Z cesty po Bielorusku sa práve vrátil predseda predstavenstva Komory pre hospodárske styky František Masopust. Sputnik sa ho pýtal, akú úlohu vo vytváraní česko–ruského obchodu v sankčných podmienkach by mohol hrať Minsk.

Masopust: Bielorusko je pre nás samostatným právnym subjektom, ale samozrejme si všetci uvedomujú, že je možné ho využiť ako nástupný priestor nielen pre expanziu na ruský trh, ale aj z pohľadu jeho zapojenia do Eurázijského ekonomického zväzu. To znamená, že má túto niekoľkonásobnou úlohu. Bielorusko ako také, aj keď to nie je veľký trh je, povedzme, dostatočne technologicky vyspelý priestor, kde sa dá budovať nejaká konkrétna spolupráca; Bielorusko ako nástupište na trhy Ruskej federácie a Bielorusko ako nástupište na trhy eurázijskej únie.

Ako prostredník hrá nejakú rolu?

Ako prostredník nie, pretože nesprostredkúva nič. Ale je to priestor, ktorý je možné využiť.

Vráťme sa k česko–ruským záležitostiam. Minister obchodu a priemyslu Karel Havlíček nedávno na brnenskom veľtrhu povedal, že obchod s Ruskom ide hore – ročne o viac ako 15%. Čo je viac, ako je celkovo český priemer rastu v exporte. Ako by ste tento rast obchodu medzi ČR a Ruskou federáciou okomentovali vy, keď vezmeme do úvahy sankcie, ktoré sa neustále posilňujú?

Sankcie ako také zasiahli česko–ruskú obchodnú výmenu len veľmi obmedzene. To znamená, že firmy, ktoré nespadajú do sankčného režimu, sa dnes do značnej miery začínajú vracať na ruský trh vďaka tomu, že sa stabilizuje ruská ekonomika. To znamená, že sa znovu objavuje dopyt bez ohľadu na to, že existuje ruské nahrádzanie importu. Znovu sa objavuje dopyt po tovare a technológii z Českej republiky.

V česko–ruskom obchode existujú niektoré nerovnováhy. Prečo a čo v tomto smere konkrétne podniká Česká republika a vaša komora, aby sa situácia vyrovnala?

To je veľmi jednoduché. Tá nerovnováha vždy bola a vždy bude, pretože objem dodávok energetických nosičov z Ruskej federácie do Českej republiky je jednoducho nenahraditeľný, myslím tým ropu a plyn. Okrem toho je tam ešte jadrové palivo a podobne. Jednoducho sú tam položky, ktoré sú v takom rozmere, že bežná obchodná spolupráca, bežný export, to nedokáže vyvážiť. Vždy tá nerovnováha bola a vždy zostane.

Je známe, že Škoda Auto patrí medzi spoločnosti, ktoré dosiahli najväčší úspech na ruskom trhu. Od roku 2008 podnik vyrába automobily v Kaluge a od roku 2012 v Nižnom Novgorode. Medzi ostatnými hlavnými hráčmi je to spoločnosť Žďáské strojárne, ktorá je súčasťou čínskeho holdingu Citic. Tento rok Žďas získala zákazku na výstavbu energetického komplexu pre najväčší ruský hutnícky závod za 4,3 miliardy korún. Energetický zdroj s výkonom 100 megawattov bude Žďas stavať pre Magnitogorskij metalurgičeskij kombinat. Objavili sa informácie, že na začiatku novembra spoločnosť Farmet v Novosibirsku otvorí lisovňu na repkové semeno, atď … Ste však zástancom spolupráce malých a stredných spoločností našich krajín, ktorým pomáhajú komory, ako je vaša. Môžete spomenúť nejaké zaujímavé príklady takejto spolupráce? Existujú vôbec?

Je to zámer. Problém je v tom, že české malé firmy sú, povedzme, príliš malé na to, aby skutočne mohli spolupracovať. To znamená vo faktických podmienkach, ktoré sú k dispozícii na trhu Ruskej federácie. Dnes všetci hovoria o lokalizácii, všetci hovoria o investíciách, čo si, ale máloktorá zo stredných firiem môže dovoliť. Ale aj tak sa snažíme tie naše firmy presviedčať v tom, že je potrebné touto cestou ísť, že je to ten spôsob, ako sa dostať na ten obrovský ruský trh. Potom je to otázka nájsť kvalitného partnera v Rusku a dohody s bankou, ktorá je schopná nejakým spôsobom tento zámer prefinancovať exportným úverom.

Čím sa zaoberáte dnes? Komu pomáhate dostať sa do Ruska?

Práve dnes pripravujeme cestu ministra poľnohospodárstva do Ruskej federácie, ktorá prebehne na konci novembra. V priebehu cesty navštívime Moskvu, kde sa minister Toman stretne so svojím ruským federálnym partnerom, a potom navštívime Kazaň. Tam sa budú firmy, ktoré sa tej cesty zúčastňujú, stretávať so záujemcami o spoluprácu. Takže to je konkrétny prípad.

V súvislosti s urovnaním situácie na východnej Ukrajine z Európy občas počujeme hlasy na zrušenie sankcií. Dokonca v Durínsku miestne voľby vyhrali dve strany, ktoré priamo vystupujú za zrušenie sankcií. Čo myslíte, čo bude so sankciami?

Durínsko je jedna zo spolkových krajín. Pozrite sa, čo hovorí o zrušení sankcií pani Merkelová. Pani Merkelová je jednou z tých, ktorí trvajú na pokračovaní sankcií. Toto všetko sú hry, ktoré môžu byť maximálne využívané v rámci vnútroštátnych politických hier. U nás pán premiér tiež vyhlásil, že sa mu sankcie nepáčia. Ale Česká republika sankcie podporuje. Bohužiaľ česká politická špička súhlasí s tým, aby sankcie pokračovali. Takto je to v podstate všade. Nemci chcú spolupracovať s Ruskom a spolupracujú. Taliani chcú spolupracovať, a tiež spolupracujú. Ale sankcie podporujú naďalej. Česi spolupracujú výrazne menej ako tie štáty, ktoré som vymenoval.

Myslím tým Nemecko a Taliansko, pretože tam je tá spolupráca na vyššej úrovni. Tam nemeckí spolkoví ministri jazdia do Moskvy, predstavitelia Ruskej federácie jazdia do Talianska. Taliansky premiér pred pár mesiacmi vyhlásil, že talianska vláda bude podporovať každú firmu, ktorá bude chcieť spolupracovať s ruskými partnermi. Toto sa u nás nedeje, to u nás nebude a nie je. Bohužiaľ.

Pýtam sa každého Čecha, s ktorým hovorím. Sú sankcie navždy?

Ja vám niečo poviem. Na Čínu uvalili sankcie kvôli udalostiam na námestí Nebeského pokoja. Sankcie nikto oficiálne nezrušil. Napriek tomu sa s Čínou spolupráca rozvíja obrovským spôsobom. Verím, že tá vec postupne vyšumí. Ale vždy sa v rámci domácich politických kruhov nájde niekto, ktorý bude túto udalosť prezentovať, bude ju zdôrazňovať a bude na nej trvať. Pretože tým pre seba zarába body v rámci volebnej kampane a podobne.