Ministerstvá obrany a diplomacie majú do konca roka pripraviť novú bezpečnostnú aj obrannú stratégiu

Bratislava 8. júla 2020 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Vláda SR sa zaviazala, že do konca roka 2020 vypracuje novú Bezpečnostnú a Obrannú stratégiu SR. Vyplýva to z dnešného rozhodnutia vlády. Nové dokumenty bude mať na starosti Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ) a Ministerstvo obrany SR (MO SR)

Bezpečnostná stratégia má stanoviť základné parametre bezpečnostnej politiky a zadefinovať hodnoty a záujmy Slovenska. Obranná stratégia má za cieľ rozpracovať obranu štátu v rámci zachovávania jeho bezpečnosti. Pre vypracovanie nových dokumentov sa vláda rozhodla, lebo aktuálne platné stratégie sú viac ako desať rokov staré a podľa odborníkov nezodpovedajú medzinárodnej, geopolitickej ani bezpečnostnej situácii.

Ako uvádzajú rezorty obrany a diplomacie v materiáli schválenom vládou, cieľom je pripraviť návrh Bezpečnostnej stratégie SR a návrh Obrannej stratégie SR do konca roka 2020. Následne budú oba materiály predložené na schválenie vládou SR a Národnou radou SR. Minulá vláda v zložení Smer – sociálna demokracia, Slovenská národná strana (SNS) a Most Híd síce schválila bezpečnostnú a obrannú stratégiu, no nepredložila ich na schválenie do Národnej rady SR. Problém s ňou mala predovšetkým SNS, ktorej prekážala charakteristika Ruskej federácie ako bezpečnostnej hrozby pre Slovensko.

„Bolo naozaj nezodpovedné, že v predchádzajúcom volebnom období neprišlo k novelizácii oboch týchto dokumentov. Bývalý predseda Národnej rady SR svojvoľne dokumenty, ktoré schválila vláda, nepredložil na rokovanie NR SR, tým pádom máme stále platné dokumenty z roku 2005,” uviedol po rokovaní kabinetu minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Podľa neho by sa Slovensko nemalo báť jasne povedať, kam patrí a aké je jeho bezpečnostnopolitické smerovanie. „Rusko tam spomenuté bude, my chceme zadefinovať bezpečnostné prostredie a určite neprekvapím nikoho, ak povieme to, že anexia Krymu je v rozpore s medzinárodným právo, a že Slovenská republika ho neuzná, pretože to ide proti bezpečnostným záujmom SR,” uviedol Ivan Korčok (nom. SaS).

Vládny kabinet Igora Matoviča (OĽaNO) sa rozhodol pre vypracovanie nových dokumentov, lebo tie z roku 2017 podľa ministrov nereflektujú dostatočne súčasnú situáciu vo svete. Ako dôvody uvádzajú, že od roku 2017 Slovensko čelí aj niektorým novým hrozbám, patrí medzi ne aj pandémia ochorenia Covid-19. „Konflikt na Ukrajine, ktorý zásadne zmenil bezpečnostné prostredie v Európe, pretrváva a očakáva sa, že bude pokračovať aj naďalej. Pokračuje erózia multilateralizmu, súťaž veľmocí sa posilňuje, medzinárodné zmluvy a záväzky sú relativizované. Hybridné hrozby sa stávajú prominentnejšími, narastajú kybernetické útoky, naďalej pôsobia teroristické skupiny‚“ uvádza MZVaEZ ďalšie dôvody.

Ako povedal Naď, počty kybernetických útokov na Slovensko rastú, ako aj všade vo svete. „Bezpečnostná aj obranná stratégia budú reflektovať kybernetické hrozby veľmi výrazne. Rovnako aj hrozby nevojenského charakteru, ktoré súvisia aj s pandémiou COVID-19,” dodal minister obrany.

Cieľom novej bezpečnostnej stratégie je stanoviť základné parametre bezpečnostnej politiky Slovenska. „Zadefinuje hodnoty a záujmy SR, základné ciele bezpečnostnej politiky SR a spôsoby ich implementácie v jednotlivých oblastiach bezpečnosti SR v súčasnom bezpečnostnom prostredí,“ uvádza rezort diplomacie. Posilniť sa má dôležitosť komplexného prístupu k bezpečnosti a taktiež budovanie dôvery občanov k bezpečnostným inštitúciám. Stratégia z dielne MZVaEZ sa tiež zameria na dopady hybridných a kybernetických hrozieb, šírenie zbraní hromadného ničenia, terorizmu, politického a náboženského extrémizmu, energetickej bezpečnosti, ale aj na ďalšie hrozby v oblasti vnútornej bezpečnosti, sociálnej stability, zdravia obyvateľstva, životného prostredia.

Zhodnotiť má aj mieru ohrozenia Slovenska ozbrojeným útokom či poukázať na dezinformácie ohrozujúce sociálne siete a nastupujúce technológie. Venovať sa bude tiež ochrane existujúcej kritickej infraštruktúry. „Kľúčovým východiskom novej Bezpečnostnej stratégie SR bude kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii SR postavenej na aktívnom a zodpovednom členstve SR v EÚ a NATO. Jej príprava bude prebiehať paralelne s hodnotiacimi procesmi na pôde EÚ (Konferencia o budúcnosti EÚ) a NATO (Reflexný proces),“ vysvetľuje MZVaEZ.

Nová obranná stratégia, ktorej vypracovanie bude mať na starosti ministerstvo obrany, má za cieľ rozpracovať obranu štátu v rámci zachovania jeho bezpečnosti. „Nová obranná bude vychádzať zo základných ideových línií stratégie z roku 2017,“ uvádza sa v materiáli. Jej cieľom bude podľa rezortu diplomacie tiež zvýrazniť úlohy Slovenska ako zodpovedného štátu, spoľahlivého spojenca a dôveryhodného partnera v medzinárodných vzťahoch.

Stratégia má zadefinovať aj politicko-vojenskú ambíciu Slovenska, a to v rozvoji ozbrojených síl. Zameria sa aj na zvyšovanie pripravenosti armády či na plnenie jej hlavných úloh a využitie v rámci mimoriadnych udalostí a nevojenských krízových situácií. „V oblasti zdrojového zabezpečenia obrany štátu sa položí dôraz na udržanie stability a predvídateľnosti obranných výdavkov SR s pretrvávajúcou ambíciou dosiahnuť ich dvoj percentný podiel na HDP v roku 2024 a tiež efektívne a transparentné využitie dostupných zdrojov,“ uvádza sa v dokumente.