Milan Mazurek: Verím, že spravodlivosť zvíťazí. Nemôžu človeka odsúdiť na štyri roky väzenia za to, že niekomu finančne pomohol

Bratislava 4. júna 2020 (HSP/Foto:TASR-Dušan Hein)

Jedni ho považujú za najvýraznejšieho reprezentanta mladej generácie v Ľudovej strane Naše Slovensko, iní ho považujú za to najhoršie extrémistické zlo, ktoré je v slovenskom parlamente. Nazbieralo sa dosť veľa vecí, ku ktorým má čo povedať Milan Mazurek

Hlavné správy: Ste členom Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Tento výbor stále nemá zvoleného predsedu, keďže koalícia odmieta akceptovať za predsedu Ľuboša Blahu, na ktorom trvá Smer-SD. Ako teda tento výbor teraz funguje?

Mazurek: Pani podpredsedníčka Marcinková zastupuje pozíciu predsedu výboru, keďže ten nebol zvolený. De jure je stále podpredsedníčkou, čiže stále tu máme čosi ako výnimočný stav.

Hlavné správy: A ako sa vyvíja situácia ohľadne voľby predsedu výboru? Stále je tam rovnaká patová situácia?

Mazurek: Áno, stále je to rovnaké. Smeráci stále navrhujú Ľuboša Blahu a koaličníci ho stále odmietajú schváliť. Podobné to bolo aj v prípade Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, kam kandidoval náš predseda Marian Kotleba.

Hlavné správy: Ako sa to celé podľa vás skončí?

Mazurek: Ja sa obávam, že oni takto môžu fungovať aj štyri roky, v rámci tej demokracie, a tých transparentných konaní, čo sľubovali pred voľbami, a hlavne dodržiavania dohôd, ktoré hneď po voľbách porušili.

Hlavné správy: Dotkli sa podobné spôsoby aj ďalších vašich kandidátov?

Mazurek: Áno, okrem Mariana Kotlebu sa to dotklo aj mňa a Ondreja Ďuricu, my sme boli nominovaní do Rady Európy. Ja som kandidoval do Parlamentného zhromaždenia pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Ondrej Ďurica kandidoval do Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO. Na zahraničnom výbore o tom prebiehala diskusia a my dvaja sme boli vyškrtnutí ako neprijateľní kandidáti s tým, že vraj nemáme nárok na to, aby sme zastupovali Slovensko v zahraničí.

Hlavné správy: Na poslednom zasadnutí ľudskoprávneho výboru prezentoval predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ján Pálffy správu o činnosti ÚPN. Okrem iného spomenul, že sa zmenili stanovy, keď štatutárom už nebude jednotlivec, ale celá správna rada. Myslíte, že sa tým zmenia pomery v tej inštitúcii?

Mazurek: To sa schvaľovalo ešte v minulom volebnom období. Nie je to síce najšťastnejší krok, ale z môjho pohľadu bol nevyhnutný, lebo to, čo tam predvádzal bývalý predseda správnej rady a bývalý štatutár Ondrej Krajniak, to bolo jednoducho neprijateľné a vzhľadom na jeho funkčné obdobie nebola iná možnosť, ako tieto veci napraviť.

Hlavné správy: Myslíte si teda, že je to krok dobrým smerom?

Mazurek: Je to iste krok k určitej transparentnosti, pretože tie veci, ktoré sa tam pred časom diali, to nemalo nič spoločné so slobodnou prácou tej inštitúcie. To bolo obdobie, keď vtedajší šéf  Ondrej Krajniak vyhodil, podľa môjho názoru svojvoľne, historika Martina Lacka, za to, že viedol historický výskum, ktorý sa im nepáčil. Tu nie je reč o tom, že by si Lacko niečo vymýšľal: on normálne hľadal v archívoch informácie, tie potom spracovával a vydával ako publikácie. A im sa to jednoducho nepáčilo, pretože nedochádzal k takým záverom, aké si priali určité vyvolené skupiny historikov.

Hlavné správy: Demokratický, konsenzuálny prístup je namieste v inštitúciách, ktorých úlohou je jednoznačne dospieť k záveru a podľa neho konať. Ale v prípade vedeckej inštitúcie by malo byť nielen povolené, ale priam žiaduce, aby výskumníci mali slobodu bádania, a aj slobodu prezentovania výsledkov, ktoré môžu byť aj protirečivé. Je z tohto hľadiska správne, ak tam teraz bude o všetkom rozhodovať správna rada väčšinovo?

