Štrasburg 7. októbra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Michael Probst)

Európou podľa Hollanda otriasa ďalšia kríza, ktorá predstavuje ďalšie výzvy

Po 26 rokoch dnes na pôde Európskeho parlamentu (EP) opäť vystúpili najvyšší lídri Francúzska a Nemecka. Predseda EP Martin Schulz nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda privítal v Štrasburgu, ktorý, ako pripomenul, symbolizuje zmierenie medzi Francúzskom a Nemeckom a bez tohto zmierenia by nebolo možné hovoriť o európskej jednote.

„Za posledné desaťročia sa často potvrdilo, že ak nemecko-francúzska spolupráca nefunguje, tak tým trpí celá Európa,“ konštatoval Schulz.

Francúzsky prezident na úvod pripomenul, že pred 26 rokmi na tomto istom mieste rečnili Helmut Kohl a Francois Mitterand. Tí po páde Berlínskeho múru hovorili o „vetre nádejí“, ktorý búra múry, prináša slobodu a emancipáciu národov. Dodal, že obaja politici boli presvedčení, že Európa môže prijať do svojich radov obyvateľov „východného bloku“, a na základe tejto nádeje vznikla zjednotená Európa, ktorá umožnila vznik spoločného trhu a spoločnej meny.

„Dnes, po 26 rokoch, sa na vás Merkelová a ja obraciame aj preto, že Európou otriasa nová kríza, ktorá pre nás predstavuje nové výzvy,“ uviedol Hollande. Dodal, že EÚ už roky zmietajú krízy, pričom sme dokázali zvládnuť finančnú a dlhovú krízu, bojujeme so sociálnou krízou v podobe vysokej nezamestnanosti mladých a teraz musíme čeliť humanitárnej kríze spojenej s migrantmi.

Holladne priznal, že každá kríza so sebou prináša strach, dodal však, že so strachom treba žiť a netreba sa ním nechať ovládať. „Nemôžeme sa ukryť pred tým, čo sa deje vo svete,“ upozornil. Podľa neho chce EÚ chrániť svojich občanov, ale zároveň sa aj držať hodnôt, ktoré viedli k zjednoteniu kontinentu.

Zdôraznil, že solidaritu ako našu základnú hodnotu musíme prejavovať aj voči utečencom, voči africkým a blízkovýchodným drámam, voči európskym štátom z prvej línie utečeneckého náporu a je tu aj solidarita k susedným krajinám únie, ktoré prijímajú utečencov vo veľkom.

Upozornil, že v kontexte týchto udalostí sa Európa rozhodla zachraňovať životy, hoci EÚ dlho trvalo, kým pochopila, že udalosti na severe Afriky a na Blízkom východe majú priamy vplyv na Európu. EÚ sa podľa jeho slov zorganizovala až v núdzovej situácii, chce pomáhať trpiacim, ale chce aj vracať tých, ktorí nemajú nárok na právnu ochranu. Spomenul, že Grécko a Taliansko nemôžu samy túto krízu riešiť, treba im pomôcť, podobne ako aj iným krajinám v našom susedstve, kde Hollande ocenil začiatok užšej spolupráce s Tureckom. To všetko je však iba začiatok procesu, ktorý budeme musieť dokončiť.

Hollande zdôraznil, že spolu s Merkelovou vníma ako prínos celej EÚ, že prispeli k Minským dohodám, ktoré zabránili rozpútaniu ďalšieho veľkého konfliktu na prahu Európy a viedli k prímeriu na východe Ukrajiny a odkladu sporných volieb v separatistických oblastiach.

Spomenul Sýriu, kde EÚ spolu s medzinárodnou spoločnosťou musí prispieť k vybudovaniu novej politickej budúcnosti krajiny bez režimu Bašára Asada a bez džihádistov z Islamského štátu (IS), ktorí popierajú všetky hodnoty, na ktorých stojí EÚ.

Hollande citoval Mitterandove slová spred 26 rokov, že „nacionalizmus je vojna“, ktoré použil v tom duchu, že pri súčasnej migračnej kríze musia štáty EÚ konať spoločne, aj keď dochádza k sporom medzi národnými záujmami a európskymi záujmami. Ak krajiny nebudú spolupracovať, neznamená to stagnáciu, ale cúvanie a možný koniec európskeho projektu s návratom k národným hraniciam, koniec spoločnej meny a schengenského priestoru.

