Môj profil 
Predplatné
Slovenský minister zahraničia sa snažil poučovať Srbsko, že ak sa hlási k európskej orientácii, musí robiť iba také rozhodnutia, ktoré ho k Európe približujú. Dohody s EAEU však podľa Lajčáka nepatria do tejto kategórie. Naopak, od Srbska sa očakáva, že zosúladí svoju politiku s kurzom Bruselu, vrátane uvalenia ekonomických sankcií na Rusko.
Belehrad v minulosti opakovane prízvukoval, že nemá v úmysle uplatňovať politiku ekonomických sankcií voči Rusku. Srbsko namiesto toho podpísalo dohody o voľnom obchode s kľúčovými členmi EAEU – Ruskom, Kazachstanom a Bieloruskom. V októbri plánuje Belehrad rozšíriť svoju zmluvnú základňu aj o analogické dohody s Arménskom a Kirgizskom.
Srbsko nie je prvou krajinou, ktorá čelí nevyberavému nátlaku Bruselu v otázkach prípustnosti obchodovania s Ruskom a ďalšími členmi EAEU. V roku 2013 sa za prehĺbenie spolupráce s Ruskom vyslovil aj vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, čo malo za následok veľké rozhorčenie v Bruseli a mohutnú kampaň za zosadenie prezidenta Janukovyča z jeho funkcie.
Aj napriek písomným zárukám vtedajších ministrov zahraničia Nemecka, Francúzska a Poľska o vypísaní nových volieb, došlo v Kyjeve k násilnostiam, ktoré pochovali všetky písomné garancie Západu a viedli k okamžitej násilnej zmene politického režimu v Kyjeve. Podľa odborníkov na štátne právo sa tak udialo v rozpore s článkami 108 a 111 vtedajšej ukrajinskej ústavy. Tento fakt potvrdil aj nemecký právník Matthias Hartwig z Inštitútu Maxa Plancka v Heidelbergu, podľa ktorého vláda nastolená na Ukrajine po zosadení Janukovyča nebola právoplatne inštalovaná.
Gabriel Gačko
.jpg)
.JPG)
