Nový online prieskum spoločnosti Ipsos, v snahe zachytiť reprezentatívnu zložku populácie v USA, na jednej tisícke dospelých od 7. do 9. decembra 2018 podľa webu CreditCards.com zistil, že 65% zadlžených dospelých nevie, kedy a či sa konečne dostanú zo svojich dlhov. Z toho 41% nevie, kedy ich splatí, a 25% aj očakáva takú možnosť, že si svoj dlh “ponesie do hrobu”.
Hoci takých v minulom roku bolo ešte celkovo 68% a z toho 30% s vedomím, že aj zomrú v dlhu, ani menší pokles nemôže byť uspokojením, že sa situácia s platením dlhov v USA zlepšuje. Pre žiadnu finančnú inštitúciu totiž nie je príjemné, ak jej klient dlhuje obrovské sumy a navyše nevie, ako ich posplácať, a svoj dlh si vezme “do hrobu”.
Spotrebitelia, ktorí vedia, ako sa vyrovnajú s dlhom, ho plánujú potiahnuť do stredného veku. Pri požiadaní o uvedenie konkrétneho termínu konca sa zistil priemerný vek 53 rokov, v podobnom prieskume minulého roka to bolo 54 rokov.
Hoci miléniáli, čiže ľudia vo veku 18 až 37 rokov, uviedli v priemere vek “len” 43 rokov na splatenie všetkých dlhov, ale ako mladým im však bude trvať dlhšie, kým tento vek dosiahnu. Generácia pred nimi nazvaná Xers (38 až 53 rokov) uviedla, že z dlhov sa dostanú vo veku v priemere 54 rokov, a tzv. “baby boomers” (54 až 72 rokov) vo veku 66 rokov.
Zaujímavé je, že domácnosti s vyšším príjmom (ročne nad 50-tisíc dolárov) dlhšie zostávajú v dlhoch, až do priemerných 55 rokov, kým tie so strednými príjmami (ročný príjem 30-tisíc až 50-tisíc dolárov) predpovedali, že s dlhmi skončia v priemernom veku 47 rokov.
Najčastejším dlhom medzi americkými spotrebiteľmi je hypotéka (54%), hneď po nej nasleduje dlh na kreditných kartách (53%) a vo veľkom množstve aj lízing na auto (47%). O niečo menej ľudí sa dotýkajú študentské pôžičky (21%), lekárske dlhy (13%) alebo osobné pôžičky (11%). Menej ako jedno percento dlhuje z výplaty.
Dlhy na kreditných kartách sa týkajú najviac domácností so strednými príjmami (71%). V praxi totiž ide o to, že čím nižší príjem domácnosti majú, tým ťažšie získajú povolenie na úver kvôli prísnejším štandardom poskytovania úverov v posledných rokoch, keďže sa pozerá na to, aká záruka je v splatení požadovaného dlhu.
Z tých spotrebiteľov, ktorí majú dlh na kreditných kartách, až 80% v prieskume uviedlo, že majú stratégiu na zaplatenie svojich zostatkov na nulu. Medzi tými, ktorí ale plán nemajú, až 42% “jednoducho nevie, ako má začať”.
To, že je niekto hlboko v dlhu a bez plánu dostať sa z neho, ovplyvňuje nielen jeho momentálne finančné prostriedky, ale aj jeho predpoklady na pohodlný odchod do dôchodku, hovorí Steve Rhode, expert na spotrebiteľský úver. Podľa finančného poradcu Douglasa Bonepartha je práve spotrebiteľský dlh “masívnym vrahom pre všetky ostatné finančné ciele”.
Treba však aj rozlišovať okolnosti vedúce k prílišnému spotrebiteľskému dlhu, podotýka finančná expertka Harrine Freemanová, pretože niektorí prekročili sumu kvôli zaplateniu dovolenky či nového televízora, ale niektorí to museli urobiť kvôli lekárskemu zákroku či inej núdzovej situácii v domácnosti.
Ako si s dlhmi poradiť?
Podľa Scotta Hoyta, vysokého predstaviteľa spoločnosti Moody’s Analytics, “veľa ľudí naozaj nemá plán na skoncovanie s dlhmi”. Možné riešenia sú tieto:
– medzi respondentmi prieskumu bolo najčastejším plánom (95%) vyjsť z dlhu na kreditnej karte tak, že budete splácať viac ako je stanovené minimum
– viac ako polovica respondentov ponúka ako riešenie prevodovú kartu, o ktorej sa málo vie, ale umožňuje vytvoriť rovnováhu presunom sumy s vysokou úrokovou sadzbou na kartu s nulovými sadzbami v úvodnom období, zvyčajne 15 až 21 mesiacov, a majú len poplatok za prevod zostatku, zvyčajne okolo 3 až 5%
– zrýchlenie splácania dlhov pomocou vyšších splátok, ak je to možné
– navštíviť úverového poradcu, ktorý sa môže pozrieť na váš finančný obraz, pomôže vám vytvoriť rozpočet a dokonca ponúknuť plán riadenia dlhu, s nižšou úrokovou sadzbou a menšou mesačnou splátkou, aby sa dlh ľahšie splácal
Ako nakoniec pripomína Steve Rhode, “konečným cieľom nemusí byť úplné splatenie dlhov, ale dostať svoj dlh pod kontrolu, byť mimo obáv”.