Mimoriadne zisky pre banky, kríza pre ľudí

V dôsledku zvýšenia úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou (ECB) získajú banky v eurozóne 70 miliárd EUR v podobe nezaslúžených neočakávaných ziskov, upozorňuje nezisková výskumná organizácia Positive Money Europe

10. 03. 2023 | Ekonomika | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke budova Európskej centrálnej banky

Bratislava 10. marca 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Michael Probst)

▶ ❚❚ ↻

Existuje obrovská nerovnováha medzi účinkami, ktoré má reakcia ECB na inflačnú krízu na banky, a účinkami, ktoré má na bežných ľudí. Na jednej strane musia ľudia platiť viac za to, že si môžu požičať peniaze na kúpu domu alebo začatie podnikania, zatiaľ čo zo svojich úspor nemajú veľký výnos. Vidia, že ich pracovné miesta a mzdy sú ohrozené v dôsledku toho, že zamestnávatelia sa rozhodli znížiť mzdy, aby kompenzovali vyššie celkové náklady. Na druhej strane, súkromné banky v eurozóne by mali získať 70 miliárd eur z tzv. neočakávaných ziskov, čo sú nezaslúžené dodatočné zisky.

Táto drastická nerovnováha je dôsledkom politického prístupu, ktorý ECB uplatňuje v snahe plniť svoju úlohu strážcu cenovej stability: zvyšuje svoje úrokové sadzby.

Prečo banky dostávajú peniaze od ECB a čo to znamená pre sporiteľov?

Zatiaľ čo ľudia a firmy ukladajú svoje peniaze v bankách, samotné banky ukladajú prostriedky v centrálnych bankách. To znamená, že keď ECB zvyšuje svoje úrokové sadzby – ako to urobila od júna 2022 už trikrát a očakáva sa, že v nasledujúcich mesiacoch bude pokračovať -, platí bankám vyššie úroky za rezervy, ktoré majú v centrálnej banke uložené samotné banky.

Aká je logika tohto prístupu? ECB sa snaží obmedziť infláciu tým, že núti súkromné banky, aby klientom, ktorí si berú úvery, účtovali vyššie úrokové sadzby, a tiež aby platili vyššie úroky sporiteľom, ktorí si ukladajú peniaze. Tým sa vytvára situácia, v ktorej je pre ľudí atraktívnejšie sporiť peniaze namiesto toho, aby ich míňali na tovary a služby.

ECB sa však spolieha na to, že banky prenesú vyššie náklady na prijímanie úverov aj výhody, ktoré samy získajú zo zvýšenia sadzieb, na “reálnu ekonomiku”, teda na ľudí a podniky.

Za súčasného stavu sa to nedeje, alebo aspoň nie úplne: je pravda, že banky zvyšujú úrokové sadzby hypoték a úverov pre ľudí, ale nedošlo k výraznému zvýšeniu úrokov, ktoré banky platia na sporiacich účtoch, ktoré v mnohých krajinách eurozóny zostávajú na úrovni 0 % (alebo blízko tejto úrovne). Dokonca aj tam, kde banky začali zvyšovať sadzby, ktoré ponúkajú na úspory svojich klientov, ako napríklad v Belgicku, ide o mizivé zvýšenie v porovnaní so sadzbou ECB vo výške 2,5 % – takže zisková marža bánk je stále veľmi vysoká.

Čo to znamená pre verejné rozpočty?

Nielenže to sporiteľom neprináša žiadny úžitok, ale prístup centrálnej banky, ktorá rieši súčasnú cenovú krízu zvyšovaním úrokových sadzieb, prináša aj náklady pre verejné rozpočty. Existujú na to dva hlavné dôvody. Po prvé, mnohé centrálne banky rozdeľujú svoje zisky s vládami svojich štátov, ale v prostredí vyšších úrokových sadzieb – v ktorom môžu centrálne banky dosahovať straty – sa v rozpočtoch vlád ocitne menej transferov. Po druhé, vyššie úrokové sadzby tiež znamenajú, že pre vlády je drahšie požičiavať si peniaze na investície do verejných projektov, napríklad na podporu ekologického prechodu.

