Môj profil 
Predplatné
Svoju silu vníma Mikloško v tom, že vychádza s ľuďmi z kresťanského aj sekulárneho prostredia. “Som z kresťanského prostredia, ale vždy som hľadal kontakt s okolitými zoskupeniami a vždy som ho nachádzal. Chcem týchto ľudí spájať a všetky svoje sily vniesť do boja za slušné Slovensko. Chcem vniesť pokoj do rozhádanej koalície a opozície,” priblížil.
Súťaž o to, ktorý prezidentský kandidát by mal podporiť ktorého, bola podľa Mikloška zatiaľ len fiktívna, pretože prieskumy nepracovali s reálnymi kandidátmi. Vie si naopak predstaviť, že by iný kandidát pri jeho životných a politických skúsenostiach podporil jeho. Hovorí však, že svoj život neráta na víťazstvá a prehry, ale je to kontinuálny zápas.
V kampani sa spolieha na svojich priateľov. “S najväčšou pravdepodobnosťou nebudem mať billboardy, ale chcem prísť s istou formou oslovenia verejnosti. Budem sa stretávať s ľuďmi a so skupinami ľudí, v ktorých som sa pohyboval vždy. A cez týchto ľudí by som chcel osloviť aj ďalších,” uviedol Mikloško. Spolieha sa tiež na televízne a rozhlasové diskusie.
Prezidentské voľby budú v sobotu 16. marca, prípadné druhé kolo 30. marca. Návrhy kandidátov je možné doručovať do 31. januára 2019 do polnoci.
František Mikloško sa narodil 2. júna 1947 v Nitre, kde v roku 1966 ukončil Strednú priemyselnú školu stavebnú. V roku 1971 absolvoval v Bratislave Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského, odbor matematika. V rokoch 1971 – 1983 pracoval v Ústave technickej kybernetiky SAV v Bratislave. V rokoch 1983 – 1989 striedavo pracoval ako robotník alebo nepracoval.
Od svojich vysokoškolských štúdií až do Nežnej revolúcie sa angažoval v tzv. tajnej cirkvi. Pracoval medzi vysokoškolskou mládežou, podieľal sa na tvorbe samizdatov, bol jedným zo zvolávateľov Sviečkovej manifestácie 25. marca 1988 v Bratislave.
V novembri 1989 sa stal členom Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu (VPN). Za toto hnutie kandidoval vo voľbách 1990 do Slovenskej národnej rady (SNR). V rokoch 1990 – 2010 bol poslancom SNR, resp. Národnej rady SR (NR SR). V rokoch 1990 až 1992 bol predsedom SNR za Verejnosť proti násiliu, v rokoch 1992 – 2008 bol poslancom za Kresťanskodemokratické hnutie, 2008 – 2010 za Konzervatívnych demokratov Slovenska. V rokoch 2004 a 2009 neúspešne kandidoval v priamych voľbách za prezidenta SR.
V roku 2001 mu spolu s Gabrielou Smolíkovou a Petrom Smolíkom udelili Cenu Dominika Tatarku za dielo: Zločiny komunizmu na Slovensku 1948-1989. V roku 2005 získal stredoeurópsku Cenu sv. Vojtecha. V roku 2012 mu udelili štátne vyznamenanie arménskeho Národného zhromaždenia „Medaila cti“. V novembri 2018 mu Trnavská univerzita udelila titul Doctor honoris causa (Dr. h. c.). Od marca 2017 je členom Redakčnej rady Encyclopaedia Beliana.
Doteraz mu vyšli tieto knihy: Nebudete ich môcť rozvrátiť (Z osudov katolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1943 – 1989), Čas stretnutí (Reflexie o ponovembrovej dobe), Desať spravodlivých (Ľudia, knihy, dokumenty 1985 – 2010), Znamenia čias (Slovenské súradnice 1982 – 2012), Kniha rozhovorov: Ján Štrasser: František Mikloško (Rozhovory o dobe a ľuďoch.
Od roku 2010 je na dôchodku, venuje sa publicistike, vystupuje na konferenciách, navštevuje školy, kde sa zúčastňuje na diskusiách so študentmi. Je ženatý s Janou Mikloškovou, rodenou Sasínovou, žije v Bratislave.
