Môj profil 
Predplatné
Myšlienka povojnového Marshallovho plánu pre Palestínčanov žijúcich v pásme Gazy, podobný plánu po druhej svetovej vojne v Európe, prvýkrát vznikol v Osle po podpísaní izraelsko-palestínskej mierovej dohody v roku 1993. Po dvoch intifádach, štyroch cykloch vojny a miliardách vyplytvaných eur sa investovanie do Gazy javí ako možné riešenie tohto dlho trpiaceho územia. Ale 25 rokoch od prvého návrhu sa zdá byť ešte menej pravdepodobné, že sa tak skutočne stane.
Len pred niekoľkými dňami zástupca Európskej únie uviedol na uzavretom zasadnutí v Izraeli: “Zabudnite na Marshallov plán pre Gazu: My, ani iní dôležití darcovia nebudeme vykonávať žiadnu ďalšiu zbytočnú investíciu pred skutočnou politickou dohodou v tomto regióne. Boli sme tam, urobili sme to a poučili sme sa. Už nikdy viac!”
Toto jednoznačné vyhlásenie prišlo v reakcii na nedávno zverejnené dokumenty rešpektovaného izraelského inštitútu National Security Studies, v ktorom bol navrhnutý “Marshallov plán” na záchranu pásma Gazy.
Yossi Beilin, jedna z hlavných postáv dohôd z Osla, povedal pre DWN, že termín Marshallov plán pre Gazu je len “zbožné úsilie Izraela”. Nikto nebude investovať do Gazy, kde žijú ľudia ako terče.
Tvrdé vyhlásenie vysokopostaveného európskeho predstaviteľa korešponduje s faktom, že miliardy zahraničnej pomoci investované do Gazy boli úplne zbytočné. Takmer nikdy neboli využívané v prospech obyvateľstva.
Peniaze sa stali obeťami korupcie vedenia Hamasu alebo boli použité na vybudovanie tunelov pre útok na Izrael alebo pre pravidelné vojny medzi Izraelom a Hamasom, čo viedlo k ďalšiemu masívnemu ničeniu pásma Gazy.
Peniaze, ktoré sa dostávajú do tejto bezodnej jamy, pochádzajú z rôznych zdrojov: od darcov z EÚ, UNWRA a ďalších medzinárodných inštitúcií, mimovládnych organizácií, arabských a európskych krajín. Podľa INSS členské štáty EÚ minú na palestínske obyvateľstvo v priemere jednu miliardu eur ročne. Palestínski ľudia však tieto peniaze reálne nevyužívajú. Okrem vládnych investícií existujú UNRWA, Európska komisia, Svetová banka, mimovládne organizácie a súkromné investície a krajiny mimo EÚ, ako napríklad Turecko. Nemecko je piatou najväčšou darcovskou krajinou, ktorá darovala takmer 55 miliónov dolárov iba v roku 2015. Celkový počet vládnych fondov UNWRA v tomto roku dosiahol takmer 1,5 miliardy dolárov.
Od polovice 1990 poskytla americká vláda Palestínčanom viac ako päť miliárd dolárov v rámci bilaterálnej hospodárskej pomoci. Pomoc sa dôkladne prehodnocuje, pretože sa Spojené štáty obávajú, že by mohla skončiť v rukách palestínskych teroristických skupín. Okrem priamej pomoci sú USA najväčším národným darcom organizácie UNRWA pre utečencov.
Presné údaje o všetkých daroch pre pásmo Gazy sa hľadajú len ťažko. Obrovské sumy sa strácajú, zatiaľ čo životné podmienky takmer dvoch miliónov Palestínčanov – oficiálnych príjemcov tejto pomoci – sa zhoršujú. Miliardy dolárov, ktoré platí Amerika alebo Európa na podporu demokracie v pásme Gazy, nedosiahli svoj cieľ. Zdá sa, že sa peniaze odparujú. Podľa správy, ktorú odhalil Európsky dvor audítorov v roku 2013, dve miliardy eur zaslané do Palestíny v rokoch 2008 až 2012 boli použité na korupciu, falšovanie informácií alebo nikdy nedosiahli stanovené ciele. Správa nebola nikdy dokončená.
Berúc do úvahy všetko toto, Marshallov plán pre Gazu zostáva abstraktným nápadom, ktorý je ďaleko od programu, ktorý sa dá implementovať. Politický výhľad nie je povzbudivý. Palestínčania odmietajú izraelský koncept “hospodárskeho mieru”, ktorý predchádza politickému mieru. Vysokopostavený hodnostár Palestíny nedávno povedal: “Izrael nám chce urobiť láskavosť spustením Marshallovho plánu. To nie je to, čo chceme. Môžeme to spraviť sami, ak nám Izrael umožní ťažiť zemný plyn, ktorý máme.”
