Kyjev 23. januára (TASR/HSP/Foto:TASR)

Najnovšie informácie z Ukrajiny priniesli správu, že štyri obete  demonštrácií boli údajne zastrelené zo strechy jednej z okolitých budov. Dôvodom mala byť provokácia zo strany opozície, aby došlo k väčšej angažovanosti k protestom zo strany prítomných ľudí.

Vládni poslanci dementujú správy o plánoch na výnimočný stav

Ukrajinské ministerstvo vnútra zverejnilo dnes totožnosť jedného z mužov, o ktorých smrti v utorok informovali médiá. Podľa predbežných záverov bolo príčinou jeho smrti podchladenie. Patológovia na jeho tele našli aj rany, ktoré však neboli bezprostrednou príčinou smrti. Smrť Jurija Verbického vyšetrujú ako vraždu.

S súvislosti so smrťou dvoch účastníkov protivládnych demonštrácií vyhlásili dnes smútok najmenej v dvoch ukrajinských mestách: v Ľvove a Ternopili. S podobnou iniciatívou, avšak týkajúcou sa celej krajiny, prišiel v stredu aj predseda parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a obranu Volodymyr Lytvyn.

Ukrajinské ministerstvo obrany dnes poprelo pravdivosť správ miestnych médií o presunoch vojenskej techniky z Černigiva bližšie ku Kyjevu, aby sa tam zapojili do prebiehajúcich politických akcií, informovala agentúra UKRINFORM.

Rezort obrany vo vyhlásení spresnil, že presun techniky je súčasťou vopred naplánovaného odovzdania nadbytočnej techniky.

Ukrajinské médiá dnes ráno s odvolaním sa na zdroje v Ivano-Frankivsku informovali, že vedenie krajiny pripravuje armádne jednotky na vyhlásenie výnimočného stavu. Informovala o tom agentúra UNIAN.

Dôstojníkov z Ivanofrankivskej oblasti už údajne presunuli ku Kyjevu. Tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrej Kľujev pritom ešte začiatkom týždňa takúto možnosť vylúčil a premiér Mykola Azarov v noci nadnes podľa agentúry RIA Novosti deklaroval, že bezpečnostné zložky majú situáciu v Kyjeve pod “absolútnou” kontrolou.

Podľa údajov z rezortu vnútra lekársku pomoc muselo vyhľadať vyše 250 policajtov, z nich 104 museli hospitalizovať. Najčastejšími zraneniami sú úrazy hlavy, otrasy mozgu, zlomeniny, popáleniny, bodné rany a otrava neznámymi látkami.

V najnovších násilnostiach zohrávajú hlavnú rolu aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor – voľnej aliancie národnostných a ultrapravicových skupín

Poslankyňa ukrajinského parlamentu a bývalá členka klubu vládnej Strany regiónov Inna Bohoslovska podľa agentúry UNIAN uviedla, že členom Strany regiónov sa zatiaľ nepodarilo zozbierať dostatok podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu “na vyhlásenie výnimočného stavu”. Poslanec za vládnu stranu Volodymyr Olejnik však poprel jej tvrdenie o zbere podpisov členov frakcie za zvolanie mimoriadnej schôdze, ktorá by údajne mala hlasovať o vyhlásení výnimočného stavu.

Predseda parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a obranu Volodymyr Lytvyn v stredu v parlamentnej televízii Rada navrhol poslancom, aby sa zišli na mimoriadnom zasadnutí a pokúsili sa nájsť kompromisné riešenia súčasnej situácie a pozastavili platnosť všetkých sporných zákonov – s výnimkou zákona o štátom rozpočte – prijatých 16. januára sporným spôsobom.

Tieto zákony vo všeobecnosti obmedzujú akúkoľvek protestnú aktivitu občanov a sprísňujú postihy. Stali sa impulzom pre nové, oveľa násilnejšie protivládne protesty, v ktorých veľmi aktívnu rolu v najnovších násilnostiach zohrávajú aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor – voľnej aliancie národnostných a ultrapravicových skupín.

V súvislosti s “porušovaním ľudských práv a politickou nestabilitou” na Ukrajine dnes bulharský prezident Rosen Plevnelijev zrušil návštevu Kyjeva, ktorá sa mala uskutočniť v máji toho roku.

Situácia v centre Kyjeva je stále napätá: demonštranti podpálili bariéry z pneumatík, ktoré sa zásahové jednotky snažia uhasiť. Demonštranti však na nich útočia kameňmi.

Ukrajinskí opoziční lídri dali v stredu prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi 24 hodín na odstúpenie z funkcie

Ukrajinský premiér Mykola Azarov vyhlásil, že vedenie krajiny je pripravené na dialóg a kompromisy s opozíciou, ktorú však vyzýva, aby sa vyvarovala ultimát.

