V 50. rokoch 20. storočia, keď sa pojem „tínedžer“ spopularizoval, vyvolával spomienky na problémy. Škvrnitá mládež, ktorá sa mimo domu správala riskantne – opíjala sa, otehotnela alebo havarovala – bola „najväčším strachom amerických občanov“, napísal Bill Bryson vo svojich memoároch „Život a časy Thunderbolt Kida“. Dnes riziká, ktorým čelia americkí tínedžeri, prichádzajú zvnútra. Chlapci sa dnes častejšie zabíjajú sami, ako sa zabíjajú pri dopravných nehodách. U dievčat je takmer o 50 % vyššia pravdepodobnosť, že sa zrania pri pokuse o samovraždu, než že budú čeliť neplánovanému tehotenstvu. Samovražda je po nehodách druhým najväčším zabijakom desať až osemnásťročných.

Nárast počtu samovrážd mladých ľudí je súčasťou širšieho nárastu psychických problémov medzi mladými ľuďmi, myslí si The Economist. Tento jav predchádzal pandémii, ale pravdepodobne ho urýchlil. V roku 2021 takmer polovica amerických stredoškolákov uviedla, že v minulom roku zažila pretrvávajúce pocity smútku a beznádeje, čo je viac ako 26 % v roku 2009; jeden z piatich vážne uvažoval o samovražde, čo je viac ako 14 %, a 9 % sa pokúsilo ukončiť svoj život, čo je viac ako 6 %. Hoci miera samovrážd u 15- až 19-ročných nie je bezprecedentná (podobný vrchol bol začiatkom 90. rokov), miera samovrážd u 10 až 14-ročných je vyššia ako kedykoľvek predtým.

K niektorým zmenám, ako napríklad k nárastu smútku, ktorý mladí ľudia sami uvádzajú, určite prispela skutočnosť, že sa stalo prijateľnejším hovoriť o svojich pocitoch, pokračuje The Economist. Svoju úlohu môže zohrávať aj lepší skríning. Ani to však nevysvetľuje najznepokojujúcejšie údaje: počet samovrážd. Počet pokusov o samovraždu, zranení a úmrtí medzi mladými Američanmi za posledné desaťročie vzrástol. Podľa predbežných údajov Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v minulom roku žiadna veková skupina nezaznamenala prudší nárast ako muži vo veku 15 až 24 rokov.

Podľa The Economist, príčiny sa ešte len začínajú objasňovať. Obvyklé podozrivé príčiny (chudoba v detstve, zneužívanie návykových látok rodičmi alebo depresia rodičov) sa významne nezmenili, ba naopak, chudoba v detstve klesla. Čo sa zmenilo, je spôsob, akým dospievajúci žijú a ako sa vzťahujú k svojmu okoliu a k sebe navzájom. Dôležitá je pravdepodobne väčšia izolácia a osamelosť, myslí si The Economist.

Odborníci majú dostatok poznatkov o tom, ako pomôcť predchádzať samovraždám a lepšie chrániť pred takýmito myšlienkami, pokračuje týždenník. Nie všetci mladí ľudia sú rovnako ohrození. Hoci dievčatá v Amerike oveľa častejšie uvažujú o ukončení života alebo sa pri pokuse oň zrania, u dospievajúcich chlapcov je takmer trikrát vyššia pravdepodobnosť, že zomrú na samovraždu. Mladí ľudia, ktorí sa identifikujú ako lesby, gejovia alebo bisexuáli, majú trikrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať samovražedné sklony. Počas pandémie Covid-19 mali deti, ktoré čelili vážnym nepriaznivým situáciám, ako napríklad zneužívaniu alebo zanedbávaniu, 25-krát vyššiu pravdepodobnosť, že sa pokúsia o samovraždu, ako ich rovesníci so šťastnejším detstvom.

Podľa The Economist, záleží aj na geografickej polohe. Podobne ako u dospelých, aj u detí žijúcich na vidieku je riziko zvýšené, čiastočne preto, že majú horší prístup k starostlivosti. Mladí ľudia z kmeňových komunít trpia viac ako ktorákoľvek iná skupina. Miera samovrážd mladých ľudí na Aljaške – 42 úmrtí ročne na 100 000 mladých ľudí, čo je najviac zo všetkých štátov – je štyrikrát vyššia ako národný priemer.

