Môj profil 
Predplatné
Po Lucii Žitňanskej (Most-Híd) sa tak aj nový šéf rezortu snaží zlepšiť využitie systému, ktorý za celkovo 27,3 milióna eur presadil exminister Tomáš Borec (nominant Smeru–SD). „Vôbec nie som spokojný, máme náramky, ktoré nemáme využité v dostatočnej miere,“ skonštatoval Gál.
Pracovná skupina, ktorú zriadi, bude zložená zo zástupcov všetkých, ktorí alternatívne tresty v praxi uplatňujú – sudcov, probačných a mediačných úradníkov, prokurátorov, advokátov. Podľa hovorkyne ministerstva Zuzany Drobovej bude jej cieľom posúdiť a prípadne aj rozpracovať možnosti intenzívnejšieho využitia ESMO.
„Trend v roku 2018 je obdobný ako v predchádzajúcom roku, či už z hľadiska množstva alebo spôsobu využitia,“ konštatovala. Projekt ESMO tak nedosahuje pôvodne predpokladané výsledky ani v treťom roku svojej prevádzky.
Doposiaľ bola podľa Drobovej kontrola technickými prostriedkami využitá v 113 prípadoch, z toho v 23 prípadoch bola poskytovaná aj ochrana chránenej osobe. „V súčasnosti ministerstvo spravodlivosti monitoruje 45 kontrolovaných a 8 chránených osôb,“ informovala hovorkyňa.
ESMO pritom umožňuje monitoring 2000 osôb. Slovensko nakúpilo 1000 elektronických monitorovacích náramkov, 500 zariadení na monitoring pomocou GPS signálu, 250 zariadení na telefonický monitoring.
Najčastejšie sa náramky zatiaľ využívajú ako náhrada väzby, a to až v 43 percentách prípadov. Alternatívne tresty domáceho väzenia tvoria viac ako tretinu všetkých nasadení (36 percent). Využitie elektronického monitoringu pri premene trestu odňatia slobody na domáce väzenie predstavuje podiel 12 percent a v deviatich percentách boli náramky využité pri podmienečnom odklade trestu odňatia slobody.
Príčin súčasného nepriaznivého stavu vidí rezort vedený Gálom viacero a sú špecifické pre jednotlivé spôsoby ich využitia. „Prekážky sa teda líšia napríklad z hľadiska použitia v prípravnom konaní, pri ukladaní trestu alebo po vykonaní trestu odňatia slobody,“ vysvetlila Drobová.
Rezort identifikoval sociálne a materiálne dôvody. V prípade domáceho väzenia nemajú páchatelia alebo ich rodiny záujem o túto formu trestu, alebo sú objektívne nevhodné podmienky v mieste, kde by sa mal systém nasadiť. V niektorých prípadoch sa tiež prejavuje nedostatočne nastavená legislatíva.
Tá nemotivuje dostatočne páchateľov využiť možnosť opustiť ústav na výkon trestu a dokončiť trest v domácom väzení v porovnaní s podmienečným prepustením. Rezort však konštatuje i nízke povedomie o fungovaní a možnostiach, ktoré toto riešenie poskytuje na strane subjektov, ktoré rozhodujú.
Na druhej strane použitie náramkov prinieslo i pozitívne efekty. Podľa hovorkyne sa preukázalo, že ide o efektívny nástroj, ktorý na páchateľov pôsobí výchovne a zvyšuje mieru ich úspešnej reintegrácie do spoločnosti.
„Miera porušovania povinností je v doposiaľ zrealizovaných prípadoch na úrovni 4,4 percenta, pričom v týchto prípadoch došlo následne k potrestaniu kontrolovanej osoby,“ priblížila štatistiku Drobová. Priemerná „medzinárodná“ miera porušovania sa podľa ministerstva uvádza na úrovni 6 percent.
Exministerka Žitňanská sa využitie systému ESMO snažila zvýšiť jeho nasadením do slovenských väzníc, v tomto prostredí sa využíva aj v súčasnosti, a to pre účely povolených dočasných opustení ústavu počas výkonu trestu odňatia slobody.
V čase pobytu mimo ústav je odsúdený monitorovaný GPS zariadením a ústav tak má informáciu o jeho pohybe. „Takýmto spôsobom bol od prelomu roka 2017 – 2018 využitý elektronický monitoring v 84 prípadoch v celkom ôsmich ústavoch,“ doplnila hovorkyňa MS. V týchto prípadoch nebolo zaznamenané porušenie povinností.
.jpg)
.JPG)
