Výsledky najnovšieho prieskumu agentúry Focus nepriniesli nič prekvapujúce: dva sociálnodemokratické subjekty majú cez 35 percent voličských hlasov, súčasná koalícia národnej katastrofy má spolu necelých 25 percent (ak nerátame tri percentá budúcej mimoparlamentnej strany Za ľudí). Do parlamentu by sa dostalo aj Progresívne Slovensko s 9 percentami a Republika a KDH s menej ako 7 percentami.

Keď sa pozriete na preferencie politických strán, aké boli pred rokom, a aké sú dnes, zistíte, že sa len veľmi málo zmenili: za zmienku stojí azda iba cca päťpercentný nárast Smeru-SD. Ostatné strany sú približne tam, kde boli, niektoré nanajvýš s odchýlkou maximálne dve-tri percentá. Voľby majú byť o jeden a pol roka; a to už začína určité veci naznačovať.

Samozrejme, do hry ešte vstúpia rôzne faktory. Na jednej strane prepracované technológie ovplyvňovania voličov prostredníctvom masmédií a politických intríg, rôzne škandalózne odhalenia tesne pred voľbami a podobné osvedčené metódy, a zlé jazyky hovoria, že možno aj kreativita so zratúvaním hlasov, najmä tých korešpondenčných. Taktiež je tu vojna na Ukrajine, spojená s masívnou, médiami bezprecedentne rozdúchavanou vlnou rusofóbie a fanatického ukroatlantizmu. To sú možné vplyvy, ktoré hovoria v prospech globalistických síl.

Rozhodujú peňaženky voličov

Lenže na druhej strane je tu rapídne sa zhoršujúca situácia bežných ľudí, zdražovanie a až príliš očividné snahy o oklieštenie demokratických práv a slobôd, ktoré mnohých občanov naozaj naštvali a výrazne zradikalizovali. Nesmieme zabudnúť ani na koronateror, ktorý ľudia do značnej miery stotožňujú s aroganciou hegeromatovičovej junty a plutokratickými snahami jej západných tútorov. Ten by na jeseň mohol začať opäť zúriť v plnej paráde, ako to naznačujú viaceré signály, nehovoriac už o úplne novom hite, opičej hystérii.

Ktorá z týchto dvoch tendencií bude tým silnejším vplyvom? Občania sú citliví predovšetkým na svoju peňaženku a keď naozaj vážne pocítia zhoršenie svojej situácie, niet žiadneho spôsobu, ako ich uchlácholiť. Neuspokoja ich snahy vysvetliť im, že inflácia a zdražovanie sú tak akosi prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou života, že sú to skrátka objektívne skutočnosti – oveľa skôr budú počúvať tých, ktorí im vysvetlia, že sú to iba spôsoby, ako v kapitalizme panstvo pospolitému ľudu priťahuje opraty.

A tak, hoci sa za rok preferencie príliš nepohli, ako sme už spomenuli, to sa ešte môže zmeniť. Bič plieska na konci. Šafárenie tejto junty, spolu s nepríjemnými celoeurópskymi a globálnymi trendmi ešte môžu veci zmeniť.

Ale dobre: skúsme rátať s dnešnými číslami

Na prvý pohľad to teraz vyzerá, že po predvolebnej situácii v štýle „Pat a Mat“ by z toho po voľbách mohol byť už iba povolebný pat, keby… a to je práve tá podstatná otázka: keby žiadna zo strán neprebehla na druhú stranu. Práve to môže byť, a je naozaj dosť možné, že aj bude, kameňom úrazu.

Zo strán, ktoré pravdepodobne budú v budúcom parlamente, prichádzajú do úvahy iba dvaja kandidáti na „prebehnutie“ do koalície opačného tábora: Hlas-SD a Sme rodina. Dve nevesty, z ktorých, samozrejme, vzhľadom na svoje preferencie, je oveľa vzácnejšou Hlas-SD. Globalistické masmédiá tu vidia svoju šancu: podstatou pre nich najlepšej možnej budúcej euroatlantickej koalície by mal byť sobáš Hlasu so SaS, ktorý je najkonsolidovanejšou časťou tohto tábora. Nebolo žiadnou náhodou, že v uplynulých týždňoch a mesiacoch v rôznych diskusných reláciách si tak často spolu hrkútali práve predstavitelia Hlasu a SaS.

Druhá strana zase stále živí nádej, že by koalíciu vytvorili obidva dominantné socdem subjekty, ktoré by však zrejme potrebovali do partie ešte niekoho ďalšieho. A keďže Hlas deklaruje, že by Republiku ako partnera neprijal, tak tu by prichádzal do úvahy druhý spomínaný prebehlík: Sme rodina.

Trocha pesimizmu na záver

A ešte je tu aj scenár, že by junta svoj fašistický boj za totálne ovládnutie štátu dotiahla do dokonalosti: že by pred voľbami zapla kriminalizáciu sociálno-demokratickej opozície na vyššie obrátky a navzdory všetkým protestom, jednoducho by ju vyhlásila za zločineckú skupinu a zakázala ju. Kam by potom šli títo voliči? Veľká časť by volila iné strany opozičné voči režimu: Republiku, ĽSNS, SNS, Vlasť, socialistov, komunistov… lenže žiadna z nich by nemala potenciál vyhrať voľby, takže by vládu skladali globalisti. A smutný protiľudový, protislovenský vláčik by pokračoval vo svojej spanilej jazde. Jedine, že by… ale nie, to je príliš fantastická predstava.

Totiž, že by sa ľudia naozaj naštvali a kupcov z chrámu vyhnali čapicami. Ale tak zle ešte nie je. Žiaľ, alebo našťastie?

Ivan Lehotský