Brusel 27. septembra 2023 (HSP/The European Conservative/Foto:Screenshot)
V celej Európe rastie napätie, pretože krajiny sa rozhodli obnoviť hraničné kontroly, píše Zoltán Kottász pre The European Conservative. Čoraz viac politických síl v Európe žiada obnovenie dočasných hraničných kontrol v rámci schengenského priestoru, keďže členské krajiny sa snažia vyrovnať s nelegálnymi migrantmi, ktorí prichádzajú do Európy cez Taliansko a Balkán
Nemecko zvažuje zavedenie krátkodobých hraničných kontrol s Poľskom a Českou republikou, Rakúsko plánuje urobiť to isté na svojich hraniciach s Talianskom a poľská vláda v pondelok 25. septembra oznámila, že zavedie kontroly vozidiel prichádzajúcich zo Slovenska. Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová pre nemecké noviny Welt am Sonntag uviedla, že zavedenie dočasných policajných kontrol na hraničných priechodoch by Nemecku pomohlo zabrániť obchodovaniu s ľuďmi.
Nemecké orgány zaznamenali za prvých osem mesiacov tohto roka 71 000 nelegálnych prekročení hraníc, čo znamená, že tohtoročné čísla určite prekonajú minuloročné, keďže za celý rok 2022 bolo zaznamenaných 92 000 takýchto prekročení. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka došlo v Nemecku od januára do augusta aj k 77 % nárastu počtu podaných žiadostí o azyl. Rakúsku sa medzitým podarilo znížiť počet žiadateľov o azyl zo 112 000 v minulom roku na 35 000 v prvých dvoch tretinách tohto roka, pričom ministerstvo vnútra ako faktory uvádza prísnejšie hraničné kontroly a prísnejšiu vízovú politiku zavedenú Srbskom.
Nemecko má v súčasnosti zavedené dočasné kontroly na hraniciach s Rakúskom a Rakúsko na hraniciach s Maďarskom a Slovinskom. Tieto kontroly sú v platnosti od začiatku európskej migračnej krízy v roku 2015. Hoci ľudia môžu v rámci schengenského priestoru, ktorý tvorí 23 členských štátov EÚ a Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko, cestovať voľne, krajiny môžu v prípade vážneho ohrozenia bezpečnosti dočasne obnoviť hraničné kontroly na svojich vnútorných hraniciach. Okrem Rakúska a Nemecka majú od roku 2015-16 dočasné hraničné kontroly zavedené aj Dánsko, Francúzsko a Švédsko. Podľa internetovej stránky Európskej komisie Dánsko uvádza “hrozbu islamistického terorizmu, organizovaný zločin, pašovanie, ruskú inváziu na Ukrajinu, nelegálnu migráciu” ako dôvody na zachovanie kontrol na svojich hraniciach s Nemeckom; Švédsko tiež poukazuje na hrozbu islamistického terorizmu, aby malo kontroly na všetkých svojich vnútorných hraniciach; Francúzsko uvádza “teroristické hrozby” a “nárast nelegálnych vstupov na vonkajších hraniciach” Schengenu. Hraničné kontroly v praxi znamenajú, že pri prekračovaní jednej z týchto hraníc po ceste sa často tvoria dlhé rady, pretože polícia zastavuje vozidlá na náhodné kontroly. Nórsko medzitým v dôsledku vojny na Ukrajine a západných sankcií voči Rusku vykonáva kontroly vo svojich prístavoch, ktoré majú trajektové spojenie so schengenským priestorom.
Rakúsko, Francúzsko a Švajčiarsko v uplynulých týždňoch oznámili, že posilnia svoje hranice s cieľom obmedziť migráciu, keďže taliansky ostrov Lampedusa zaplavujú tisíce afrických migrantov. Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin kategoricky vyhlásil, že Francúzsko neprijme žiadnych migrantov z Lampedusy, nemecké ministerstvo vnútra uviedlo, že tiež prestane prijímať migrantov z Talianska, a Taliansko prisľúbilo, že Rakúsko postaví pred Európsky súdny dvor za jeho rozhodnutie obnoviť hraničné kontroly.
Na trase cez centrálne Stredozemné more došlo k obrovskému nárastu počtu nelegálnych migrantov, pričom počet nelegálnych prechodov sa takmer zdvojnásobil. Podľa najnovších údajov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž Frontex sa za prvých osem mesiacov tohto roka cez túto trasu dostalo do Európy viac ako 114 000 ľudí – väčšinou štátnych príslušníkov Pobrežia Slonoviny, Tuniska a Guiney, čo predstavuje 96 % nárast v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Počet odhalených prípadov nelegálneho prekročenia hraníc na všetkých vonkajších hraniciach EÚ vzrástol o 18 % na viac ako 232 000, čo je najvyšší celkový počet za obdobie január – august od roku 2016.
Migračná kríza vyvoláva napätie v celej Európe a čoraz častejšie sa objavujú výzvy na sprísnenie hraničných kontrol. Bývalý slovenský premiér Robert Fico – ktorého strana Smer podľa očakávaní zvíťazí v sobotňajších parlamentných voľbách – vyzval svoju vládu, aby začala kontroly na hraniciach s Maďarskom. “Je to zásadný krok, ktorý musíme urobiť. Pokiaľ nezačneme zastavovať prílev nelegálnych migrantov na slovenské územie, nebudeme schopní vyriešiť situáciu vo vnútri Slovenska,” povedal nedávno v čase, keď sa počet zadržaných nelegálnych migrantov oproti minulému roku deväťnásobne zvýšil a v tomto roku ich bolo už viac ako 27 000. Slovinská konzervatívna opozičná strana SDS tiež pokarhala vládu v Ľubľane za jej “neprípustnú politiku otvorených dverí pre migrantov” a požaduje, aby bola na hranice nasadená armáda. Do konca júla slovinská polícia zaznamenala takmer 26 900 nelegálnych prekročení hraníc, čo je výrazný nárast oproti 10 100 v rovnakom období minulého roka, uvádza EurActiv.
Vytvorenie schengenského priestoru bolo jedným z najdôležitejších úspechov Európskej únie, napriek tomu migračné vlny a teroristické hrozby pochopiteľne znepokojujú členské štáty, ktoré uplatňujú svoje práva ako suverénne krajiny. Ľavicovo-liberálna väčšina v Európskom parlamente by im však tieto práva vzala. Výbor EP pre občianske slobody hlasoval za prijatie návrhu, ktorý by členským štátom sťažil vykonávanie hraničných kontrol.