Existujú nejaké alternatívy k súčasnému prístupu?

Jediný, kto z rozhodnutí ECB skutočne profituje, sú banky. Je zrejmé, že v súčasnom politickom prístupe, ktorý podporuje neopodstatnený súkromný zisk, a v následných distribučných účinkoch, ktoré z toho vyplývajú, je niečo hlboko nesprávne. Nie je však všetko stratené – existujú alternatívy, ktoré viacerí odborníci a organizácie presadzujú na riešenie tejto nespravodlivosti.

My v Positive Money požadujeme zavedenie mimoriadnej dane z dodatočných ziskov, ktoré banky dosahujú v dôsledku zvyšovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami. Vláda v Španielsku už predložila možnosť zdanenia dodatočných ziskov bánk ako spôsob získania finančných prostriedkov na riešenie pretrvávajúcej cenovej krízy. Samotná ECB sa však k tomuto návrhu postavila skepticky a zdá sa, že sa viac obáva možných negatív pre banky než pre sporiteľov a dlžníkov.

Ďalšou alternatívou, ktorú požadujú ekonómovia a politickí experti, je, aby ECB jednoducho prestala bankám vyplácať úroky bez akéhokoľvek reálneho dôvodu, keďže držba vkladov v centrálnych bankách je pre ne úplne bezriziková a nemá jasné výhody pre nikoho iného ako pre samotné banky.

ECB naďalej využíva konvenčné nástroje, ako je zvyšovanie úrokových sadzieb, napriek tomu, že sa ukazuje, že sú neúčinné pri riešení skutočných príčin dnešnej inflácie, ktorú spôsobujú ceny fosílnych palív, finančné špekulácie na ceny základných tovarov a narušenie dodávateľského reťazca. Prístup ECB má aj závažné vedľajšie redistribučné účinky, keďže prehlbuje nerovnosť a zvyšuje dlhové zaťaženie domácností. Organizácia Positive Money Europe, ktorej cieľom je prehodnotiť peňažný systém tak, aby fungoval v prospech ľudí, komunít a planéty, bude naďalej presadzovať účinnejšie a spravodlivejšie cielené zásahy ECB a zabezpečí, aby mala vo svojom súbore nástrojov správne nástroje na boj proti inflácii bez zvyšovania tlaku na ľudí.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Z vesmírneho strediska Naro v južnej Kórei odštartovala vo štvrtok miestneho času nosná raketa Nuri známa aj pod označením KSLV-II. Na obežnú dráhu pri svojom štvrtom štarte úspešne vyniesla 13 satelitov. Informovali o tom správy Jonhap a AP.

20:29

Povodňová aktivita v povodí Hrona a Slatiny je v súčasnosti ustálená. Vodné toky kulminujú a situáciu majú vodohospodári nateraz pod kontrolou. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

20:27

Požiare vo vylúčených komunitách si tento rok vyžiadali už 11 obetí, z toho deväť detí. Upozornila na to mimovládna organizácia Človek v ohrození.

V tejto súvislosti adresovala otvorený list viacerým štátnym inštitúciám. V ňom konštatuje, že tragické udalosti už nemožno označovať za ojedinelé nešťastné náhody. Podľa mimovládky ide o prejav opakovaného zlyhávania preventívnych, sociálnych a ochranných mechanizmov štátu, ktorého primárnou povinnosťou je chrániť tých najzraniteľnejších.

Čítať viac | 18:55

Strana Motoristi sebe si podľa svojho predsedu Petra Macinku nie je vedomá žiadnych právnych dôvodov, pre ktoré by sa jej čestný prezident Filip Turek nemohol stať členom budúcej českej vlády. Právnymi dôvodmi svoj problém s vymenovaním Turka za ministra argumentoval český prezident Petr Pavel na stredajšej schôdzke s predsedom hnutia ANO Andrejom Babišom.

Macinka dodal, že on aj Turek sú pripravení prezidentovi čokoľvek objasniť. Povedal to v stredu po tom, ako ho Babiš informoval o priebehu rokovania s prezidentom.