Tento vývoj komplikuje rozprávanie o tom, že vláda dolára je stabilná, pretože je to jednooký peniaz v krajine slepých individuálnych konkurentov, ako sú euro, jen a jüan. Ako povedal jeden ekonóm, “Európa je múzeum, Japonsko je domov dôchodcov a Čína je väzenie”. Nemýli sa. Ale mena vydávaná krajinami BRICS by bola iná. Bola by to ako nová únia vzostupných nespokojencov, ktorí teraz na stupnici HDP spoločne prevyšujú nielen vládnuceho hegemóna, Spojené štáty, ale aj celú váhovú kategóriu G-7 dokopy.

Zahraničné vlády, ktoré sa chcú oslobodiť od závislosti od amerického dolára, nie sú ničím novým. Šumy v zahraničných hlavných mestách o túžbe zvrhnúť dolár sa objavujú na titulných stránkach novín už od 60. rokov minulého storočia. Tieto reči sa však zatiaľ nepremenili na výsledky. Podľa jedného z meraní sa dolár v súčasnosti používa v 84,3 % cezhraničného obchodu v porovnaní s iba 4,5 % čínskeho jüanu.

Napriek tomu, prinajmenšom na základe ekonomiky, sú vyhliadky na úspech meny vydávanej krajinami BRICS nové. Nech sú jej plány akokoľvek rané a nech zostáva mnoho praktických otázok nezodpovedaných, takáto mena by skutočne mohla vytlačiť americký dolár z pozície rezervnej meny členov BRICS. Na rozdiel od konkurentov navrhovaných v minulosti, ako napríklad digitálny jüan, má táto hypotetická mena skutočne potenciál uzurpovať alebo aspoň otriasť miestom dolára na tróne.

Nazvime túto hypotetickú menu bric.

Ak by krajiny BRICS používali v medzinárodnom obchode len bric, odstránili by prekážku, ktorá teraz bráni ich snahám o vymanenie sa z hegemónie dolára. Tieto snahy majú teraz často podobu bilaterálnych dohôd o denominácii obchodu v iných ako dolárových menách, ako je napríklad jüan, ktorý je teraz hlavnou menou obchodu medzi Čínou a Ruskom. Prekážka? Rusko nie je ochotné získavať zvyšok svojho dovozu z Číny. Po bilaterálnych transakciách medzi oboma krajinami má teda Rusko tendenciu zaparkovať výnosy v aktívach denominovaných v dolároch, aby si mohlo kúpiť zvyšok svojho dovozu zo zvyšku sveta, ktorý na obchodovanie stále používa dolár.

Ak by však Čína a Rusko používali na obchodovanie len brics, Rusko by nemalo potrebu parkovať výnosy z bilaterálneho obchodu v dolároch. Koniec koncov, Rusko by na nákup zvyšku svojho dovozu nepoužívalo doláre, ale brics. Nastupuje konečne de-dolarizácia.

Je reálne predstaviť si, že by krajiny BRICS používali na obchodovanie len brics? Áno.

Na začiatok by mohli sami financovať všetky svoje dovozné účty. V roku 2022 dosiahli krajiny BRICS ako celok obchodný prebytok, známy aj ako prebytok platobnej bilancie, vo výške 387 miliárd USD – najmä vďaka Číne.

Štáty BRICS by boli tiež pripravené dosiahnuť úroveň sebestačnosti v medzinárodnom obchode, ktorá sa ostatným svetovým menovým úniám vyhla. Keďže menová únia BRICS – na rozdiel od všetkých predošlých – by nebola medzi krajinami spojenými spoločnými územnými hranicami, jej členovia by pravdepodobne boli schopní vyrábať širší sortiment tovarov ako ktorákoľvek existujúca menová únia. Je to artefakt geografickej rozmanitosti, ktorý otvára priestor pre určitý stupeň sebestačnosti, ktorý sa bolestne vyhýbal menovým úniám definovaným geografickou koncentráciou, ako je eurozóna, v ktorej v roku 2022 vznikol obchodný deficit vo výške 476 miliárd USD.

Štáty BRICS by však ani nemuseli obchodovať len medzi sebou. Keďže každý člen zoskupenia BRICS je vo svojom regióne ekonomicky ťažkou váhou, krajiny na celom svete by pravdepodobne boli ochotné obchodovať v rámci brics. Ak by sa Thajsko cítilo nútené využiť Brics na obchodovanie s Čínou, brazílski dovozcovia by mohli naďalej nakupovať krevety od thajských vývozcov, čím by sa thajské krevety dostali na brazílsky jedálny lístok. Tovar vyrobený v jednej krajine môže tiež obchádzať obchodné obmedzenia medzi dvoma krajinami tým, že sa vyvezie do tretej krajiny a potom sa z nej opätovne vyvezie. To je často dôsledkom nových obchodných obmedzení, ako sú clá. Ak by Spojené štáty bojkotovali bilaterálny obchod s Čínou namiesto obchodu s tehličkami, ich deti by sa mohli naďalej hrať s hračkami vyrobenými v Číne, ktoré sa stali vývozom do krajín ako Vietnam a potom vývozom do Spojených štátov.

