Medvede stratili plachosť a svoj podiel ma na tom aj štát. Envirorezort to sám nezvládne. Činnosť zásahového tímu je drahá a neefektívna. Z ochrany medveďa je dnes hlavne biznis s eurodotáciami

Bratislava 24. júla 2021 (HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)

Všade vo svete sú medvede lovené legálnym spôsobom, no na Slovensku sú “zabíjané” smrtiacou injekciou. Zásahový tím populisticky informuje, že ich humánne eutanázuje. Avšak pojem eutanázia je v súvislosti so zvieraťom úplne absurdný – zviera predsa nie je človek a nemôže dobrovoľne súhlasiť so svojím usmrtením.

Činnosť Zásahového tímu vykazuje nie len znaky amaterizmu, ale aj porušovania právnych noriem. Dôkazmi sú štyri osirelé mláďatá, nevhodné a nehumánne nakladanie so zabitými medveďmi, neodbornosť pri samotnom výkone, nedostatočná spolupráca s obhospodarovateľmi, samosprávou a vlastníkmi. Na túto neefektívnu činnosť, ktorá neprináša riešenia, sú však vynakladané nemalé finančné prostriedky daňových poplatníkov. Naopak, prísne kontrolovaný regulačný lov, by mohol byť prínosom financií, použiteľných napr. na zabezpečenie kontajnerových stojísk.

Štát zákazom lovu výrazne podporil stratu plachosti u tejto veľkej šelmy. Človek pre medveďa viac nepredstavuje hrozbu. Členovia zásahového tímu, do medveďov strieľajú paintballové guličky, priamo v národných parkoch robia hluk a vystreľujú svetlice, plašia medvede trúbením, okrikovaním a používaním medvedích sprejov. Použitie svetlíc, alebo petárd je zákonom o poľovníctve, za účelom plašenia zveri, zakázané. Je totiž dokázané, že ide o výrazný stresový faktor. Otázkou je, prečo v prípade medveďa je tento spôsob umožnený? Nehovoriac o tom, že takéto konanie voči chránenému živočíchovi, častokrát v jeho prirodzenom prostredí, zakazuje samotný zákon o ochrane prírody a krajiny. Už je viac ako zrejmé, že toto plašenie ani premiestňovanie do inej lokality nie je humánne a ani efektívne.

Nie je zriedkavé, že v mnohých obciach (napr. Liptov) už nemôžu byť voľne uložené úle ani v záhradách priľahlých k obydliam, raritné nie sú ani útoky na hospodárske zvieratá. Množia sa varovania a vyhlásenia obcí o výskyte šeliem v blízkostí obydlí a to aj na miestach, kde sa táto šelma historicky nevyskytovala. Biológovia však potvrdzujú, že poľovníci, či obyvatelia obcí nezabezpečeným odpadom, nemôžu za zmenu správania medveďa! Ide o problém, ktorý má viac príčin.

V mnohých obciach, aj mimo prirodzeného výskytu tejto šelmy, nie je po zotmení bezpečné vychádzať z domu, využívať krajinu pre šport, rekreáciu, alebo púšťať deti hrať sa na lúky, či do lesa. Je nevyhnutné mať elektrickým ohradníkom oplotené včelstvá vo vlastnom dvore, smetné nádoby uložené v uzatvorených priestoroch. Páčili by sa tieto obmedzenia rovnako aj ľuďom žijúcim v mestách? Dôležitejšie je však odpovedať na otázku, prečo majú útoky a ohrozenie človeka medveďom narastajúcu tendenciu aj napriek prijímaniu týchto opatrení?

Podľa štatistiky NLC aktuálne žije na Slovensku približne 2700 medveďov, čo je 3-násobne viac, ako je pre naše územie únosné. Dnes na základe skúseností a výsledkov je zrejmé, že rezort životného prostredia a mimovládne organizácie nepriniesli vo veci veľkých šeliem žiadne progresívne riešenia. To, že sa stali jedince medveďa hnedého dobre obchodovaným artiklom na „trhu s európskymi dotáciami”, kde prostriedkom je ničnerobenie, je však na škodu celej jeho populácie. Do manažmentu šeliem pre zabezpečenie ich trvalo udržateľného obhospodarovania, prijímanie efektívnych opatrení a dosahovanie požadovaných výsledkov musia byť nevyhnutne zapojené všetky zainteresované strany – vlastníci pozemkov, obhospodarovatelia krajiny, poľovníci, včelári, chovatelia, turisti a samosprávy. 

Inteligentní ľudia sa snažia problémy riešiť, geniálni sa snažia ich nerobiť. Je pritom jednoduché, požiadať ľudí, ktorí sa považujú za géniov, aby nerobili problémy. Aby radšej vrátili inteligentných ľudí za rokovací stôl, aby oprášili dohodnutý systém aktívneho manažmentu, aby podporovali dodržiavanie pravidiel a dohôd a aby si uvedomili, že každý by mal robiť to, čomu sa preukázateľne rozumie. Ak sa tak v krátkej dobe nestane, žiadny zásahový tím a po čase možno už ani poľovníci nezabránia zbytočným obetiam, či už ľudským alebo medvedím.

SPK bude za celú občiansku spoločnosť iniciovať povinnosť MŽP SR a ŠOP informovať slovenských občanov, prečo je nevyhnutné objednávať si vedecké zisťovanie početnosti medveďa a vlka na Slovensku na pražskej Karlovej univerzite, ako, kto a kedy zabezpečoval zber vzoriek v slovenskej prírode a koľko to bude všetko slovenských daňových poplatníkov stáť!?! Z akého dôvodu minister životného prostredia nedôveruje slovenským vedeckým a výskumným inštitúciám? Taktiež budeme iniciovať podnet na Národný kontrolný úrad, nech sa konečne pozrie na efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov medvedieho problému a všeobecne ochrany veľkých šeliem.

Ing. Alojz Kaššák

hovorca

Slovenská poľovnícka komora