Môj profil 
Predplatné
Na tlačovej besede po utorkovom bratislavskom stretnutí zástupcov rezortov vnútra členských krajín V4 ministerka vnútra SR Denisa Saková (Smer-SD) uviedla: „Ako krajiny V4 sme sa dohodli, že v budúcnosti pri akomkoľvek nariadení alebo bode, ktorý sa bude riešiť na pôde Európskej komisie, budú krajiny V4 diskutovať o týchto bodoch a budú vytvárať spoločné stanoviská a spoločný postup voči všetkým nariadeniam komisie, v čom súhlasíme a v čom nebudeme súhlasiť. Tu trochu meníme garde, keďže doteraz sme svoj názor najskôr prezentovali ako jednotlivé krajiny V4 na pôde Európskej komisie a neskôr sme sa o týchto nariadeniach dohadovali.“
Prvým bodom rokovania bolo nové nariadenie Európskej komisie o európskej pobrežnej a pohraničnej stráži Frontex. Ako povedala Saková, zástupcovia V4 sa zhodli na tom, že nové nariadenie EK má dva pozitívne aspekty: „Pozitívne vnímame najmä posilnené možnosti agentúry v oblasti návratov migrantov a tiež posilnené možnosti agentúry v prípade spolupráce s tretími krajinami. Krajiny V4 sa zhodli na tom, že úlohou Frontexu v zabezpečovaní alebo pomoci zabezpečiť efektívnu ochranu schengenskej hranice má byť skutočne len podpora pre jednotlivé členské štáty a nemá nahrádzať povinnosť členských krajín pri ochrane ich hraníc.“
Druhým bodom jednania bolo vysielanie síl a prostriedkov krajín V4 do krajín západného Balkánu (konkrétne sú myslené Srbsko, Čierna Hora, Macedónsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina), ktoré, ako uviedla Saková, „v rokoch 2015 a 2016 pri migračnej kríze zohrali veľmi veľkú úlohu pri zmiernení dopadu migrácie na krajiny EÚ.“ Informovala, že budú s jednotlivými krajinami západného Balkánu aktívne komunikovať o ich potrebách v oblasti riešenia migračnej problematiky a predsedajúca krajina V4 vypracuje akčný plán, podľa ktorého budú krajiny V4 na základe bilaterálnych zmlúv pomáhať. Tým chcú zároveň k pomoci motivovať aj ostatné krajiny EÚ.
Maďarský minister vnútra Sándor Pintér zdôraznil potrebu zachovania suverenity jednotlivých krajín, pričom Frontex má mať iba úlohu pomáhať v rámci legislatívy jednotlivých krajín. Že výlučná zodpovednosť musí zostať na jednotlivých členských štátoch, to prízvukovali aj zástupcovia Česka a Poľska Jakub Kulhánek a Krysztof Strzalka.
Na otázku, aká je celková súčasná situácia s migráciou v Európe Saková uviedla, že západný Balkán stabilizovaný a upokojila sa aj situácia ohľadne utečeneckého prúdu z Maroka do Španielska, keďže Španielsko vyvinulo enormný tlak, aby dosiahlo dohodu s Marokom o zabránení ilegálnej migrácii. „Veľkú pozornosť venujeme problematike Stredozemia, veľmi aktívne a konštruktívne komunikujeme s Talianskom a tamojším ministrom vnútra, kde V4 poskytla pomoc vo výške 35 miliónov eur na presne stanovené veci, ktoré špecifikovala talianska strana. Ide o nákup štyroch až šiestich hliadkovacích lodí, ktoré by pôsobili v Líbyi, časť prostriedkov by išla aj na ich prevádzku a časť by išla na výstavbu koordinačného centra záchranných akcií na mori, ktoré má byť postavené na severe Afriky,“ uviedla Saková.
Aké posolstvo vyslal „minisamit“ ministrov vnútra V4? Dohoda o tom, že krajiny V4 budú najprv mať spoločnú „bojovú poradu“ a až potom pôjdu spolu „na koberček“ do Bruselu, vysiela pomerne jasný signál o stave Únie: krajiny V4 sa čoraz menej taja tým, že nedôverujú chrapúnskym bruselským pokusom o násilné „podelenie sa“ s votrelcami a začínajú sa organizovane brániť. Takisto Sakovej obšírny opis „veľmi aktívnej a konštruktívnej“ spolupráce s talianskym ministrom vnútra, ktorým nie je nikto iný ako Matteo Salvini osobne, je v diplomatickom jazyku veľmi jasne čitateľným odkazom.
Ivan Lehotský
