Cieľom Slovenska je v rámci predsedníctva zachovať primeranú programovú kontinuitu týchto troch predsedníctiev, maďarského, slovenského a českého.Predsedníctvo SR chce podľa rezortu diplomacie zdôrazniť dôležitosť V4 ako nástroja regionálnej spolupráce a garanta regionálnej stability a dobrých susedských vzťahov.

“Zároveň chce potvrdiť, že V4 je integrálnou súčasťou Európskej únie (EÚ). Pod vedením Slovenska sa V4 bude aktívne podieľať na diskusii o budúcnosti EÚ a prispievať tak k riešeniam aktuálnych výziev, ktorým v súčasnosti spoločne v Únii čelíme. V neposlednom rade chce Slovensko ako predsednícka krajina prichádzať s konštruktívnymi návrhmi a riešeniami, ktoré by boli široko akceptovateľné,” napísalo ministerstvo vo vyhlásení.

Slovenské predsedníctvo chce priniesť tiež konkrétne výsledky v prospech občanov v troch prioritných programových oblastiach. Prvou je Silná Európa, ďalšou Bezpečné prostredie a treťou Inteligentné riešenia. “Dôraz budeme klásť na posilňovanie vnútornej dynamiky, konkurencieschopnosti, bezpečnosti a súdržnosti vyšehradského regiónu, čo je vyjadrené mottom Dynamický Vyšehrad pre Európu,” dodal rezort diplomacie.

Slovensko sa ujalo ročného rotujúceho predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke

Mottom slovenského predsedníctva je “Dynamický Vyšehrad pre Európu” a program má postavený na troch hlavných prioritách – silná Európa, bezpečné prostredie a inteligentné riešenia.

Predseda vlády SR Peter Pellegrini predsedníctvo oficiálne prevzal už vo štvrtok 21. júna v Budapešti z rúk maďarského premiéra Viktora Orbána.

“Preberáme predsedníctvo v relatívne citlivom politickom období, keď Európa má veľa otvorených otázok, ale tu chcem byť konštruktívny partner, ktorý prichádza s konštruktívnymi návrhmi riešení,” povedal pri tejto príležitosti Pellegrini.

Cieľom slovenského predsedníctva je podľa neho priniesť konkrétne výsledky na prospech občanov krajín V4.

Zámerom predsedníctva je tiež podľa jeho programu “zdôrazniť našu jednoznačnú orientáciu na Európu ako priestoru, ktorý je pre ďalší rozvoj celého regiónu životne dôležitý”. V rámci priority silná Európa sa chce preto usilovať o aktívny prístup V4 v rámci diskusií o budúcnosti EÚ a pri rozhodnutiach o jej kľúčových politikách. Zároveň plánuje intenzívne spolupracovať s európskymi partnermi, akými sú Nemecko, Francúzsko, severské a pobaltské krajiny či Benelux.

Slovensko bude Vyšehradskej štvorke predsedať po piaty raz. Naposledy to bolo v rokoch 2014-15 pod mottom “Dynamický Vyšehrad v EÚ a vo svete”.

Rezort obrany má počas predsedníctva viaceré hlavné priority

Prioritami v oblasti obrany počas slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke (V4) bude príprava Bojovej skupiny Európskej únie (EÚ), spoločná ochrana vzdušného priestoru a spolupráca v rámci PESCO. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Danka Capáková. Slovensko v nedeľu prebralo predsedníctvo vo V4.

Rezort obrany sa zameria najmä na prípravu Bojovej skupiny Európskej únie krajín V4 a Veliteľstva spoločnej logistickej podpornej skupiny V4, ktoré spoločne budujú v prospech Severoatlantickej aliancie (NATO). “Dominantnými témami v rámci prehlbovania vzájomnej spolupráce budú výmena skúseností v rámci iniciatívy PESCO a koordinácia národných postojov nielen v rámci formátu Vyšehradskej skupiny, ale aj v NATO a EÚ,” vysvetlila Capáková.