Mazurek: V prípade tejto inštitúcie by to bolo zložité v každom prípade. Jedným z členov správnej rady je napríklad súdny znalec, ktorý vystupoval v prípade Mariana Kotlebu, Matej Medvecký. A ktorého, mimochodom, nominoval priamo osobne Robert Fico ako poslanec Národnej rady. A s ľuďmi, ktorí majú takéto názory, ktorí v nejakých číslach vidia napojenie na americký Ku-klux-klan a podobné veci, dá sa od nich očakávať nejaký seriózny historický výskum? To sú fanatici.

Hlavné správy: Vaše meno sa teraz spomínalo v súvislosti s odchodom poslancov zo strany KDŽP, pánov Tarabu a Kuffovcov, z poslaneckého klubu ĽSNS. Poslanec Taraba zdôvodnil ich rozhodnutie vašou, podľa nich neprimeranou kritikou ich konania.

Mazurek: Myslím si, že išlo o zámienku na to, aby mohli odísť z klubu. Nepovažujem totiž za adekvátne, aby sa inteligentný a vzdelaný človek ako Tomáš Taraba rozhodol pre takúto naozaj malichernosť, pre nejakú kritiku, odísť z poslaneckého klubu. Teraz najnovšie to už dokonca zdôvodňujú aj tým, že predsedníctvo KDŽP hlasovalo za to, aby vystúpili z nášho poslaneckého klubu.

Jedným z dôvodov malo byť aj to, že im prekážalo, že Milan Uhrík debatoval s českým vydavateľom kníh Pavlom Kamasom v relácii Kulturblogu. Ale predsa, ak niekto s niekým debatuje, to ešte neznamená, že s ním musí automaticky súhlasiť. Ísť s niekým do debaty, to by predsa malo byť niečo úplne legitímne a normálne. Ale oni z toho vyvodili záver, že to malo byť prihlásenie k nejakému neonacizmu, či čo. To považujem za absolútne neprijateľné a scestné.

Hlavné správy: Čo myslíte, ako dopadne súd s vaším predsedom ohľadne tých šekov?

Mazurek: Ja verím tomu, že spravodlivosť zvíťazí. Nemôžem veriť tomu, že bude odsúdený na štyri roky väzenia za to, že niekomu finančne pomohol. To je šialenstvo, keď sa nad tým človek zamyslí.

Hlavné správy: Povedzte, úprimne, ako to naozaj je s tými číslami? Je to iba nejaká náhoda, alebo naozaj niečo symbolizujú?

Mazurek: Ja si počkám na výsledok súdu, ktorý teraz prebieha, počkám si na to, ako jednotlivé strany sporu obhája svoje stanoviská, ale pre mňa nikdy nebude existovať niečo také, že nejaké číslo je nejaký symbol, z ktorého by sa malo niečo vyvodzovať. Predstavte si, že by mi teraz dali na kolaudovaný dom číslo 1488. Niekto povie, že je to náhoda a niekto povie, že som si to číslo vybral naschvál, a ja sa mám obhajovať kvôli tomu, že v tom má byť nejaký symbol? Pre mňa tieto symboly v podstate začali existovať, až keď to vytiahli médiá, pretože dovtedy som netušil, že konkrétne čísla môžu znamenať nejaké veci.

A celkovo, ani tie ich zdôvodnenia nedávajú logiku: hovoria o čísle 14, o čísle 88, ale tam je číslo 1488. Hovoria o tom, že dokonca číslo 777 má znamenať nejaké hákové kríže, a to už je vyvodzovanie takých neuveriteľných konšpirácií, že človeku sa nad tým zastavuje rozum. A dokonca aj v čísle 2028, ktoré bolo mimochodom priamo v cenníku centra, ktoré poskytovalo tým ľuďom rehabilitačné procedúry, oni vidia nejaké symboly. To je potom ťažké sa s takými ľuďmi rozprávať.

Hlavné správy: Pred niekoľkými dňami komando NAKA prepadlo dom 74-ročného docenta Jána Dudáša za list šéfovi múzea holokaustu v Seredi, v ktorom píše o svojich zisteniach pri skúmaní historických prameňov, v dôsledku čoho voči nemu vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci „zločinu výroby extrémistického materiálu“. Čo si vy myslíte o takýchto akciách?

Mazurek: Ja som o tom natočil a zverejnil aj video. Toto je niečo neuveriteľné, to sa už vraciame do 50. rokov, do najhlbšej totality: aby osemčlenné komando NAKA robilo domovú prehliadku 74-ročnému docentovi z technickej univerzity, to je niečo, čo by si možno pred desiatimi rokmi nikto nevedel ani predstaviť.

Dnes už nie je ohrozená len politická sloboda tým, že prenasledujú politických oponentov, ako napríklad mňa, ale tu už sa hrá aj o likvidáciu akademickej slobody. A keď zlikvidujú možnosť slobodného akademického bádania, tak potom čo ešte zostane z demokratického štátu? Toto oni teraz aktuálne robia.

Ivan Lehotský