Môj profil 
Predplatné
“Úspešný začiatok, úspešné dovŕšenie a vývoj. Ale už teraz treba robiť kroky, ktoré by vývoj korigovali, lebo ten je pre Slovensko v strednodobom a dlhodobom hľadisku zlý,” odkázal s dôvetkom, že je potrebné sa zaoberať stavom štátu. Poukázal napr. na to, že ambícia súčasnej vlády byť v jadre EÚ musí byť predmetom referenda, lebo ide o prenesenie kompetencií do Bruselu. “To nemôže Robert Fico ako súkromná osoba urobiť. To nie je jeho štát, on je služobník štátu,” zdôraznil. Mečiar si pomohol výrokom Sokrata, ktorý je podľa jeho slov platný aj dnes. “Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým. Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starých, ženy práva mužov a cudzinci práva občanov. A demokracia im to dá. Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní. A až zločinci demokraciu nakoniec ovládnu, lebo od prírody bažia po mocenských pozíciách, vznikne tyrania horšia ako ktorákoľvek monarchia či oligarchia,” vyhlásil.
Vladimír Mečiar tvrdí, že pred rozdelením federácie sme si boli vedomí, že sme s Českou republikou rozdielni. “Boli sme si vedomí nedostatkov vo vnútri federácie i toho, že Slovensko na mnohé zmeny doplatilo viac. Zastavený zbrojný priemysel, zastavené baníctvo, zastavená huta v Žiari nad Hronom, ťažké strojárenstvo sa rozpadlo ako celok, zahraničný obchod mimo,” povedal s tým, že stanovisko českej strany bolo jednoznačné – žiadne zdroje nedostanete.
Expremiér uviedol, že v rámci politických strán sa vtedy s výnimkou českého predsedu vlády Václava Klausa nedalo s nikým rokovať. “Prieskumy verejnej mienky na českej strane ukazovali príklon k rozdeleniu federácie. Na Slovensku to bolo opatrnejšie,” poznamenal.
Mečiar však uznal, že Slovenská republika nemala v roku 1993 na samostatnosť pripravené nič. “Bolo potrebné urobiť veľmi veľa. Slovensko nemalo štruktúru štátnych orgánov, potrebovali sme sfunkčniť Národnú banku, reorganizovali sme celú vládu. Museli sme riešiť otázku zamestnancov v zahraničnej politike. Ale verili sme v Slovensko, jeho zdatnosť a inteligenciu, verili sme, že je to plne akceptovateľná a životaschopná krajina,” vyhlásil Mečiar.
Pripomenul tiež vtedajšiu potrebu naštartovať ekonomiku. “Boli sme v mínusových číslach, ale v roku 1994 sme už rástli. Museli sme riešiť aj nezamestnanosť, ktorú sme stiahli na úroveň desať percent. Bolo potrebné budovať bezpečnostné orgány, ako polícia, ale aj tajnú službu a armádu. Tá bola už po štyroch mesiacoch samostatnosti plne bojaschopná,” povedal Mečiar.
Podľa jeho slov rok 1989 znamenal zlom v živote spoločnosti a roky 1990 a 1991 boli hľadaním riešení, ako ďalej. “Názory boli rôzne a žiadalo sa, aby bola jasná definícia, čo Slovensko chce a aké bude. Boli tiež rôzne názory, či Slovensko potrebuje ústavu. Boli ľudia proti nej, ale aj takí, čo boli za. Nakoniec ústava prešla,” pripomenul.
Mečiar tvrdí, že kým česká mediálna spoločnosť sa veľmi kultivovane zaoberala príčinami rozdelenia federácie, slovenské médiá nie sú nestranného rozhovoru schopné. “To obdobie nebolo jednoduché, nebola to prechádzka,” dodal trojnásobný expremiér.
.JPG)
.jpg)
