Keďže na povrchu tejto planéty je príliš teplo, vedci nepredpokladajú, že by na nej existoval život v takej forme ako ho poznáme na Zemi. Jej veľkosť prekvapila aj tím astronómov pod vedením Xaviera Dumusquea z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics (CfA). Podľa ich doterajších poznatkov planéty od určitej veľkosti sú tzv. plynnými obrami.
Názov dostala podľa vesmírneho teleskopu Kepler. Jej priemer je dva až trikrát väčší ako má Zem. V prepočte takmer 29 000 kilometrov. Zaujímavé tiež je, že počas svojho vývoja nestratila pôvodnú atmosféru. Astronómovia sa domnievajú, že sa tak stalo aj preto lebo je natoľko masívna, že jej to umožnilo uchovanie atmosféry.
Ako je možné, že táto planéta vznikla je pre vedcov záhadou. Keďže jej vek určili na 11 miliárd rokov vznikla podľa nich len tri miliardy rokov potom, čo došlo k tzv. veľkému tresku. Jej samotná existencia je dôkazom toho, že hoci sa v tom čase ťažké prvky, z ktorých je tvorená aj Zem a Mars, vyskytovali iba veľmi výnimočne, predsa len dokázali vytvoriť skalnatú planétu.
Planéta zároveň predstavuje medzník v histórii vesmíru, pretože vedci boli doteraz presvedčení, že v tomto období prvky vodík a hélium vytvárali plynných obrov. Objav zároveň vyslal signál všetkým astronóm, že planéty podobajúce sa tej našej, musia hľadať aj medzi starými hviezdami. Možno sa tak ľudstvu podarí objaviť planétu, ktorá bude taká istá ako tá naša a bude na nej život podobný tomu nášmu.
mž