa samozrejme automaticky spolieha na podporu Washingtonu. Účasť Američanov v leteckých úderoch na území Sýrie v najbližšej dobe je síce málo pravdepodobná, avšak v prípade ak bude napätie kulminovať USA prídu Izraelu na pomoc.

Izrael však má takisto čiastočne zviazané ruky. Ak by pri útokoch F-35A prišlo k zostreleniu amerického lietadla V. generácie, znamenalo by to ohromnú stratu reputácie pre americkú spoločnosť Lockheed Martin, ktorá tieto stroje vyrába. Záujem o ruské systémy S-300 a S-400 by enormne stúpol a možnosti Američanov humanitárne bombardovať by sa obmedzili na krajiny, ktoré by si nemohli dovoliť kúpu ruských systémov PVO. A snažiť sa potvrdiť si na svetovej scéne rozhodnú reputáciu bombardovaním Somálska či Afganistanu je medzi odborníkmi kontraproduktívne a v konečnom dôsledku aj frustrujúce.

Aké však majú možnosti sýrske S-300 brániť sa pred útokmi zo strany nepriateľa? Okolo každej S-300 existujú falošné pozície S-300, ktoré sa na radaroch nepriateľa ničím neodlišujú od skutočných batérií (vrátane elektronických aktivít), takže nepriateľ vidí množstvo falošných cieľov. Sýrčania s ruskou pomocou budujú vrstvený systém PVO, obdobný aký existuje v Rusku. Tento systém zahŕňa  moderné radarové systémy, protilietadlové systémy blízkeho a ďalekého dosahu, súčasťou systému sú aj bojové stíhačky, ktoré symbioticky dopĺňajú činnosť vlastnej PVO a systémy rádioelektronického boja, ktoré dokážu eliminovať spojenie, GPS signály a elektroniku nepriateľského letectva. Navyše systémy S-300 dokážu veľmi rýchlo po výstreloch zmeniť svoje palebné postavenie, čo takisto s určitosťou zvyšuje ich životnosť.

Momentálne Izrael horúčkovito dopĺňa informácie o systémoch S-300 a analyzuje možnosti sýrskych systémov PVO. Ukrajina umožnila pri cvičeniach Clear Sky 2018 Izraelu monitorovať činnosť vlastných systémov S-300 a Ukrajinci ubezpečovali Izraelcov o tom, že bojové charakteristiky ukrajinských komplexov S-300 nezaostávajú za možnosťami S-300 dodaným Sýrii. Samozrejme Izraelci nie sú natoľko naivní, aby vnímali informácie Ukrajincov ako axiómy. Izraelci vedia, že Sýria má k dispozícii S-300PM2, tieto systémy má k dispozícii Rusko a tvoria značnú časť jeho protivzdušnej obrany. Systém S-300PM2 dokáže eliminovať ciele na vzdialenosť 250 km a radary lokalizujú vzdušné ciele na vzdialenosť 300 km. Tieto systémy sú schopné eliminovať aj taktické balistické rakety.

Na margo S-300PM2 – prvé označenie systémov S-400 bolo S-300PM3. Rozdiely medzi S-300PM2 a S-300PM3 sú minimálne a systémy S-300 a S-400 sa vhodne dopĺňajú, spoločne vytvárajú mohutný systém PVO. Takže spolu s ruskými S-400, ktoré sa v Sýrii nachádzajú dokážu vytvoriť robustný systém PVO s vysokým ničivým potenciálom pre nepriateľské vzdušné sily.

Izrael sa môže pokúsiť svojím letectvom zlikvidovať sýrsku PVO, musel by však zaplatiť veľmi vysokú cenu. Išlo by o zostrelenie desiatok izraelských lietadiel a smrť veľkej časti bojových pilotov izraelského letectva. Systémy S-300 majú koeficient úspešnosti 0,95, to znamená že z 10 lietadiel by 9 bolo zostrelených. Ak sa vybuduje celý systém sýrskej PVO a pribudnú nové batérie S-300, izraelské letecké útoky na Sýriu možno úplne vylúčiť. Sýrske systémy PVO eliminujú vzdušnú nadvládu Izraela a USA.

Súbežne s budovaním mohutnej PVO v Sýrii Rusi upravujú aj svoje vojenské letisko v Hmeimmim. Budujú nové letové dráhy, nové hangáry a nové bunkre na ochranu bojového letectva pred náletmi dronov. Ak bude Rusko participovať aj na obnove a modernizácii sýrskeho bojového letectva, pre Izrael to bude znamenať ďalšiu nepríjemnú ranu.

Izrael, podobne ako USA a Západ však môžu prikročiť k provokáciam a k útokom pod falošnou vlajkou. Podobne ako tonkinský incident v roku 1964 využili Američania k útoku na Vietnam, snažili sa cez Biele helmy (ich klamstvá o Asadovom používaní bojových otravných látok) zinscenovať  krvavý útok na Sýriu, môže aj Izrael spáchať útok pod falošnou vlajkou. Veď vzdialenosť z Damasku do Tel Avivu je približne len 260 km a v čase, keď Sergej Šojgu informoval o dodávkach S-300 do Sýrie, na izraelskom portáli Nashe.orbita.co.il zo dňa 24.9.2018 Izraelci už začali strašiť, že Sýrčania môžu zostreľovať izraelské civilné lietadlá na civilnom letisku Ben Gurion. V hre môže byť podobná provokácia ako s malazijským Boeingom na Ukrajine v roku 2014 a následne môže vypuknúť na Blízkom východe konflikt, pri ktorom by sýrska občianska vojna, v ktorej zahynulo takmer 500 tisíc obyvateľov vyzerala ako “nevinná detská hra”.

Američania, Západ a Izrael už bez najmenších okolkov porušujú medzinárodné právo a využívajú svoje masovokomunikačné prostriedky v hybridnej vojne proti Rusku. Tým že Rusko dodalo Sýrii moderné systémy PVO (a možno dodá Sýrii aj ďalšie moderné zbrane) sa možnosť eskalácie napätia a vypuknutia horúceho konfliktu na Blízkom východe automaticky zvyšuje. Američania, Západ a Izrael sa môžu rozhodnúť vstúpiť do otvoreného konfliktu, len preto, aby nestratili svoju dominanciu na Blízkom východe, takýto horúci konflikt však môže mať katastrofický dopad pre celý svet.

Vladimir Vasiliev