Exprezidenta Moldavska Vladimíra Voronina dvakrát zvolili do najvyššej funkcie v krajine – v rokoch 2001 a 2005.  Najnovšie ho nepríjemne prekvapila účasť amerického veľvyslanca Jamesa Pettita na otvorení Múzea sovietskej okupácie v moldavskom hlavnom meste Kišiňove. Americkému diplomatovi poslal list, v ktorom vyjadril svoju nevôľu ako s faktom otvorenia podobného pochybného múzea, tak aj s tým, že na ceremoniáli otvorenia múzea sa zúčastnil aj americký veľvyslanec v Moldavsku.

Tento pomerne „štipľavý“ list sa dostal aj do moldavských médií. Vo svojom liste moldavský exprezident Vladimír Voronin porozprával americkému diplomatovi, ako sa v Moldavsku žilo za čias „sovietskej okupácie“ a prízvukoval, že vtedy obyvatelia krajiny žili oveľa lepšie ako v súčasnosti. Podčiarkol, že niečo asi na tomto svete je postavené na hlavu…

„Keď som sa dozvedel, že ste boli na otvorení výstavy takzvanej „Sovietskej okupácie“, priznám sa, bol som v šoku. Je to možné? Azda je možné zabudnúť na to, kto zvíťazil nad fašistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne? Azda sa dá zabudnúť na to, kto boli spojenci v tomto boji? Azda dá sa zabudnúť na to, že počas Jaltskej konferencie sa Stalin, Roosevelt  a Churchill dohodli na povojnovom usporiadaní Európy? A chce niekto zabudnúť na Druhý front, ktorý urýchlil oslobodenie Európy od fašizmu?“ prízvukoval Voronin.

„Viete, pán veľvyslanec, v čom vlastne spočívala „sovietska okupácia“ tu, v Moldavsku? V tom, že „okupanti“ na rozkaz Stalina presťahovali sem z Petrohradu 2. Vysokú školu zdravotnícku – aj so všetkými profesormi a celou učebnou základňou. V tom, že vtedy v Moldavsku otvorili hneď niekoľko vysokých škôl, hlavne pedagogických, stredných škôl, stredných technických škôl, ktoré tu pred tým neboli. V tom, že tu vytvorili silné poľnohospodárske a priemyselné podniky a poskytli im modernú techniku. V tom, že tu vybudovali veľa nemocníc a taktiež ich zabezpečili modernou technikou, prístrojmi a zariadeniami. V tom, že v Moldavsku vybudovali množstvo závodov, fabrík, obytných domov, vytvorili silnú robotnícku triedu a vychovali vysokokvalifikovaných a dobre platených odborníkov. V tom dokonca, že práve vtedy vybudovali moldavské hlavné mesto Kišiňov,“ podčiarkol.

Vladimír Voronin sa pýta amerického veľvyslanca, kde sa niečo také ešte aspoň raz stalo, aby sa podobným spôsobom chovali „okupanti“? Opýtal sa ho, či pozná podobné príklady. „A viete o tom, že v sovietskom Moldavsku sa vydával najväčší počet kníh v ZSSR v prepočte na jedného obyvateľa? Viete o tom, že naše divadlá, filmové štúdiá, ľudová tvorba a umenie získali uznanie v celom svete? Predtým to nikdy nebolo, ani teraz to tak nie je… Takže taká bola tá „sovietska okupácia“! Niet sa čomu čudovať, že ľuďom sa cnie za týmto obdobím, na ktoré si spomínajú s nostalgiou a ľutujú, že tie časy sú preč. Pán veľvyslanec, väčšina našich ľudí by chcela vrátiť tú „sovietsku okupáciu,“ zdôraznil Vladimír Voronin.

Poukázal na to, že aj on sa stal „obeťou sovietskej okupácie“: „Tým, ktorí stratili počas vojny jedného alebo oboch rodičov, štát pomáhal najviac a miliónom ľudí vytvoril podmienky, aby mohli študovať a úspešne pracovať, zariadiť si život tak, ako si želali. Vďaka „sovietskej okupácii“ som absolvoval tri vysoké školy, stal som sa ministrom a generálom. A už v tejto modernej dobe mi moldavský ľud zdôveril funkciu prezidenta tejto krajiny, čo bolo obrovskou poctou pre mňa. Moldavský ľud mi tak veril, že ma zvolili do funkcie prezidenta dvakrát,“ pripomenul.

Vysvetlil aj to, prečo sa obrátil na amerického veľvyslanca. „Prečo to všetko píšem? Pretože pre mňa to bol mimoriadne nepríjemný šok, keď som vás videl na otvorení tejto výstavy. Zorganizovali ju nacional-unionisti, radikáli a ich šéfovia z Bukurešti, ktorí riadia tieto „marionetky“. Som presvedčený, že tí, ktorí zariadili aj vašu účasť na tejto podradnej, falošnej a hnusnej expozícii, vás oklamali,“ podčiarkol v závere svojho listu Vladimír Voronin.

Pripomenieme iba to, že múzeum „sovietskej okupácie“ otvorili v Kišiňove koncom marca z iniciatívy súčasného moldavského ministra obrany a člena moldavskej Liberálnej strany Anatolija Šalaru.

Eugen Rusnák