V rozhovore, ktorý poskytol britskej spoločnosti BBC vo Švajčiarsku, Azarov uviedol, že vláda je ochotná dohodnúť sa s opozíciou “pre dobro krajiny”. Súčasne vyzval na vyvinutie spoločného úsilia na zastavenie násilností v centre Kyjeva, ktoré si podľa oficiálne potvrdených správ vyžiadali dve obete na životoch.

Ukrajinskí opoziční lídri dali v stredu prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi 24 hodín na odstúpenie z funkcie. Súčasne podľa agentúry AP vyzvali protivládnych demonštrantov, aby sa až do dnešného večera – času vypršania ultimáta – zdržali násilných potýčok s políciou.

Ukrajinské médiá dnes s odvolaním sa na zdroje v Ivano-Frankivsku tvrdia, že vedenie krajiny pripravuje armádne jednotky na vyhlásenie výnimočného stavu. Informovala o tom dnes agentúra UNIAN.

Dôstojníkov z Ivanofrankivskej oblasti už údajne presunuli ku Kyjevu. Tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrej Kľujev pritom ešte začiatkom týždňa takúto možnosť vylúčil a premiér Azarov v noci nadnes podľa agentúry RIA Novosti deklaroval, že bezpečnostné zložky majú situáciu v Kyjeve pod “absolútnou” kontrolou. Dodal, že nepokoje sa odohrávajú len “v neveľkej časti mesta”, kde sa nachádzajú vládne budovy a zariadenia.

Demonštranti útočia molotovovými kokteilmi

Azarov týmito slovami pre BBC reagoval na vyhlásenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, že situácia na Ukrajine sa veľmi ľahko môže vymknúť spod kontroly.

V súvislosti s nepokojmi, ktoré sa už niekoľko dní odohrávajú na Hruševského ulici v centre Kyjeva, je vzatých do väzby spolu 26 ľudí, informoval UNIAN. Počet zadržaných stúpol po tom, ako kyjevský súd v stredu nariadil vziať do väzby ďalších 11 radikálne naladených účastníkov protivládnych protestov a na ďalších piatich uvalil domáce väzenie.

Napätá situácia a násilnosti v centre Kyjeva pretrvávajú od 19. januára, keď sa tam uskutočnil veľký protivládny míting, ktorého účastníci odsúdili prijatie série kontroverzných zákonov obmedzujúcich slobody občanov a ich právo na protestné akcie. Časť demonštrantov sa vtedy vydala do vládnej štvrte, kde narazila na odpor zásahových jednotiek. Potýčky v centre Kyjeva si odvtedy vyžiadali už desiatky zranených. Opoziční poslanci informovali o najmenej šiestich prípadoch, keď demonštranti prišli o zrak.

Bývalý poľský prezident Aleksander Kwasniewski vyslovil obavy, že ak sa ukrajinskej vláde a opozícii nepodarí nadviazať efektívny dialóg, situácia sa v krajine sa im obom môže vymknúť spod kontroly a môže mať mimoriadne tragické následky nielen pre Ukrajincov, ale aj pre EÚ.

V rozhovore pre poľskú televíziu TVN24 Biznes i Swiat Kwasniewski uviedol, že “nám hrozí veľká tragédia”, a upozornil, že diplomati západných krajín musia vývoj na Ukrajine sledovať veľmi dôsledne a starostlivo. Varoval, že “sa môžeme ocitnúť v takej špirále udalostí, ktorú sa nepodarí zastaviť”. Upozornil tiež, že konflikt na Ukrajine nemá dve, ale tri strany, keďže v hre je aj občianska spoločnosť, pre ktorej časť “opoziční politici nie sú obľúbenými partnermi”.

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov zasa vyjadril presvedčenie, že Ukrajine sa podarí nájsť východisko zo súčasnej situácie. Súčasne tlmočil znepokojenie ruského vedenia zo zasahovania do vnútorných záležitostí Ukrajiny zo zahraničia.

Vplyv zahraničia na vývoj udalostí na Ukrajine pripustil aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý súčasne vyjadril nádej, že súčasná kríza sa nepremietne do činnosti a vzťahov v rámci Spoločenstva nezávislých štátov, ktorému Ukrajina tento rok predsedá.

Dva mesiace trvajúce protivládne protesty, ktoré do Kyjeva prilákali desaťtisíce odporcov súčasnej vlády, sa začali vlani 21. novembra, keď vláda Mykolu Azarova pozastavila prípravy na integráciu do EÚ a namiesto toho sa snaží o prehĺbenie ekonomickej spolupráce so susedným Ruskom.

Novým impulzom pre masové a oveľa násilnejšie protesty bola séria kontroverzných zákonov, ktoré minulý týždeň prijal ukrajinský parlament a podpísal ich aj prezident Viktor Janukovyč. Zákony vo všeobecnosti obmedzujú akúkoľvek protestnú aktivitu občanov a sprísňujú postihy. Veľmi aktívnu rolu v najnovších násilnostiach zohrávajú aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor, ktorý je voľnou alianciou národnostných a ultrapravicových skupín.

jf