Amerika nie je sama, pokračuje The Economist. Austrália, Anglicko a Mexiko patria k ďalším krajinám, ktoré v poslednom desaťročí zaznamenali veľký nárast samovrážd mladých ľudí. V Anglicku a Walese má v súčasnosti viac ako jedno zo šiestich detí vo veku od sedem do 16 rokov pravdepodobnú duševnú poruchu, pričom v roku 2017 to bolo každé deviate dieťa, uvádza sa v nedávnom prieskume Národnej zdravotnej služby. Podľa článku v časopise Journal of Adolescence sa v rokoch 2012 až 2018 zvýšila osamelosť dospievajúcich v 36 z 37 skúmaných krajín.

Nešťastná výnimočnosť

Podľa The Economist, však Amerika vyniká absolútnou mierou samovrážd mladých ľudí. Hoci v Anglicku a Walese rastie počet samovrážd medzi mladými ľuďmi vo veku 15 až 19 rokov rýchlejšie, v roku 2021 si tam vzalo život 6,4 na 100 000 mladých ľudí, v porovnaní s 11,2 mladými Američanmi.

Amerika je výnimočná aj svojou dostupnosťou zbraní, myslí si The Economist. Použitie strelnej zbrane je najčastejším spôsobom samovraždy u chlapcov, čo pomáha vysvetliť, prečo je u nich väčšia pravdepodobnosť úmrtia na následky pokusu o samovraždu ako u dievčat. Ľahký prístup k smrtiacej metóde je jedným z najväčších rizikových faktorov pre niekoho, kto je v zúfalstve. Vo Švajčiarsku po roku 2003 prudko klesol počet samovrážd medzi mužmi vo veku vojenskej služby po tom, ako krajina znížila počet príslušníkov armády na polovicu, čo často vyžaduje, aby si vojaci brali zbrane domov. Počas pandémie sa v Amerike zvýšil predaj strelných zbraní. To spôsobilo, že ďalších 11 miliónov ľudí, z ktorých polovica boli deti, malo doma zbraň. Podľa analýzy výskumníkov z Univerzity Johnsa Hopkinsa stáli zbrane za celým nárastom počtu samovrážd v Amerike v rokoch 2019 až 2021.

Podľa The Economist, sú zbrane však len časťou príbehu. Špekuluje sa aj o ďalších príčinách, od skoršej puberty cez vplyv sociálnych médií až po zúfalstvo zo zmeny klímy. Niektoré presvedčivejšie dôkazy poukazujú na zmenu vzťahu mladých ľudí k svojmu okoliu. Deti, ktoré tvrdia, že sa v škole cítia blízke ľuďom, oveľa menej často trpeli zlým duševným zdravím a o 50 % menej často sa pokúšali o samovraždu ako tie, ktoré to tak nerobili, zistila CDC.

Táto ochranná vrstva sa môže rozpadávať, pokračuje týždenník. „Typy činností dospievajúcich, ktoré by svedčili o tomto sociálnom spojení alebo o budovaní pocitu zmyslu či miesta vo svojom sociálnom kruhu, sa zásadne menia,“ hovorí Katherine Keyesová z Kolumbijskej univerzity. Dospievajúci trávia oveľa menej času tradičnými spoločenskými aktivitami, ako je športovanie alebo chodenie na rande, ako v minulosti. Koncom 70. rokov 20. storočia sa viac ako polovica dvanásťročných stretávala s priateľmi takmer denne, v roku 2017 to bola už len viac ako štvrtina. Štúdia doktorky Keyesovej tiež zistila súvislosť medzi správami o nízkej úrovni sociálnej aktivity a pocitmi depresie.

Jednou z najostrejších diskusií je otázka, či sociálne médiá odcudzujú mladých ľudí, alebo ponúkajú novú cestu k spojeniu, analyzuje ďalej The Economist. Rovnako ako školské prostredie, aj online zážitky môžu deťom pomôcť alebo uškodiť. Pocit virtuálneho spojenia s rovesníkmi, rodinou alebo inými skupinami počas covidu mal podobný (aj keď menší) ochranný účinok ako pocit spojenia s ľuďmi v škole, zistila CDC. Mladí ľudia zo sexuálnych menšín obzvlášť často tvrdia, že sociálne médiá im pomáhajú cítiť sa menej osamelí a majú väčšiu podporu. Môže to však situáciu aj zhoršiť, ako sa zistilo pri nedávnom vyšetrovaní samovraždy 14-ročnej Britky Molly Russellovej. V závere sa uvádza, že škodlivý obsah sociálnych médií pravdepodobne „prispel k jej smrti viac ako minimálnym spôsobom“.