Merkelová rovnako s odkazom na posolstvo Kohla a Mitteranda uviedla, že sa „môžeme pyšne obzrieť dozadu“, avšak upozornila, že aj keď sa nám dnes zdá zjednotená Európa ako samozrejmosť, to všetko si vyžiadalo veľa úsilia. Podľa jej slov staršie členské štáty EÚ boli skeptické voči novým krajinám, voči voľnému pohybu miliónov ich obyvateľov, báli sa o svoju prácu, pričom dnes môžeme konštatovať, že toto úsilie malo zmysel pre všetkých, viedlo k väčšej slobode a rozmanitosti a EÚ neoslabilo, ale obohatilo a posilnilo.

„Poučili sme sa z vlastných dejín, pomohla nám vlastnosť zvaná tolerancia. Keď sme dostatočne zomknutí a odvážni, dokážeme veľké veci,“ uviedla Merkelová na pôde EP. Dodala, že Európania zvládli doterajšie hospodárske a finančné krízy, z ktorých vyšli posilnení, dnes však stoja pred ďalšou zaťažkávacou skúškou veľkého rozsahu – pred migračnou krízou.

Merkelová priznala, že EÚ nedokázala zmeniť situáciu v Sýrii, nezabránila vzniku IS a nezabezpečila stabilitu Sýrie, aj preto je európskou a globálnou potrebou tieto ciele naplniť. Veľký počet utečencov podľa jej slov mení program rokovaní Európanov a núti ich udržať svoje hodnotové rozmery.

Upozornila, že EÚ musí pomáhať svojim susedným krajinám, aby zvládla utečeneckú krízu. Ocenila úsilie Turecka v tomto smere, spoločný boj proti prevádzačom ľudí, ale aj medzinárodné úsilie vytvoriť stabilnú vládu v Líbyi. To všetko sa však podľa nej nedá robiť na národnej úrovni.

„Ak zavrieme hranice a odrežeme sa, neposlúži to nikomu. Ani nám v Európe. Uzatváranie sa je ilúzia v čase internetu a viedlo by to k ďalším a horším problémom,“ konštatovala kancelárka. Vyzvala na spoločné zvládnutie integrácie utečencov, ktorí sa však podľa jej slov tiež musia integrovať do našej spoločnosti, rešpektovať a dodržiavať pravidlá, ktoré v našom priestore platia pre všetkých.

Aj španielsky kráľ vyzval na veľkorysé riešenie utečeneckej krízy

Ma pôde Európskeho parlamentu vystúpil aj španielsky kráľ Filip VI., ktorý vo svojom tiež prejave vyzval Európsku úniu, aby riešila súčasnú utečeneckú krízu s „veľkorysosťou, solidaritou a zodpovednosťou“.

Španielsky monarcha, ktorý zákonodarný zbor EÚ navštívil už druhýkrát od svojej korunovácie v júni 2014, v prejave pred europoslancami zdôraznil utrpenie tých, ktorí prichádzajú do Európy a ktorí „utekajú pred násilím a fanatizmom“.

„Sú státisíce utečencov, ktorí utekajú za nádejou a pozerajú sa na EÚ ako na priestor mieru, prosperity a spravodlivosti,“ povedal Filip VI. A dodal, že Európania nemôžu ignorovať tento pohyb.

Španielsky kráľ ocenil postoj Európskeho parlamentu, ktorý ponúka silný impulz pre európsku integráciu, a vyzval všetkých, že „poďme veriť v Európu, poďme veriť sami sebe“.

Poznamenal, že europarlament sa môže spoľahnúť na lojálne a zodpovedné Španielsko v rámci európskeho projektu, na jednotu Španielska, ktoré je hrdé na svoju rozmanitosť, a na solidárne Španielsko, ktoré rešpektuje zásady právneho štátu.

Kráľ Filip VI. navštívil EP po prvý raz vlani v apríli. Jeho otec, bývalý kráľ Juan Carlos I. počas výkonu svojej funkcie navštívil EP dvakrát – v roku 1986 mesiac po tom, ako sa Španielsko pripojilo k Európskym spoločenstvám, a neskôr v roku 1989.