Či už sú to obchodíky, kaviarne, ulice alebo múzeum,  ktoré nesú jej meno, alebo miesta kde vnútorným zrakom môžete sledovať poslednú etapu jej života: väzenie, odsúdenie a nakoniec krutú smrť. To všetko je súčasťou príbehu mladučkej nevzdelanej sedliackej dievčiny, ktorá svojou odvahou a bezmedznou dôverou v Boha uspela tam, kde aj  mocní, vzdelaní a vplyvní zlyhali: zachrániť drancované, krvácajúce a demoralizované Francúzsko.  Patrónka Francúzska: Jana z Arcu

Jana z Arcu je povolaná na záchranu Francúzka

Jana z Arcu sa narodila  6. 1. 1412 do zámožnej sedliackej rodiny v severnom Francúzsku. Jej otec sa stal neskôr richtárom v rodnej obci Domrémy. Jana pracovala na poli, pásla ovce, česala chmeľ, prečesávala vlnu, ale prácu vždy prerušovala kvôli modlitbe pri zvonení Anjel Pána. Už od útlej mladosti sa vyznačovala veľkou zbožnosťou a silným sociálnym cítením. Od svojich trinástich rokov počula hlasy, ktoré ju vyzývali k splneniu zvláštneho poslania. Keď mala 16 rokov vyhlásila:

 „ Archanjel Michal, sv. Katarína a sv. Margaréta so mnou hovorili a  povedali mi, aby som zachránila Francúzsko.“  .

Francúzsko  v tej dobe zmietané storočnou vojnou,  od porážky pri Azincourtu v roku 1415, postupne obsadzovali a drancovali anglické vojská. Francúzska kráľovná Izabela Bavorská, žena obludne egoistická a  perverzná, nenávidela svojho syna korunného princa Karola, ktorý už vo svojich 15 rokoch bol zhnusený hanebným spôsobom života, ktorý jeho matka viedla  (kráľovná zachvátená nymfomániu sa ani nesnažila skrývať množstvo svojich milencov a oddávala sa každému mužovi, čo jej prišiel do cesty). Izabela nazvala svojho syna bastardom  a prinútila ho podpísať osudovú troyeskú zmluvu, ktorá vydala Francúzsko Anglicku a korunu niekdajších Capetovcov do rúk Henrichovi V. spolu s rukou Kataríny Francúzskej. Demoralizovaný princ len útrpne čakal kým Paríž dobijú Angličania.

Boh svoju vôľu uskutočňuje skrze ľudí

A tu zasahuje Jana. V roku 1429 sa s pomocou svojho strýka po 11-dňovej ceste na koni dostáva ku princovi, ktorému sa snaží vliať odvahu.Traduje sa, že Jana rozpoznala kráľa v dave dvoranov, ale nedôverčivý Karol podrobil Janu teologickej skúške od doktorov univerzity. Na otázku  prečo Boh ak chce oslobodiť Francúzsko, neurobí to iba svojou vôľou, Jana odpovedala. „Pretože svoju vôľu uskutočňuje skrze ľudí:“  A na otázku „ Ako s Tebou hovorili hlasy?“ zaznela odpoveď „Múdrejšie než vy.“ Jana zdôrazňovala, že ju posiela Boh a dodala : „Neviem čítať ani písať, tak prečo márnime čas keď Francúzsko trpí?

Po 6-týždňovej skúške jej Karol poskytol vojenský oddiel. Jana sa obliekla do mužského obleku rytiera, na zástavu si dala napísať: Ježiš, Mária. Od hlasov sa dozvedela že v kostole vo Fierbois je pre ňu zakopaný meč s 5 vyrytými krížmi a tento meč potom stále nosila pri sebe aj keď nikoho nezabila. Stala sa duchovnou oporou demoralizovaného vojska, do ktorého znovu vniesla ducha vlastenectva a odhodlania. Dala od vojska vyhnať všetky prostitútky a trvala na tom, aby vojaci pred ťažením pristúpili ku generálnej spovedi. Angličanom pred bojom oznámila, že Boh si praje, aby sa zriekli násilia a odišli z Francúzska. Odpoveďou bol výsmech. Jana ich teda k tomu donútila vojensky a 8. 5. 1429 dobila Orleáns. Od tej doby bola a je doteraz nazývaná Panna Orleánska. Pod dotykom jej zástavy padalo jedno anglické opevnenie za druhým, národ ju uctieval a 17. 7. stála po boku Karola v remešskej katedrále, tradičnom korunovačnom mieste francúzskych kráľov. Karol, jediný právoplatný následník trónu prijal kráľovské pomazanie a stal sa z neho francúzsky kráľ Karol VII. 

Zajatie Jany z Arcu

Jana sa už k životu pastierky nevrátila. Karol sa začal venovať politickej činnosti a Janu nechával bokom. Nevypočul jej výzvy na dobytie Paríža. Jana teda vytiahla na Paríž sama, bez Božieho pokynu. Keď obsadila opátstvo Saint-Denis zlomil sa jej meč a 8. septembra bola pri útoku zranená šípom. Kráľ plný obáv uzatvoril s nepriateľom prímerie a Janu povýšil do šľachtického stavu. Keď sa Jana dozvedela o ďalších kráľových ústupkoch , vytiahla na čele vojska ku Compiégne, kde bola zajatá Janom Luxemburským, ktorý ju predal Angličanom. Od zimy r.1430 bola väznená na zámku v Rouane. Angličania sa veľmi obávali Janinho vplyvu, ktorá sa v tom čase už stala symbolom národného obrodenia a preto ju vydali cirkevnému súdu, kde ju obvinili z kacírstva, bludárstva a čarodejníctva. Proces viedol ex-rektor univerzity, veľký priateľ Angličanov Pierre Cauchon, biskup z Beavais. Išlo o jasne vopred rozhodnutý politický proces aj keď sa odohrával pod rúškou náboženstva.  

Na otázku či je v stave milosti Jana odpovedala: „Keby som nebola Boh mi ju iste dal. Boh ma uchová a ja by som bola veľmi nešťastná bez jeho milosti.“

Jana je odsúdená na smrť upálením

V máji 1431 na  verejnom zasadaní, ktorým končil proces nútili Janu zriecť sa bludov a zložiť prísahu. O pár dní neskôr bola uznaná vinnou z čarodejníctva a odsúdená k smrti upálením. Jej odvolanie k pápežovi neuznali a otázkou zostáva prečo na jej záchranu nepodnikol nič kráľ Karol VII. Hoci mal možnosť aj príležitosť….

Jana sa po celý čas, čo trval proces vytrvalo modlila, podľa svedkov formou rozhovoru členov rodiny medzi sebou.

30. mája 1431 bola z rozhodnutia francúzskeho biskupa pripútaná ku kolu na hranici a zaživa upálená. Počas popravy si želala mať pred očami kríž a v plameňoch sa odovzdala Kristovi a Márii, ktorých uctievala po celý svoj život. Na mieste kde kedysi stála hranica sa dnes tyči veľký kríž a nápis, ktorým francúzsky národ vyjadruje svoju lásku a úctu k tejto svojej svätici.

O 25 rokov neskôr sa  z podnetu Karola VII . začal rehabilitačný proces a v roku 1456 bola Jana úplne rehabilitovaná. V roku 1909 po schválení 3 zázračných udalostí na jej príhovor bola vyhlásená za blahoslavenú a  v roku 1920 ju katolícka cirkev vyhlásila za svätú.

Katarína Hanzlíková