Podľa The Economist, uzavretie počas pandémie zvýšilo u mnohých mladých ľudí pocit izolácie a osamelosti. Existuje čoraz viac presvedčivých dôkazov o škodách spôsobených zatvorením škôl na vývoj a duševné zdravie detí. Zdá sa, že Covid neúmerne poškodil duševné zdravie mladších ľudí, hovorí Richard McKeon z Úradu pre zneužívanie drog a služby duševného zdravia. Dodáva, že to bolo „navrstvené na dlhodobejší vzostupný trend samovrážd mladých ľudí“. V prípade dospievajúcich dievčat bol priemerný týždenný počet návštev na pohotovosti pre podozrenie z pokusu o samovraždu v období od 21. februára do 20. marca 2021 o 50 % vyšší v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019.

Udržiavanie bezpečnosti detí

Aj keď príčiny nie sú úplne pochopené, riešenia sú, myslí si The Economist. „Nie je to raketová veda,“ hovorí Jane Pearsonová z Národného ústavu duševného zdravia. „Vieme, čo pomáha deťom rozvíjať zdravé trajektórie, vďaka ktorým je menej pravdepodobné, že sa u nich vyvinú duševné poruchy alebo samovražedné myšlienky a správanie.“ Najdôležitejšie je zamerať sa na zlepšenie rodinnej komunikácie a podpory, rodinných a komunitných väzieb, ako aj väzieb detí na školu, aby sa cítili bezpečne a prepojene. Výzvou je, aby všetky strany spolupracovali na prevencii.

Podľa týždenníka The Economist, môžu byť školy jadrom problému – alebo jeho riešením. Programy, ktoré trénujú deti v zvládaní emócií a riešení sociálnych problémov, majú pôsobivé výsledky. Hra na dobré správanie, ktorá bola prvýkrát vyskúšaná v Baltimore v 80. rokoch 20. storočia, učí žiakov prvého stupňa pracovať v tímoch a správať sa v triede. Žiaci, ktorí sa zúčastnili na pôvodnom programe, mali z neho prospech aj v dospelosti, keď sa znížilo zneužívanie návykových látok a kriminalita a zlepšilo sa ich duševné zdravie. V porovnaní s kontrolnou skupinou mali o polovicu nižšiu pravdepodobnosť, že budú neskôr v živote uvažovať o samovražde alebo sa o ňu pokúsiť.

Dôležité sú aj ordinácie lekárov, pokračuje v analýze The Economist. Deväť z desiatich detí, ktoré zomreli samovraždou, malo v poslednom roku života nejaký kontakt so systémom zdravotnej starostlivosti. Detské ordinácie by mali byť lepšie pripravené a motivované poskytovať služby v oblasti behaviorálneho zdravia, domnieva sa Richard Frank z think-tanku Brookings Institution.

Nakoniec je nevyhnutné vzdelávať školy a komunity v oblasti prevencie „nákazy“ samovraždami, pokračuje The Economist. Od 1 % do 5 % samovrážd tínedžerov je súčasťou „klastrov“, čo je viac ako v prípade dospelých. Návod pre školy je jasný: úmrtia by sa mali pripomínať, ale nie ľútostivo; o samovražde by sa malo otvorene diskutovať, ale nie ju normalizovať; a žiaci by mali byť povzbudzovaní, aby vyhľadali pomoc. Rovnako dôležitá môže byť práca so zamestnancami, ktorí môžu byť po príliš veľkej tragédii „otupení“ alebo dokonca „odpojení“, hovorí Sharon Hooverová z Národného centra pre duševné zdravie v školách, ktorá je často volaná do škôl, ktoré zažili viacero samovrážd.

Podľa The Economist, je napriek tomu veľmi dôležité nepreháňať. „Samovražedné myšlienky boli vždy bežné. Ich výskyt vrcholí u tínedžerov a s vekom sa znižuje,“ hovorí Christine Moutierová z Americkej nadácie pre prevenciu samovrážd. „Drvivá väčšina mladých ľudí, ktorí majú samovražedné myšlienky, sa nechystá bezprostredne konať, ani im nehrozí smrť v dôsledku samovraždy,“ dodáva. Skôr je to znak utrpenia a dôvod na diskusiu o ich pocitoch. „Je veľmi dôležité, aby opatrovatelia a poskytovatelia služieb vo všetkých oblastiach nepodľahli panike, keď počujú slovo ‚samovražda‘,“ varuje doktorka McKeonová. Dieťa, ktoré je dostatočne odvážne na to, aby sa otvorilo takýmto myšlienkam a potom bolo proti svojej vôli odvezené do nemocnice, už pravdepodobne nebude dôverovať dospelým. To je to posledné, čo potrebujú.