Dňa 30. septembra sa v Paríži začal súdny proces s líderkou pravicovej strany Národné združenie Marine Le Penovou. Je obvinená zo „zneužitia verejných prostriedkov“ Európskej únie v rokoch 2004 – 2016.

Le Penová a niektorí členovia jej strany údajne využívali prostriedky Európskeho parlamentu na platenie práce poslaneckých asistentov, ktorí v skutočnosti pracovali len pre stranu „Národné združenie“.

To všetko by mohlo ukončiť účasť Marine Le Penovej v prezidentských voľbách v roku 2027. To je však len časť problému. Spolu s Le Penovou bude na lavici obžalovaných jej otec, zakladateľ strany 96-ročný Jean-Marie Le Pen a ďalších 23 členov strany. Orgány činné v trestnom konaní odhadujú celkovú škodu spôsobenú ich konaním na 6,8 milióna eur.

Ak Marine Le Penovú uznajú vinnou, hrozí jej až 10 rokov väzenia, pokuta 1 milión eur a nemožnosť byť zvolená do verejnej funkcie na 5 až 10 rokov. Samozrejme, v takom prípade sa nebude môcť zúčastniť na prezidentských voľbách v roku 2027.

Ako však upozorňuje rozhlasová stanica Franceinfo, toto opatrenie môže byť podmienečné, inak sa proti nemu bude môcť Le Penová odvolať na odvolacom a následne na kasačnom súde. I tak však zostáva riziko, že konečné rozhodnutie padne ešte pred voľbami v máji 2027.

Pripomeňme, že v júni tohto roku strana „Národné združenie“ Marine Le Penovej, ktorej stranícku listinu viedol jej spolupracovník 28-ročný Jordaan Bardella, dosiahla historické víťazstvo vo voľbách do Európskeho parlamentu. Jej Národnému združeniu odovzdalo svoj hlas približne 32 percent voličov. Strana súčasného prezidenta Macrona zároveň utrpela zdrvujúcu porážku. Získala len niečo viac ako 15 percent hlasov.

Potom sa vo Francúzsku konali mimoriadne parlamentné voľby. V prvom kole v júli sa na vrchol dostala Marine Le Penová a jej Národné združenie. V druhom kole sa prezident Macron dohodol s ľavicou, v dôsledku čoho sa Marine Le Penová so svojím Národným združením stala až treťou.

Le Penová na neistej ceste? Kľúčová dilema

Znamená to, že politická kariéra Marine Le Penovej, jednej z najžiarivejších európskych političiek, sa môže skončiť? A kto stojí za iniciovaním tohto prípadu? Opýtali sme sa Andreja Suzdalceva, prodekana pre svetovú ekonomiku a politiku na Vysokej škole ekonomickej.

– Francúzsko je krajina, kde korupčné škandály nie sú raritou, ale skôr klasikou. V poslednom období tam prakticky žiadny premiér neodišiel z funkcie bez korupčného škandálu. V tomto prípade vnímam proces s Le Penovou ako bežný francúzsky prípad.

Áno, možno spreneverila peniaze. Ale nemyslím si, že nakoniec dostane 10 rokov väzenia a bude vylúčená z prezidentských volieb. S najväčšou pravdepodobnosťou sa nájdu kompromisy. Ťažko predpovedať, ale pravdepodobne nedôjde ku krajným opatreniam.

Všetko to mohol podnietiť prezident Macron a ľavičiari, ktorí v Le Penovej vidia súperku v nadchádzajúcich voľbách.

Tá, ako viete, kandidovala v prezidentských voľbách 2-krát a v oboch prípadoch sa dostala do druhého kola. Ľavicové strany, ktoré si teraz robia nárok na moc, by sa tiež mohli zúčastniť.

Tak či onak, éra Le Penovej sa končí. Myslím si, že odovzdá svoje právomoci svojmu nástupcovi a priateľovi Jordaanovi Bordellovi a autorita strany začne postupne upadať.

„SP”: Pravicové strany sa však v Európe nevzdávajú. Napríklad v Rakúsku v posledných parlamentných voľbách prvýkrát vo svojej histórii zvíťazila Rakúska strana slobody (APS), ktorá je označovaná ako krajná pravica. Ako sa teraz mení politická scéna v Európe?

– Európa prechádza zmenou vládnucich strán a ich lídrov. Ukázali to voľby v Rakúsku. Nedávne voľby v Nemecku sú tiež príznačné. Medzi nových lídrov by som zaradil nemeckú političku Sarah Wagenknechtovú, líderku Únie Sarah Wagenknechtovej a poslankyňu Bundestagu.

V nedávnych voľbách v Brandenbursku, ktoré je považované za „srdce Nemecka“, sa so svojou stranou nečakane dostala do prvej trojky, zatiaľ čo Sociálnodemokratická strana Nemecka kancelára Olafa Scholza vyhrala voľby do krajinského snemu s minimálnym náskokom.

Niektorí tieto nové strany dokonca nazývajú „proruskými“, ale ja by som ich nazval len blízkymi národným otázkam. To znamená, že voliči postupne začali hlasovať proti vládnym stranám, ktoré neriešia naliehavé problémy.

„SP“: Ako vidíte politickú budúcnosť Marine Le Penovej?

– Ona zmizne z politického obzoru napriek tomu, že je veľmi jasnou osobnosťou. Ale časy sa menia, prichádzajú noví lídri. Vo Francúzsku sa k moci ešte dostanú tí, ktorí budú nastoľovať otázky národnej suverenity a blahobytu,“ zhrnul Andrej Suzdalcev.

Otázkou je budúcnosť strany Národné združenie Marine Le Penovej. Tá si do veľkej miery zakladala najprv na mene svojho zakladateľa Jeana-Marie Le Pena, otca Marine Le Penovej, a potom na svojom vlastnom mene. Podarí sa jej nástupcovi udržať popularitu strany, alebo ide o súmrak francúzskej „pravice“? S touto otázkou sme sa obrátili na Dmitrija Žuravleva, riaditeľa pre výskum Inštitútu pre regionálny rozvoj .

– Aby ste pochopili, prečo sa začal proces s Marine Le Penovou, musíte vedieť niečo o Francúzsku. Vo Francúzsku sa považuje za neprístojné byť pravicový. Áno, určitá časť voličov ich volí, ale skôr na princípe „proti súčasnej vláde“.

A teraz môžu súdne žaloby proti Marine Le Penovej podať aj účastníci ľavicových francúzskych študentských revolt zo 60. rokov. Lenže títo rebelujúci ľavicoví študenti vyrástli a stali sa z nich vážení sudcovia.

“SP: Kto mohol podnietiť tento súdny proces proti Marine Le Penovej? A prečo?

– „SP: Okrem iných aj súčasný prezident Macron. Áno, v ďalších prezidentských voľbách už kandidovať nebude, ale potrebuje spoľahlivého nástupcu, ktorý by mu poskytol bezpečnostné záruky. A Marine Le Penová, ak by sa dostala k moci, by Macrona určite zavrela do väzenia za úplatky, zverejnila by jeho prepojenia s finančnými kruhmi a na plné ústa by hovorila o jeho sexuálnej orientácii.

“SP: Ako sa skončí proces s Marine Le Penovou, vaša predpoveď.

– Je jedno, či ju odsúdia. Mimochodom, myslím si, že nie, všetko sa obmedzí na pokutu. Dôležité je, že jej povesť je už zničená a ako politička zdiskreditovaná. Myslím si, že to ukončí jej politickú kariéru. A, žiaľ, nemá žiadneho jasného nástupcu.