“Vyšehradská skupina je dnes silnou značkou, ktorej vplyv presahuje hranice regionálnej spolupráce. A vďaka mnohým spoločným postupom v zásadných otázkach je rešpektovaným zoskupením aj v štruktúrach NATO a EÚ. Aj napriek viacerým globálnym krízam zaznamenali krajiny V4 dynamický rozvoj a stabilný pokrok, ktorý je badateľný aj v rámci príspevku krajín V4 k bezpečnosti euroatlantického priestoru. Aj táto skutočnosť potvrdzuje adekvátnosť hlavného motta slovenského predsedníctva, ktoré je možné nájsť aj v samotnom predsedníckom logu ‘Dynamický Vyšehrad pre Európu’,” vysvetlil šéf rezortu obrany Peter Gajdoš (SNS). Verí, že na všetky doterajšie úspechy nadviažu aj počas predsedníctva a rozpracované projekty dotiahnu do úspešného konca.

Okrem pokračovania v príprave Bojovej skupiny EÚ krajín V4, ktorá bude v pohotovosti v druhej polovici roka 2019, teda bezprostredne po ukončení slovenského predsedníctva, má rezort obrany ambíciu pokračovať v prehlbovaní spolupráce aj v oblasti obranného plánovania, rozvoja vojensko-technických spôsobilostí, vzdelávania, výcviku, cvičení, vojenskej medicíny či spoločnej ochrany vzdušného priestoru, uviedla Capáková. Počas predsedníctva má rezort obrany v pláne otvoriť aj diskusiu o prípadnom spoločnom projekte PESCO v rámci niektorej z ďalších fáz tejto iniciatívy.

Aj počas predsedníctva budú krajiny podľa jej slov upriamovať svoju pozornosť na pomoc a podporu Ukrajine a ostatným dôležitým partnerským krajinám v Európe formou odovzdávania skúseností a podpory pri realizácii reforiem bezpečnostného sektora. “Zamerajú sa aj na posilňovanie vzájomných interakcií EÚ a NATO, a to v súlade so Spoločnou deklaráciou lídrov EÚ a NATO o posilnení strategickej spolupráce a aktuálnym vývojom na pôde oboch organizácií,” dodala.

Analytička: Výzvou pre slovenské predsedníctvo vo V4 bude napraviť jej imidž

Pre slovenské predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke bude výzvou napraviť negatívny imidž, ktorý skupina získala svojím postojom k migrácii. V rozhovore pre TASR to povedala Darina Malová z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Samotné slovenské priority sú podľa nej vágne, čo je však pre predsedníctvo vo V4 bežné.

Dobré meno z minulosti, ktoré V4 podľa Malovej získala najmä vďaka práci Medzinárodného vyšehradského fondu, prekryla nezvládnutá komunikácia skupiny ohľadom migračnej krízy. Práve tá však V4 stmelila. “Nebyť migračnej krízy, V4 by sa k sebe nedostala tak blízko, ako je v súčasnosti,” myslí si Malová. Podľa nej to však nebol dobrý krok. “Vyšehradskí politici vybudovali imidž krajín, ktoré iba berú a nie sú solidárne,” konštatuje.

Slovensko sa v porovnaní s ostatnými krajinami javí ako najproeurópskejšie, podľa Malovej však ide o pragmatickosť, ktorá charakterizuje celý vzťah Slovenska k EÚ. “Slovensko plní predovšetkým technokratické záväzky, ktoré súvisia s naším členstvom v eurozóne. Pokiaľ ide o ostatné otázky, tam sa Slovensko veľmi nelíši od Česka a do istej miery Poľska,” upozornila s tým, že Maďarsko má vzhľadom na svoje hranice a vládu napríklad k migrácii iný postoj – robí aj rezolútne kroky pre jej zastavenie.

Zvolené priority slovenského predsedníctva politologička hodnotí pozitívne, upozorňuje však, že nie je jasné, akým spôsobom budú naplnené. Preto sa ani nedá počítať s tým, že sa ich podarí dosiahnuť. Podľa nej však nejde o výnimočnú situáciu. “Priority V4 bývajú veľmi všeobecné. Predsednícka krajina nikdy nedokáže garantovať, že sa úloha zrealizuje,” vysvetľuje Malová. Priority sa preto často opakujú – či už v rámci predsedníctiev jednotlivých krajín, alebo celkovo v rámci V4.