“Musíme vytvoriť systém flexibilnej solidarity,” povedala Merkelová podľa nemeckého magazínu Der Spiegel, čím myslela termín používaný maďarským premiérom Viktorom Orbánom a krajinami V4 o ich predstave európskej migrantskej politiky.
Merkelová teda pripúšťa, že tie krajiny, ktoré nechcú prijať utečencov, mohli by mať možnosť odmietnuť ich náhradou za peňažnú kompenzáciu, prípadne inými formami.
Týmto svoje uznesenie z roku 2015 o presídlení 160-tisíc migrantov do členských krajín EÚ považuje za neúspech vyjadrením, že nedokázala presadiť svoje základné požiadavky na reformu európskych azylových zákonov.
“To je niečo, čo musím spätne priznať,” dodala.
O dočasných kvótach rozhodli ministri vnútra EÚ v septembri 2015. Proti hlasovalo Česko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko, zdržalo sa Fínsko. Rozhodnutie neskôr na Súdnom dvore EÚ napadlo Slovensko a Maďarsko, so svojou žalobou však neuspeli.
Členské krajiny EÚ sa však na azylovej reforme stále nedohodli práve pre odpor časti krajín k zavedeniu povinných kvót na prerozdeľovanie utečencov, najmä v čase migračných kríz.
Podľa správy Radio Praha, český premiér Andrej Babiš považuje koniec kvót EÚ na premiestnenie migrantov a retrospektívne kritický Merkelovej postoj k nim za “úspech českej diplomacie”, v reakcii na správu magazínu Der Spiegel. V rozhovore pre tlačovú agentúru ČTK dodal, že jeho krajina sa už teraz podieľa na riešení krízy utečencov.