Predobraz niečoho ako absolútne najhoršieho scenára, ktorý by mohol postihnúť spotrebiteľov v krajinách BRICS, ak by ich vlády prijali obchodné podmienky typu “bric or bust”, prichádza z dnešného Ruska. Americké a európske vlády uprednostnili hospodársku izoláciu Ruska. Napriek tomu do Ruska naďalej prúdi určitý americký a európsky tovar. Náklady pre spotrebiteľov sú reálne, ale nie katastrofálne. Keďže predstavitelia krajín BRICS čoraz dôraznejšie vyjadrujú svoju túžbu po de-dolarizácii, pričom dnešné Rusko je hornou hranicou toho, ako zle by to mohlo dopadnúť, kompromis medzi rizikom a výnosom de-dolarizácie bude vyzerať čoraz atraktívnejšie.

Na vytlačenie dolára ako rezervnej meny medzi krajinami BRICS by brics potreboval aj bezpečné aktíva, v ktorých by mohol parkovať, keď sa nepoužíva na obchodovanie. Je reálne si predstaviť, že by ich brics našla? Áno.

Na začiatok, keďže krajiny BRICS vykazujú prebytok obchodnej a platobnej bilancie, brics by vôbec nemusela prilákať zahraničné peniaze. Vlády krajín BRICS by mohli použiť určitú kombináciu mrkvy a palice, aby prinútili vlastné domácnosti a firmy kupovať aktíva brics za svoje úspory a účinne tak donútiť a dotovať trh k existencii.

Aktíva denominované v brics by však v skutočnosti mali vlastnosti, ktoré by ich pravdepodobne urobili neobyčajne atraktívnymi pre zahraničných investorov. Medzi hlavné nevýhody zlata ako triedy aktív pre globálnych investorov patrí to, že napriek svojej hodnote znižujúcej riziko ako diverzifikátora sa neúročí. Keďže krajiny BRICS údajne plánujú podporiť svoju novú menu zlatom a inými kovmi s vnútornou hodnotou, ako sú kovy vzácnych zemín, úročené aktíva denominované v tehličkách by sa podobali úročenému zlatu. To je nezvyčajná vlastnosť. Práve vďaka nej by sa aktíva denominované v brics mohli stať atraktívnymi pre investorov, ktorí chcú mať úročenú vlastnosť dlhopisov aj diverzifikačné vlastnosti zlata.

Iste, aby brics dlhopisy jednoducho fungovali ako úročená verzia zlata, museli by byť vnímané ako dlhopisy s relatívne nízkym rizikom zlyhania. A dlh dokonca aj suverénnych vlád krajín BRIC má netriviálne riziko zlyhania. Tieto riziká by sa však dali zmierniť. Emitenti dlhu denominovaného v BRIC by mohli skrátiť splatnosť dlhu, aby znížili jeho rizikovosť. Investori by mohli veriť vláde v Juhoafrickej republike, že splatí “o 30 rokov”, keď časovou jednotkou sú dni, ale nie roky. Ceny by tiež mohli investorom jednoducho kompenzovať toto riziko. Ak by účastníci trhu požadovali vyššie výnosy za nákup brics aktív, pravdepodobne by ich mohli získať. To preto, že vlády krajín BRICS by boli ochotné platiť za životaschopnosť brics.

Aby sme boli spravodliví, brics by vyvolal množstvo pálčivých praktických problémov. Ak by sa brics používala predovšetkým na medzinárodný obchod, a nie na domáci obeh v rámci jednej krajiny, skomplikovala by prácu národných centrálnych bankárov v krajinách BRICS. Vytvorenie nadnárodnej centrálnej banky, akou je Európska centrálna banka, ktorá by spravovala brics, by tiež vyžadovalo veľa práce. Sú to výzvy – ale nie nevyhnutne neprekonateľné.

Geopolitika medzi členmi BRICS je tiež tŕnistá. Mena BRICS by však predstavovala spoluprácu v presne vymedzenej oblasti, kde sa záujmy zhodujú. Krajiny ako India a Čína môžu mať vzájomne protichodné bezpečnostné záujmy. India a Čína však majú spoločný záujem na de-dolarizácii. A môžu spolupracovať na spoločných záujmoch a zároveň si konkurovať v iných.

Brics by doláru ani tak nestrhol korunu z hlavy, ako skôr zmenšil veľkosť územia v jeho doméne. Aj keby sa BRICS de-dolarizoval, veľká časť sveta by stále používala doláre a globálny menový poriadok by sa stal viac multipolárnym ako unipolárnym, uzatvára Joseph W. Sullivan pre Foreign Policy.