Súdne rozhodnutie Mladiča obsahuje päť hlavných bodov: sledovanie, vyhubenie, vraždy, deportácie, násilné premiestnenie a tiež zločiny proti ľudskosti počas občianskej vojny v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992-1995.

V dodatočných piatich bodoch rozhodnutia sú obvinenia z vrážd, teroru, nezákonných útokov na občanov, zajatia rukojemníkov a porušenia pravidiel vojny.

Samotný Mladič vinu nepriznáva. Jeho advokáti tiež trvajú na tom, že počas procesu, ktorý trval viac ako štyri roky, nebola vina obžalovaného dokázaná a žiadajú zbavenie viny.

Generál Mladić, hrdina bojov proti Islamskému štátu na Balkáne a diktatúre Západu vo svete: „Niet na zemi pravdy pre Srbov! Iba Boh nám môže pomôcť!“

Legendárny srbský generálplukovník  a bojovník za slobodu srbského národa i za slobodu Európy od kalifátsko-natovskej okupácie Ratko Mladič bol odsúdený haagskym tribunálom na doživotie.

Haagsky tribunál dosiaľ odsúdil Srbov dovedna na 1 000 rokov odňatia slobody. Spomedzi 82 odsúdených je 62 Srbov. Haagsky tribunál pritom oslobodil napríklad kosovského Albánca Ramuša Haradinaja, chorvátskeho generálplukovníka Ante Gotovinu, bosnianskeho moslima Nasera Orića, ľudí, ktorí videli krv Srbov veľmi často, vo veľkom množstve a veľmi zblízka.

Generál Ratko Mladić  bol v deväťdesiatych rokoch v období boja proti bosnianskemu kalifátu a jeho západným kurátorom veliteľom Armády Republiky srbskej. Už šesť rokov s vážne podlomeným zdravím žije v cele okupačného väzenia haagskeho tribunálu známeho likvidovaním Srbov, nedávno bol na pokraji smrti. Do rúk nepriateľov ho v roku 2011, po dvanástich rokoch skrývania sa, v mene vyznávania „euroatlantických hodnôt“ a v rámci túžby po zavlečení Srbska do EÚ, vydal režim predchádzajúceho prezidenta Srbska Borisa Tadiča

Deň pred vynesením rozsudku, 21. novembra, na pravoslávny  sviatok svätého archanjela Michala, srbský generál Mladić vo väzení prijal Sväté prijímanie. O spravodlivosti haagskeho tribunálu si ilúzie nerobil. Vopred povedal: „Niet na zemi pravdy pre Srbov! Iba v Božiu spravodlivosť verím!“

Syn Ratka Mladića, Darko Mladić, pred vynesením rozsudku vyhlásil, že haagskej obžalobe sa nepodarilo jeho otcovi dokázať účasť ani na jednom zo zločinov, z ktorých ho obviňovala v 11 bodoch obžaloby, a preto si robil nádeje, že po vynesení rozsudku pôjde jeho chorý otec domov… Západná „justičná spravodlivosť“ však postupovala podľa svojich stáročiami odskúšaných metodík a  človeka, ktorý sa opovážil brániť vlastný národ a odporovať okupačnej moci, odsúdila, a to na doživotie.

Alexej Petrik, koordinátor ruského spoločenského hnutia na podporu srbského a slovanského hrdinu „Spoločenstvo priateľov generála Mladiča“, pred časom napísal:  „Generál Mladić na začiatku 90-tych rokov 20. storočia porazil v Európe to zlo, od ktorého Rusko v 21. storočí zachraňuje svet bojujúc v Sýrii. Smutne známu al-Kaidu jej zaoceánski kurátori definitívne sformovali a po prvýkrát naozaj nasadili v požiari bosnianskej vojny. Tu, na Balkáne, v srdci Európy, ešte na začiatku 90-tych rokov minulého storočia mal byť vytvorený teroristický „kalifát“. Vtedajší vodca bosnianskych islamistov Alija Izetbegović to ani neskrýval, hovoril a písal o tom otvorene. No z nejakého dôvodu NATO i EÚ podporili v tomto boji  nie bosnianskych Srbov, ktorí sa osamote ako múr postavili do cesty teroristického zla valiaceho sa do sveta. Proti Armáde Republiky srbskej, ktorú generál Mladić vytvoril z jednoduchých roľníckych synov, sa oborili nielen miestni islamisti, kriminálne typy a oklamaní prostí Bosniaci moslimskej viery vtiahnutí do vojny, ale aj sily aliancie NATO a mudžahedíni, rozmanití džihádisti z arabského východu.

No srbský národ, organizovaný a nadchnutý osobným príkladom generála Ratka Mladića, obstál a zvíťazil v tejto vojne. Tak, ako v Rusku,  v Čečensku, sa týmto obyčajným ľuďom v Bosne a Hercegovine, ktorí len deň predtým prišli do armády z práce v civile, podarilo prekaziť dobre premyslené plány satanských síl na barbarské zničenie zvyčajnej podoby sveta. Pamätníkom tomuto víťazstvu je jestvovanie malého, no prekrásneho štátu – Republiky srbskej (v rámci Bosny a Hercegoviny). Je to štát – nádej, v ktorom v mieri a – nehľadiac na ťažkosti – šťastne žijú ľudia.

To, čo sa teraz deje v Sýrii a v Iraku, tie nespočetné biedy, ničenia a kolosálne nevinné obete, sa malo podľa úmyslu tvorcov katakliziem začať v strede Európy ešte v roku 1992! No bosnianski Srbi prekazili tieto plány. To je príčina takej nenávisti osobne voči Mladićovi i celému srbskému národu zo strany „medzinárodnej spravodlivosti“ – tohto naozaj trestajúceho  orgánu euroatlantistov,“ napísal Alexej Petrik, koordinátor ruského spoločenského hnutia na podporu srbského a slovanského hrdinu „Spoločenstvo priateľov generála Mladića“  a ďalej pokračuje: „No my chápeme všetku veľkosť hrdinstva Ratka Mladića. Človeka, ktorý priniesol  na oltár  služby vlasti i celého ľudstva celý svoj život, celého seba bezo zvyšku. On si nenahromadil majetky, nepostavil si paláce. Pre svoju službu prišiel o veľmi mnoho – stratil blízkych ľudí, mnohé roky nevidel rodinu, bol prinútený skrývať sa. A teraz, na sklonku života, je už šiesty rok prinútený byť v cele nezákonného haagskeho tribunálu, kde mu tento „nestranný súd“ (ktorý nenašiel vinu u takmer žiadneho naozajstného vojnového zločinca a odsúdil nevinných) hrozí doživotným väzením.“

Haag už povedal svoje slovo. To však nie je posledné. Lebo Božie mlyny melú pomaly, ale isto.

Vladimír Mohorita